Čo je meditácia?

Osho

Z pojmového hľadiska predstavuje rozprávanie o meditácii protiklad. Meditáciu môžete mať, môžete ňou byť, ale nemôžete slovami vyjadriť jej podstatu. Napriek tomu sa ju ľudia vždy pokúšali opísať. Ak z týchto pokusov vzíde čo i len čiastočné pochopenie, je to viac, ako môžeme očakávať. Aj neúplné chápanie meditácie sa dokáže premeniť na semienko. Záleží na tom, ako načúvate. Pokiaľ iba počúvate, nikto vám nemôže odovzdať ani malý úlomok porozumenia, ale keď načúvate… Snažte sa pochopiť rozdiel. Počúvame mechanicky. Máme uši, a preto počujeme. Pri náprave zhoršeného sluchu pomôže mechanický zásah. Ucho je len nástroj na prijímanie zvukov. Počúvanie nie je vôbec zložité: zvieratá počujú; každý, kto má uši, počuje. Načúvanie sa však nachádza na oveľa vyššom stupni. Keď načúvate, tak iba počúvate a nerobíte nič iné – myseľ nepohlcujú žiadne myšlienky, na vnútornej oblohe neplávajú nijaké mraky. Všetko povedané k vám dorazí presne tak, ako to bolo vyslovené. Vaša myseľ vôbec nezasahuje. Nejde o váš výklad ani o vaše predsudky. Vypovedané nezastiera nič, čo práve v tú chvíľu prechádza vaším vnútrom, žiadne rušivé vplyvy. Väčšinou to poľahky zvládnete. Jednoducho počúvate, pretože ide o bežné záležitosti – dom, dvere, strom, vták. Pri obyčajných veciach nepotrebujeme načúvať. Načúvať treba, ak hovoríme o niečom ako meditácia, ktorá nepredstavuje objekt, ale subjektívny stav. Ten môžeme iba naznačiť. Musíte byť veľmi pozorní a vnímaví – potom k vám možno niečo prenikne. Pochopiť aspoň niečo znamená viac ako dosť, pretože chápanie rastie osobitým spôsobom. Ak dopadne malý kúsok pochopenia na správne miesto, do srdca, začne sám od seba rásť.

Najskôr sa snažte porozumieť slovu „meditácia“. Neoznačuje dokonale stav, o ktorý by sa mal zaujímať duchovne založený človek, preto by som vám o ňom chcel povedať čosi viac. V sanskrte máme pre meditáciu zvláštne slovo – dhjána. V iných jazykoch neexistuje výraz, ktorý by mu zodpovedal, takže sa nedá preložiť. Toto slovo zostáva nepreložiteľné už dvetisíc rokov, lebo v žiadnom inom jazyku sa ľudia nesnažili spoznať alebo zažiť stav, ktorý označuje. Slovo potrebujeme iba vtedy, keď máme čo povedať, označiť. V angličtine existujú tri slová. Po prvé, koncentrácia. Videl som veľa kníh od autorov, ktorí to mysleli dobre, ale nikdy nezažili meditáciu. Pre označenie dhjány používajú výraz koncentrácia, ale to dhjána nie je. Koncentrácia znamená sústredenie mysle na jeden bod, ide o stav mysle. Tá sa väčšinou pohybuje, preto ju nemožno využiť pri práci na určitej veci. Koncentráciu potrebuje napríklad veda, bez nej nemôže existovať. Vôbec ma neprekvapuje, že na Východe sa veda nijako nerozvinula, pretože koncentrácia tu nemá veľkú váhu – vidím v tom hlbšie vnútorné súvislosti.Náboženstvo potrebuje niečo iné ako sústredenie.

Koncentrácia je myseľ zameraná na jeden bod. Jej význam spočíva v tom, že nám umožní prenikať hlbšie do určitej veci. Týmto spôsobom postupuje veda, keď skúma subjektívny svet. Človek, ktorého myseľ sa neustále pohybuje, nemôže pracovať ako vedec. Umenie byť vedcom spočíva jednoducho v schopnosti človeka zabudnúť na svet a sústrediť celé vedomie na jednu vec. Vedomie zamerané na určitý bod sa podobá spojeným slnečným lúčom, ktoré prechádzajú šošovkou – dokáže zapáliť oheň. Lúče samé o sebe na vznik ohňa nestačia, pretože sú rozptýlené a veľmi ďaleko od seba. Ich pohyb predstavuje protiklad ku koncentrácii. Pri koncentrácii sa lúče spoja a stretnú v jednom bode. Vtedy majú dosť energie na zapálenie ohňa. Vedomie vyniká tou istou schopnosťou. Sústreďte ho a dokážete preniknúť hlbšie do tajomstiev vecí.

Pripomenulo mi to príbeh o Thomasovi Alvovi Edisonovi, jednom z najvýznamnejších vedcov Severnej Ameriky. Edison veľmi sústredene na niečom pracoval. Manželka mu priniesla raňajky a všimla si, že vôbec nepostrehol jej príchod. Ani sa na ňu nepozrel. Pochopila, že ho nemá rušiť a povedala si: „Samozrejme mu raňajky vychladnú, ale istotne by sa veľmi nahneval, keby som ho vytrhla zo zamyslenia – človek nikdy netuší, kde sa práve nachádza.“ Jednoducho položila raňajky vedľa manžela, aby ich po návrate zo sveta koncentrácie zbadal a zjedol. Čo sa ale stalo ďalej? Objavil sa istý priateľ, ktorý uvidel sústredeného Edisona aj raňajky a povedal si: „Radšej ho nechám pracovať a zjem raňajky, kým vychladnú.“ Najedol sa a vedec si ho vôbec nevšimol. Keď sa Edison vymanil zo zajatia koncentrácie, zbadal návštevníka a prázdny tanier. „Nehnevaj sa, prosím. Trocha meškám, lebo som raňajkoval,“ ospravedlňoval sa priateľovi. Prázdny tanier naznačoval, že raňajky niekto zjedol, preto Edison predpokladal, že to bol on sám. Chudák priateľ nevedel, ako sa zachovať. Myslel si, že Edisona prekvapí, ale ten ho prekvapil ešte viac, keď povedal: „Trocha meškám…“ Edisonova manželka celú situáciu zobďaleč sledovala. Keď vošla do miestnosti, vyhlásila: „Tvoj priateľ ti zhltol raňajky. Videla som ho, ale bolo mi jasné, že inak by vychladli. Dobre, že si na nich niekto pochutnal. Ty si teda vedec! Vôbec nechápem, ako tú svoju vedu zvládaš.“ Potom dodala: „Ani netušíš, kto ti zjedol raňajky, ale už sa ospravedlňuješ – ,Trochu meškám, prepáč…‘“

Koncentrácia znamená tiež zúženie vedomia – čím užšie, tým silnejšie. Pripomína meč zatínajúci sa do všetkých tajomstiev prírody: na nič iné nedbáte. Myseľ sa skrátka natoľko sústredí na jednu vec, že všetko ostatné zmizne z jej zorného uhla a človek si to neuvedomuje. Nejde o uvedomenie, ale zúžené vedomie – také zúžené, že vidí iba jedno jediné a zvyšok existencie úplne mizne. Preto skôr, ako začnem vysvetľovať, čo je meditácia, musíte pochopiť, čo meditácia nie je. Po prvé, nie je to koncentrácia. Po druhé, nie je to kontemplácia. Koncentrácia znamená jednostranné zameranie; kontemplácia, rozjímanie, má širšie pole. Rozjímate o kráse… Existujú tisícky krásnych vecí, vnímanie krásy prináša veľa zážitkov. Všetky vymedzuje spoločný základ. Kontemplácia je rozšírená koncentrácia, ktorá sa nezameriava na jedinú vec, ale obmedzuje sa na jeden základ. Vy sa pohybujete, vaša myseľ sa pohybuje, ale zostávate v rámci jedného predmetu. Veda využíva koncentráciu ako svoju metódu, filozofia sa zas zakladá na kontemplácii. Pri rozjímaní tiež zabúdate na všetko okrem onej základnej veci, tá je však širšia a poskytuje väčší priestor pre pohyb. V koncentrácii tento priestor neexistuje. Umožní vám prenikať stále hlbšie, zužovať uhol pohľadu a viac sa zamerať na jeden bod, ale neponúka priestor pre pohyb. Preto sú vedci veľmi obmedzení. Možno vás prekvapí, že to hovorím. Človek by povedal, že vedci sa vyznačujú otvorenou mysľou, ale opak je pravdou. Vo svojej oblasti sú veľmi otvorení a ochotní úprimne si vypočuť protichodné teórie, ale v iných otázkach trpia mnohými predsudkami a sú strnulejší ako bežný človek, pretože sa nikdy nezaujímali o nič mimo svojho odboru, iba prijali všeobecnú spoločenskú mienku. Mnohí zbožní ľudia sa vystatujú: „Pozrite naňho, skutočne veľký vedec, získal Nobelovu cenu a napriek tomu chodí každý deň do kostola.“ Úplne zabúdajú, že do kostola nechodí držiteľ Nobelovej ceny ani vedec, ale človek zbavený jeho vedeckej časti. Tento človek koná a uvažuje oveľa naivnejšie ako ktokoľvek iný, pretože ostatní sú otvorení, prístupní, uvažujú o rôznych veciach, porovnávajú náboženstvá, občas čítajú o iných vierach a na rozdiel od vedca si zachovávajú do istej miery zdravý rozum. Ak chcete byť vedcom, musíte čosi obetovať – napríklad zdravý rozum, ktorý predstavuje normálnu ľudskú vlastnosť. Vedec však nepatrí k obyčajným ľuďom, preto nemá bežný rozum. Bežný rozum neobjaví teóriu relativity alebo zákon gravitácie, dokážete ho však využiť pri mnohých iných činnostiach. Slávny fyzik Albert Einstein sa zaoberal výpočtami, pri ktorých jedno jediné číslo dokázalo pokryť celú stránku a končilo sa stovkami núl. Bol do veľkých čísiel neobyčajne hlboko ponorený, až úplne zabúdal na každodenné drobnosti. Raz Einstein nastúpil do autobusu a podal sprievodcovi drobné. Sprievodca mu vydal, Einstein si vrátené peniaze prerátal a vyhlásil: „Nie je to v poriadku, vy ste ma oklamali. Vráťte mi správne drobné.“ Sprievodca vzal peniaze, znova ich prepočítal a odvetil: „Pane, vy zrejme neviete rátať.“ Einstein na príhodu neskôr spomínal: „Keď mi povedal ,Pane, vy neviete rátať’, jednoducho som zobral drobné a v duchu si povedal, že budem radšej ticho. Keby niekto začul, že neviem rátať, to by bolo. A tie slová vyriekol sprievodca v autobuse… Čím som sa zaoberal celý život? Iba číslami, o ničom inom som nesníval. Žiadne ženy, žiadni muži, iba čísla. Dokonca sa mi sníva o číslach a ten hlupák tvrdí, že neviem rátať.“ Keď sa fyzik vrátil domov, poprosil manželku, aby prepočítala drobné: „Koľko to je?“ Prerátala peniaze a vyhlásila: „Je to v poriadku.“ Einstein vykríkol: „Preboha! Takže sprievodca mal pravdu, asi skutočne neviem rátať. Zrejme dokážem používať iba obrovské cifry a malé čísla mi úplne vyšumeli z hlavy.“ Vedec musí nutne prísť o zdravý rozum.

Rovnaký osud čaká filozofa. Kontemplácia má širší záber ako koncentrácia, ale obmedzuje sa tiež na jeden subjekt. Sokrates raz v noci o niečom premýšľal – nikto už nevie o čom – stojac vedľa stromu. Natoľko sa ponoril do rozjímania, že vôbec nevnímal sneženie a do rána takmer zamrzol. Sneh mu siahal po kolená a on v ňom stál so zatvorenými očami. Ocitol sa na pokraji smrti, začala mu mrznúť krv v žilách. Ľudia ho odviedli domov, poriadne vymasírovali, napojili trochou alkoholu a podarilo sa im priviesť ho znova k vedomiu. Potom sa opýtali: „Čo si tam robil, prečo si stál vonku v mraze?“ Sokrates odvetil: „Vôbec som netušil, či stojím, alebo sedím, ani kde som. Vec zamestnávajúca moju myseľ ma natoľko zaujala, až ma úplne pohltila. Neviem, kedy začalo snežiť a ako uplynula noc. Hrozila mi smrť, vôbec som nebol pri zmysloch. Išlo však o skutočne zaujímavú záležitosť, ktorú som stále nedomyslel. Bola to celá teória a vy ste ma zobudili niekde uprostred. Neviem, či sa k nej dokážem znova vrátiť.“ Podobá sa to náhlemu prebudeniu zo sna. Veríte, že v ňom dokážete pokračovať iba tým, že zatvoríte oči a budete sa snažiť zaspať? Ide to ťažko. Pri rozjímaní sa stretávame s istým druhom logického snívania, veľmi výnimočným javom. Filozofi sú od kontemplácie závislí. Koncentráciu využívajú, aby im pomáhala pri rozjímaní. Ak drobné časti skúmaného predmetu vyžadujú väčšie sústredenie, na rad prichádza koncentrácia.

Filozofia je v podstate kontemplácia, ale z času na čas používa koncentráciu ako pomôcku, nástroj. V duchovnej oblasti sa však koncentrácia využívať nedá. Duchovno nepoužíva ani kontempláciu, pretože sa nezaoberá žiadnym predmetom. Nezáleží na tom, či ide o predmet z vonkajšieho sveta, alebo o predmet v mysli, myšlienku, teóriu či filozofiu, stále je to predmet. Duchovno tvorí jednotu s tým, kto sa sústredí, kto rozjíma. Kto je to? Nemôžete sa na to sústrediť. Kto sa sústredí? Vy. Nemôžete o tom ani rozjímať. Nemôžete sa rozdeliť na dve časti, aby ste jednu predložili svojej mysli a druhú ponechali rozjímaniu. Svoje vedomie nemôžete rozdeliť napoly. Keby to azda bolo možné – nie je, ale pre prípadné námietky vravím „keby to bolo možné“ –, potom časť, ktorá rozjíma o druhej časti, ste vy. Druhá časť, o ktorej sa rozjíma, ste opäť len vy. Ale takto to nemôže byť, tým predmetom nie ste nikdy vy. Nemôžete sa zredukovať na predmet. Pripomína to zrkadlo, ktoré všetko odráža. Dokážete si predstaviť, že by zrkadlo odrážalo seba? Nemôžete ho postaviť pred neho samotné. Ak by ste to urobili, už by proti sebe jednoducho nestálo. Zrkadlo nemôže odrážať seba. Vedomie sa správa ako zrkadlo. Môžete ho využiť pri koncentrácii na nejaký predmet. Môžete ho využiť pri kontemplácii o určitej záležitosti. Slovo „meditácia“ nie je správne, ale žiadne iné zatiaľ nemáme naporúdzi, musíme ho teda používať, kým náš jazyk neprijme výraz dhjána, ktorý už za svoj prijali Číňania aj Japonci. Situácia v týchto ázijských krajinách pripomínala našu dnešnú situáciu. Keď pred dvoma tisícročiami prišli do Číny budhistickí mnísi, s ťažkosťami hľadali slovo, ktoré by vystihovalo ich dhjánu.

Gautama Budha sa nikdy nevyjadroval v sanskrte, používal jazyk obyčajných ľudí – pálí. Sanskrt patril kňazom, brahmom. Jedna zo základných myšlienok Budhovej vzbury spočívala vo zvrhnutí kňazov, ktorí nemajú žiadne opodstatnenie. Človek sa môže spojiť s Existenciou priamo a žiadneho prostredníka na to nepotrebuje, sprostredkovateľ mu iba prekáža. Veľmi ľahko to pochopíte na nasledujúcom príklade. Nemôžete milovať svoju priateľku či svojho priateľa prostredníctvom tretej osoby. Nemôžete povedať: „Dám vám desať dolárov a vy choďte a ľúbte moju ženu miesto mňa.“ Nikto vás nemôže zastúpiť, iba vy ste na to súci. Lásku za vás nemôže rozdávať žiadny sluha, inak by sa tým boháči nikdy neotravovali. Majú zástupy sluhov, množstvo peňazí, stačí niekoho poveriť. Môžu si nájsť špičkových služobníkov, prečo by sa obťažovali? Existuje však zopár vecí, ktoré môžete urobiť iba vy sami. Sluha miesto vás nemôže spať ani jesť. Ako môže byť kňaz, v podstate sluha, prostredník medzi vami a Existenciou, Bohom, Podstatou, Pravdou? Istý pápež dokonca vyhlásil, že snaha o nadviazanie priameho kontaktu s Bohom sa chápe ako hriech! S Bohom sa musíte spojiť prostredníctvom riadne vysväteného katolíckeho kňaza, všetko musí prechádzať správnymi kanálmi. Treba dodržať istú hierarchiu, byrokraciu. Nemôžete svojvoľne obísť pápeža, biskupa, kňaza, inak vstúpite priamo do Božieho domu. A to sa nepovoľuje, to je hriech! Vážne ma prekvapilo, akú drzosť mal ten poľský pápež nazvať to hriechom a tvrdiť, že človek nemá prirodzené právo byť v spojení s Existenciou alebo Pravdou, že potrebuje sprostredkovateľa. Kto rozhoduje o prostredníkovi? Existuje tristo náboženstiev a všetky majú svoje úrady, príslušné kanály. Všetky hlásajú, že ostatných dvestodeväťdesiatdeväť náboženstiev ľudí klame a podvádza! Kňazi musia urobiť sami zo seba nenahraditeľných služobníkov, aby mohli existovať. Áno, pre nich to je nevyhnutnosť, ale vám sa iba vnucujú. Keď som sa dozvedel, že akákoľvek snaha o nadviazanie priameho spojenia s Bohom sa pokladá za hriech, rozmýšľal som o Mojžišovi. V jeho prípade išlo o priamy kontakt, medzi ním a Bohom nepracoval prostredník. Žiadny očitý svedok nevidel, ako Mojžiš stretol Boha v horiacom kríku. Podľa poľského pápeža šlo o veľký hriech. Kto slúžil Ježišovi ako sprostredkovateľ? On žiadneho nepotreboval. Ježiš sa snažil o priame spojenie s Bohom a modlil sa. Nikomu neplatil, aby sa modlil miesto neho. Robil to sám. Ježiš ani Mojžiš neboli biskupi, kardináli či pápeži. Podľa toho Poliaka obaja hrešili.

Človek má prirodzené právo skúmať Existenciu, život a pýtať sa, o čo tu vlastne ide. Kontemplácia je teoretická a tiež vás zbavuje zdravého rozumu. Duchovno ale nie je kontemplácia. Nie je to ani koncentrácia. Je to meditácia. Meditáciu musíme nutne chápať v zmysle dhjány, pretože výraz „meditácia“ ponúka nesprávnu predstavu. Najskôr sa snažte pochopiť význam tohto slova vo vašom jazyku. Keď poviete „meditujem“, nasleduje otázka: „O čom medituješ?“ Hľadáme predmet, pretože samotné slovo sa vzťahuje na nejaký objekt. Meditujeme o kráse, o pravde, o Bohu. Nemôžeme len tak povedať: „Meditujem.“ V angličtine je táto veta bez predmetu neúplná. V tom tkvie ten problém. Dhjána znamená „som v meditácii“, nie „meditujem“. Bližší pohľad nám ponúkne ešte presnejšiu interpretáciu – „ja som meditácia“. To je pravý význam dhány. Keď Číňania nemohli nájsť vhodný výraz, zapožičali si budhistickú dhjánu. Budha používal slovo džňána, teda podobu slova dhjána v jazyku pálí. Budha hovoril v rámci svojej revolúcie jazykom ľudu: „Duchovná oblasť musí používať obyčajný, bežný jazyk, aby z nej mohli zmiznúť všetci kňazi. Netreba nám ich. Ľudia rozumejú svojim textom, ľudia rozumejú tomu, čo robia. Kňazov nepotrebujú.“ Kňaz používa iný jazyk ako bežný človek a vnucuje nám predstavu, že sanskrt patrí Bohu a čítať ním môžu iba vyvolení. Ide o zvláštny jazyk, asi ako reč lekárov. Rozmýšľali ste niekedy, prečo doktori píšu na recepty latinské a grécke slová? Aká pochabosť! Nevedia po grécky ani po latinsky, ale liekom dávajú cudzojazyčné názvy. Rovnaký trik používajú kňazi. Keby písali obyčajným jazykom, nemohli by si účtovať toľko peňazí, pretože ľudia by sa búrili: „Vy chcete dvadsať dolárov za takýto predpis?“ Lekárnik si nepýta toľko peňazí, lebo vie, že to isté kúpite v obyčajnom obchode za facku. A oni by chceli päťdesiat dolárov… Názvu v latinčine alebo v gréčtine nerozumiete. Keď sa v recepte píše „cibuľa“, čudujete sa: „To myslí vážne?“ Ak je to napísané iným jazykom, vy tomu nerozumiete, iba lekárnik. Nezabúdajme ani na ich spôsob písania. Všetko treba naškrabať tak, aby ste to nedokázali prečítať. Inak by ste sa pozreli do slovníka a zistili, čo to znamená. Treba zachovať nečitateľnosť slov, aby ste ich nedokázali rozlúštiť. Budha sa postavil proti sanskrtu a používal jazyk pálí. V pálí sa dhjána povie džňána. Tento výraz sa dostal do Číny a stal sa z neho čchan. Keď sa dhjána dostala do Japonska, stal sa z nej zen. Stále hovoríme o rovnakom slove, dhjáne. My používame v tomto zmysle slovo meditácia, ktoré však neznamená niečo, o čom máme meditovať. V angličtine to znamená niečo medzi koncentráciou a kontempláciou. Koncentrácia má jednostranné zameranie, kontemplácia zahŕňa širokú oblasť. Meditácia je zlomkom tejto oblasti. Keď rozjímate o nejakej záležitosti a zopár vecí vyžaduje väčšiu pozornosť, potom meditujete. Práve to znamená meditácia: koncentrácia a kontemplácia predstavujú dva póly a presne uprostred sa nachádza meditácia. My toto slovo nepoužívame v zmysle bežnej angličtiny, dávame mu úplne nový význam.

Nasledujúci príbeh, ktorý som mal vždy veľmi rád, vám objasní, čo je meditácia. Traja muži sa vydali na rannú prechádzku. Zbadali budhistického mnícha stojaceho na kopci, a pretože nemali inú prácu, začali sa dohadovať, čo ten chlapík asi robí. Prvý povedal: „Podľa toho, čo vidím, niekoho čaká a vyzerá ho. Možno má niekde blízko priateľa, čaká a vyzerá ho.“ Druhý muž namietal: „Ako sa tak pozerám, nemôžem s tebou súhlasiť, pretože keď niekto čaká na priateľa, ktorý sa oneskoril, obzerá sa, aby videl, či už ide a asi ako dlho mu to bude trvať. Tento muž sa neobzerá, iba tam stojí. Nepovedal by som, že niekoho čaká. Mám pocit, že patrí k tým budhistickým mníchom, čo majú kravy.“ V Indii majú mnísi kravy na mlieko do ranného čaju, aby ráno nemuseli chodiť žobrať. Druhý muž pokračoval: „Mám pocit, že sa mu stratila krava, asi sa šla niekam napásť. On tú kravu hľadá.“ Tretí muž protestoval: „S tým nemôžem súhlasiť. Keď niekto hľadá kravu, nestojí ako socha. Pohybuje sa, chodí sem a tam, rozhliada sa okolo. Tento ani neotočil hlavu. Pozrite na jeho tvár, veď má privreté oči.“ Trojica sa vydala bližšie k mníchovi, aby ho videla zreteľnejšie. Potom tretí muž dodal: „Podľa mňa sa mýlite. Myslím, že medituje. Ako sa však dozvieme, kto z nás má pravdu?“ „Žiaden problém. Jednoducho pôjdeme až k nemu a opýtame sa,“ rozhodli sa. Prvý muž sa mnícha spýtal: „Očakávaš priateľa, ktorý sa oneskoril?“ Budhistický mních otvoril oči a vyhlásil: „Očakávať? Nikdy nič neočakávam, prieči sa to môjmu náboženstvu.“ Muž len vzdychol: „Bože môj, nechajme očakávanie očakávaním. Povedz mi, čakáš tu?“ Mních odpovedal: „Moje náboženstvo učí, že si nemôžeš byť istý jedinou sekundou. Ako by som mohol čakať? Ako by som mal čas čakať? Ja tu nečakám.“ Muž vyhlásil: „Tak nechajme očakávanie aj čakanie – ja nepoznám tvoj jazyk. Iba mi povedz, je tu nejaký tvoj priateľ, ktorý sa oneskoril?“ Mních odvetil: „Hovoríš stále o tom istom. V tomto svete nemám žiadneho priateľa ani nepriateľa, pretože oboje sa spojilo v jedno. Nemôžeš si vybrať jedno a opustiť druhé. Vari nevidíš, že som budhistický mních? Nemám žiadneho nepriateľa ani priateľa. Prosím, odíď a neruš ma.“ Druhý muž si pomyslel: „Nadišla moja chvíľa.“ Povedal: „Jasne som mu vravel, že tára. Vedel som, že nič neočakávaš ani nečakáš, že si budhistický mních. Nemáš priateľov ani nepriateľov. Podľa mňa sa ti stratila krava.“ Mních odvetil: „Si ešte hlúpejší ako ten prvý muž. Moja krava? Budhistický mních nič nevlastní. A prečo by som mal hľadať kravu niekoho druhého? Mne žiadna krava nepatrí.“ Muž vyzeral veľmi zarazene. Čo má robiť? Tretí muž sa potešil: „Takže pravdu som mal ja.“ Vyhlásil: „Vidím, že tu medituješ.“ Mních odvrkol: „Nezmysel! Meditovanie nie je činnosť. Človek nemedituje, človek je meditácia. Poviem vám pravdu, aby som zahnal váš zmätok. Jednoducho nerobím vôbec nič. Stojím tu a nič nerobím – máte nejaké námietky?“ Muži sa zhodli: „Nie, nič proti tomu nemáme, iba nerozumieme – stáť a nič nerobiť.“ Mních vyhlásil: „Ale to je meditácia. Sedieť a nič nerobiť – ani s telom, ani s mysľou.“

Keď začnete niečo robiť, buď vás pohltí kontemplácia, alebo koncentrácia, alebo nejaká akcia. Vzďaľujete sa tým od svojho stredu. Pokiaľ nerobíte vôbec nič, ani telesne, ani duševne, na žiadnej úrovni, keď ustane všetka činnosť a vy jednoducho ste, to je meditácia – prosté bytie. Nemôžete to robiť, nemôžete to vykonávať, musíte to iba pochopiť. Kedykoľvek sa vám podarí nájsť si čas na jednoduché bytie, zanechajte všetku činnosť. Myslenie, koncentrácia aj kontemplácia sú činnosti. Keď na jediný okamih nerobíte vôbec nič, iba ste vo svojom strede, úplne uvoľnení, to je meditácia. Ak to zvládnete, môžete v tomto stave ostať ľubovoľne dlho. Napokon sa v tomto stave nachádzate dvadsaťštyri hodín denne. Keď pochopíte, ako sa dostať do ničím nerušeného stavu bytia, môžete pomaly začať niečo robiť a neustále si uvedomovať, že vaše bytie to nijako nenaruší. To je druhá časť meditácie. Najskôr sa naučíte jednoducho byť a potom sa naučíte v úplnom sústredení vykonávať bežné činnosti: umývať dlážku, sprchovať sa. Neskôr môžete vykonávať zložitejšie veci. Teraz sa s vami rozprávam, ale moju meditáciu to nijako nenarušilo. Môžem pokračovať ďalej, na hladine môjho stredu sa neobjaví jediná vlnka. Je tam len ticho, úplné ticho. Meditácia nebráni činnosti. Neznamená útek zo života. Jednoducho vás učí nový spôsob života. Stanete sa okom cyklónu. Váš život pokračuje ďalej a oveľa intenzívnejšie – s omnoho väčšou radosťou, jasnosťou, víziou, tvorivosťou. Ste obďaleč, ste iba pozorovateľ na kopci a pozeráte sa na všetko, čo sa deje okolo vás. Vy nie ste ten, kto robí, ale ten, kto pozoruje. V tom spočíva tajomstvo meditácie – stanete sa pozorovateľom. Činnosť prebieha ďalej na svojej úrovni: štiepite drevo, ťaháte vodu zo studne. Môžete robiť jednoduché aj zložitejšie úkony. Iba jedno nesmiete – opustiť vnímanie stredu svojho vnútra. Táto bdelosť musí ostať úplne nezahmlená, nenarušená. Meditácia je veľmi jednoduchá. Koncentrácia je zložitá, pretože sa do nej musíte donútiť, čo vás vyčerpáva. Kontemplácia je trochu ľahšia, pretože poskytuje viac priestoru na pohyb. Netvorí úzku dieru, ktorá sa neustále zužuje. Koncentrácia nie je prirodzený stav mysle. Myseľ sa túla. Rada sa prechádza od jednej veci k druhej. Nové veci ju vždy nadchýnajú. Koncentrácia myseľ takmer väzní. Počas druhej svetovej vojny, neviem prečo, sa miesta, kde bývali väzni, začali nazývať „koncentračné tábory“. Istý význam v tom vidím – privážali tam rôznych väzňov a sústredili ich na jedno miesto. Ale koncentrácia v skutočnosti znamená únavné sústredenie všetkej energie mysle a tela, jej nasmerovanie do zužujúcej sa diery. Kontemplácia ponúka väčší, ale stále iba obmedzený priestor na hru alebo beh. Podľa mňa meditácia zahŕňa všetok priestor, celú dostupnú Existenciu. Vy ste pozorovatelia, môžete sledovať celú scénu. Netreba sa na niečo usilovne sústrediť ani o čomsi tuho rozjímať. Vy nič nerobíte, všetko iba pozorujete, uvedomujete si to. Nie je to veda, umenie či remeslo, je to schopnosť. Stačí sa s tou predstavou trochu pohrať. Sedíte na záchode a zahrávate sa s myšlienkou, že nič nerobíte. Jedného dňa vás prekvapí, že sa predstava stane skutočnosťou – lebo ide o vašu prirodzenú podstatu. Stačí počkať na tú správnu chvíľu. Nikdy netušíte, kedy sa naskytne pravá príležitosť, preto sa ďalej pohrávate.

Henry Ford vyhlásil: „Svoj úspech som dosiahol tým, že som sa v správnej chvíli chopil tej pravej príležitosti. Ľudia premýšľajú alebo o budúcich príležitostiach, ktoré nemôžu nikdy dohnať, alebo o minulých, po ktorých zostal iba prach na ceste.“ Ktosi sa Forda opýtal: „Ak si myslíte, že príležitosť nečaká v budúcnosti a neuvažujete o príležitostiach, ktoré už pominuli, ako sa dokážete chopiť šance, keď sa objaví? Musíte byť v strehu.“ Ford odvetil: „Nejde o to, byť v strehu. Príležitosti sa musíte ihneď chopiť. Človek nikdy nevie, kedy sa objaví. Keď sa tak stane, jednoducho skočte!“

Slová Henryho Forda majú nesmierne hlboký zmysel. Povedal: „Musíte ihneď skočiť. Nečakajte, nedumajte, či je príležitosť taká, či onaká, jednoducho sa jej chopte. Človek nikdy nevie, kedy sa naskytne. Keď príde, skočte a hotovo! Ak budete pozerať do budúcnosti a pýtať sa, kedy sa tá príležitosť objaví…“ Budúcnosť nemožno predvídať. Ak čakáte a zastrájate sa, že sa šance chopíte, len čo sa objaví, potom zmizne skôr, než si stačíte uvedomiť, že už je tu. Čas letí ohromne rýchlo a ostáva iba prach. Preto nehĺbajte o príležitosti a radšej sa naučte chopiť sa jej; takže keď príde… Práve to sa vám snažím vysvetliť: iba sa s tou predstavou pohrávajte. Používam slovo hrať sa, pretože nepatrím k vážnym ľuďom a môj prístup k duchovnu nie je vážny. Iba sa zahrávajte, máte veľa času. Kedykoľvek, napríklad keď ležíte v posteli a nemôžete zaspať, sa s tou predstavou pohrávajte. Načo sa trápiť pre spánok? Príde, keď príde. Nemôžete ho nijako privolať, prečo sa tým zaoberať? Zabudnite naň, nie je vo vašej moci. Vládnete však svojmu času, využite ho! Ležíte v posteli, vonku zúri chladná noc a vy ste pod perinou, cítite sa príjemne – zahrávajte sa s tou predstavou. Nemusíte sedieť v pozícii lotosu, môj prístup k meditácii nevyžaduje, aby ste sa akokoľvek trápili. Pokiaľ obľubujete pozíciu lotosu, pokojne si v nej seďte. Ľudia zo Západu odídu do Indie a trvá im šesť mesiacov, kým sa s vynaložením veľkej námahy naučia sedieť v pozícii lotosu. Myslia si, že tým niečo získali. Celá India sedí v pozícii lotosu a nikto tým nič nezískal. Ide len o prirodzený spôsob sedenia. V chladnej krajine musíte použiť stoličku, na zemi by ste prechladli. Kto však potrebuje stoličku v krajine, kde je horúco? Môže si predsa sadnúť kamkoľvek. Nepotrebujete zvláštnu pozíciu ani špeciálny čas. V prípade meditácie si nemusíte vyhradiť čas, každá chvíľa je tá správna, stačí byť uvoľnený a hravý. Ak sa to nepodarí, vôbec nič sa nedeje, nesmúťte. Netvrdím, že sa to stane dnes, zajtra, o tri mesiace alebo o pol roka. Nevytváram vo vás žiadne očakávania, zbytočne by vo vašej mysli vzniklo napätie. Môže sa to stať kedykoľvek alebo aj nikdy, všetko záleží na vašej hravosti. Skrátka sa začnite hrať. Napríklad vo vani, keď nič nerobíte. Alebo pod sprchou – sprcha robí svoju prácu, vy tam iba tak stojíte. V týchto chvíľach buďte hraví. Idete po ulici, telo sa stará o vašu chôdzu. Kedykoľvek sa cítite uvoľnení, bez napätia, hrajte sa s predstavou meditácie, o akej som hovoril. Buďte tichí, sústreďte sa do vnútra a jedného dňa… A dní je iba sedem, takže žiadny strach! V pondelok, utorok, stredu, štvrtok, piatok, sobotu alebo možno v nedeľu – jedného dňa sa to stane. Vychutnávajte si tú predstavu a pohrávajte sa s ňou čo najčastejšie. Vôbec nič vám nesľubujem. Ak sa nič nestane, nevadí, radujte sa sami zo seba. Hrali ste sa s tou predstavou a dali ste jej šancu. Stále jej dávajte šancu. Henry Ford povedal: „Jednoducho ďalej skáčte, a keď sa objaví nejaká príležitosť, skočte na ňu.“ Tvrdím čosi podobné. Neustále dávajte šancu meditácii. Keď nastane pravá chvíľa a vy budete úplne uvoľnení a otvorení, skočte na ňu. Vo chvíli, keď meditácia skočí na vás, už nikdy nezmizne. Cesty späť niet. Dobre si to rozmyslite, kým sa začnete hrať!

 *

text je úryvok z knihy – Osho – Cesta k upokojeniu mysle

Osho – Cesta k upokojeniu mysle – Slávny duchovný učiteľ rozpráva o meditácii. Vysvetľuje rozdiel medzi bežným stavom mysle a stavom vedomia pri meditácii. Odpovedá na typické otázky, ktoré vznikajú, keď sa človek začne učiť meditovať. A nakoniec uvádza niekoľko originálnych meditačných postupov. Zmyslom meditácie, ako aj celého Oshovho učenia, je presvedčenie, že náš život má byť plný radostnej extázy a uvoľneného plynutia so životnou energiou.

Pôvodná cena: 7.90 EUR, Naša cena: 6.32 EUR, Zľava: 20.00 %, Ušetríte: 1.58 EUR

Súvisiace články:

•  – 6 sekundová meditace

•  – Umění žít: meditace Vipassana

•  – Dynamické meditace – proč se jich bojíme?

•  – Meditácia je vaša podstata

•  – Bhante Sujiva – prednáška a meditácia v Bratislave (video)

•  – Hodina pre seba – Kundaliny meditácia

•  – Najčastejšie otázky o meditácii