Meditácia a jej význam v živote človeka – časť I.

Meditácia nám prináša priblíženie sa k božskému stredu, spojenie sa s božským pokladom, ktorý každý vlastní. Pravidelnou meditáciou, ponáraním sa do seba samého máme možnosť oslobodiť sa z väzenia piatich zmyslov a myšlienok, ktoré vznikajú každou zmyslovou činnosťou. Pohľadom do vnútra dosiahneme najcennejšie naplnenie života. Meditácia je nutná preto, aby sa znova vytvorila rovnováha celej bytosti. Bežný život môžeme nazvať ako „cestu von“ a meditáciu ako jej protipól, ako „cestu späť“.

Človek, ktorý má sklon k netrpezlivosti, podráždenosti a zlosti môže využívať jej harmonizačný účinok na celú osobnosť, jej ukľudňujúci dotyk na temnejšie impulzy a vášne.  

Meditáciou môžeme rozvinúť vnímavosť a intuíciu, ktoré hrajú dôležitú úlohu na Ceste k sebe.

Postup pokročilej meditácie umožňuje uvedomenie si mysli, z ktorej vyvierajú a miznú myšlienky.

Ak sa človeku podarí prinútiť myšlienky k poslušnosti, v hĺbke svojho vlastného bytia môže človek nájsť mier, silu a múdrosť. Ak sa človek snaží o trvalý mier, ktorý vedie k vymiznutiu úzkostí a negatívnych emócií, musí získať kontrolu nad svojimi myšlienkami.

Často majú ľudia antipatiu k sústredení pozornosti a k jej obracaniu do vnútra. Za ňou sa skrýva prianie ega, vyhnúť sa hlbokému, dlhému skúmaniu samého seba, ktoré preniká hlboko pod jeho vlastný povrch. Pretože by určite viedlo k jeho vlastnému odhaleniu a zničeniu. Niektorí ľudia sa zľaknú už návrhu pozrieť sa hlboko do svojej mysli a odvracajú sa s citovým odmietnutím. Strach z toho, že stratia niečo, čo poznajú a je im blízke im bráni, aby vstúpili do neznámeho a vyššieho vedomia. Sú ochotní hľadať kdekoľvek inde mimo vlastného vnútorného bytia.

Meditácia nie je sama o sebe cieľom. Je dôležitá pre jeho dosiahnutie, ale nepostačuje k tomu, aby dosiahnutie zaistila. Mala by byť len časťou programu, dôležitá je zároveň aj práca na sebe, na svojom charaktere a sklonoch. A tak všetkými týmito prístupmi dochádza k úplnej zrelosti, ktorá človeka pripravuje, aby rozpoznal a plne prijal milosť, pochopil pravdu, dosiahol Skutočnosť.

Pravidelnou meditáciou, ukľudňovaním mysle najprv v pravidelných časoch, si postupne myseľ zvykne na utíšenie svojich negatívnych činností, na ustálenie sa aj počas zbytku dňa.

V meditácii najprv vyprázdni človek svoju myseľ od všetkých vecí, potom ju uvoľní aj od seba samej. Prvú časť tejto práce môže vykonať svojím vlastným úsilím, ale druhá časť môže byť zavŕšená len vyššou silou – milosťou. Práca začína tým, že nevie, a končí tým, že vie.

Pravý stav meditácie je dosiahnutý, keď existuje uvedomovanie si vedomia bez prerušenia akýmikoľvek myšlienkami. Tento stav ale nie je tým najvyšším. Za ním je stav, kde celé uvedomovanie mizne bez úplnej straty vedomia, ktorú tento stav normálne prináša. Umenie meditovať je dosahovať v sebe stále väčších hĺbok, až nakoniec človek prenikne pod ego a vstúpi do čistého bytia.

V bode, kde sa meditácia stáva kontempláciou, myslenie paralyzuje samo seba a spôsobuje samo sebe dočasnú smrť.

Behom meditácie je základným cieľom oslobodiť myseľ od svetských starostí a osobných túžob, poskytnúť prázdnotu, čistú schránku pre božský príliv, ak príde a až bude privolaný pripravenosťou meditujúceho. Cieľom je vyprázdniť myseľ od všetkých myšlienok, tak, aby mohla byť zažitá taká, aká je – čistá s ničím nezmiešaná.

Počas meditácie má človek zo seba striasť dojmy a myšlienky o svete, odrezať svoje záležitosti, aby zastavil neustály pohyb mysle a tak, aby bol privedený k hlbšiemu vedomiu. Počas meditácie nie je z denného života nič dôležité. Myseľ musí prekročiť nástroje, ktoré používa – telo, intelekt, emócie – až si uvedomí sama seba.

Cieľom meditácie je približovať sa stále bližšie a tesnejšie k stredu vlastného bytia.

Je to umenie, v ktorom sa meditujúci najprv učí vymaniť sa zo svojho okolia tým, že sa sústredí na jednu myšlienku. Neskôr sa ponorí do Duchovnej Mysle tým, že odmieta všetky myšlienky. Tento cieľ nie je dosiahnuteľný tým, že myšlienky odmietame, že likvidujeme každú jednu myšlienku, ale tým že použijeme hlbšie prenikajúci prístup: vyhľadávať zdroj myšlienky. To, čo vlastne meditujúci robí je, že hľadá späť cestu k sebe. Učí sa prenikať do svojho vnútra, odhaľovať to, čo je tam skryté a načúvať tomu, čo mu chce povedať.

Meditáciu začíname tým, že ukľudníme fyzické zmysly. Najprv ukľudníme zmysly, potom telo, potom myseľ.

Meditácia je aktívno-pasívna. Cvičiť začíname tak, že sme mentálne aktívny, avšak keď sa do meditácie ponoríme, ďalej pokračujeme mentálnou pasivitou.

Ak má byť meditácia zvládnutá, nesmieme zabudnúť na dve základné podmienky: mentálne sa sústrediť a mentálne sa uvoľniť.

1. Mentálne sústredenie.

V tejto fáze je dôležité zbaviť sa spomienok na predošlú časť dňa. Vyžaduje naučiť sa, ako zhromaždiť svoje sily a pridržať ich na určitej téme, myšlienke, veci. Je to výlučne cvičenie pozornosti a sústredenia. Treba si vytvoriť správne podmienky vo svojom okolí, ukľudniť emócie, zvládnuť dýchanie a sústrediť pozornosť. Účelom je ukľudniť, prehĺbiť a stabilizovať myseľ.

Treba vždy a znova priviesť pozornosť späť z jej rozptýlenosti. Zachytiť myšlienky a držať ich silou vôle, držať pozornosť na nejakej predstave, myšlienke alebo objekte.

Sústredením je myseľ najprv očistená a zábrany vášní, prianí, zmyslov, nenávisti, lenivosti a apatie, nekľudu, zádumčivosti a pochýb sú dočasne odstránené.

V tejto fáze je dôležité uchovať pozornosť, nie subjekt alebo objekt pochopiť.

Sústredenie môže byť zamerané na akýkoľvek fyzický predmet alebo mentálny nápad. Pozornosť je zameraná na nejakú myšlienku, ktorá bráni prístupu všetkým ostatným myšlienkam a je držaná v pevnom sústredení sa na ňu.

2. Mentálne uvoľnenie.

V tejto fáze človek myšlienky vylúči a drží sa vo vznešenom tichu. Preniká za pomoci pozornosti stále hlbšie, až vstúpi do tichej Prázdnoty. Prenáša pozornosť do vnútra, preč od fyzickej skúsenosti piatich zmyslov. Pozornosť sa sťahuje do vnútra, sama do seba, postupuje hlbšie a hlbšie do plného sústredenia, až vylúči celé, alebo takmer celé, fyzické vedomie. Nakoniec sa s touto Prázdnotou zjednotí.

V tejto fáze je vyvinuté úsilie subjekt alebo objekt pochopiť, obsiahnuť veci v ich pravej perspektíve, aké naozaj sú. Tu sú odhaľované pravdy, intuitívne pravdy.

Meditujúci prestáva o Vyššom Ja len premýšľať, začína vyciťovať jeho prítomnosť tým, že sťahuje energiu z hlavy do srdca a prejavuje lásku tejto prítomnosti, ako náhle ju precíti.

Priebeh meditácie môžeme rozdeliť do viacerých stupňov:

1. Sústredenie myšlienok na túžbu alebo objekt. Myseľ obmedzíme na určitú myšlienku, alebo radu myšlienok. Prenikaním zmizne vonkajšie okolie a sním celý svet. Účelom je oddeliť všetky vnemy vonkajšieho sveta, všetky fyzické zmyslové činnosti videnia, sluchu a hmatu. Cieľom je dokonalé sústredenie sa na jediný subjekt alebo objekt.

2. Celkové odtiahnutie pozornosti od zjavných vecí okolia. Myseľ odtiahneme čo možno najviac od fyzického okolia. Zostáva pocit: „Ja som zakorenený v Bohu.“

3. Pevné, aj keď prerušované sústredenie myšlienok na túžbu alebo objekt. Pozdvihneme objekt myslenia na abstraktnú nefyzickú úroveň a ponoríme sa doňho. Mizne myšlienka „ja“. Meditujúci a jeho téma sú teraz spojení. Obaja sa vnoria do jedného vedomia.

Cieľ je dosiahnutý, keď subjekt alebo objekt prenikne do vedomia tak dokonale, že meditujúci na seba zabudne a tak zabudne myslieť i o tom; on je tým.

4. Kontemplácia. Stupeň obratu: opustenie myslenia, spočinutie v mentálnom kľude. Objekt je vypustený z ohniska, ale sústredenie je ďalej úspešne udržované v čistej sebakontemplácii. Cieľom a účelom je prerušiť každý pohyb vnútorného sveta, všetku mentálnu činnosť myslenia, uvažovania a predstavovania si; vylúčiť všetky myšlienky a veci, dokonca i pocit oddelenej osobnej existencie a spočinúť v kontemplácii Jedinej Životnej Sily, z ktorej sa vynoril.. Myseľ hľadí na seba samu, mimo miesto, mimo čas. Mizne dokonca aj myšlienka „Boh“. Nezostane žiadna myšlienka – len neopísateľný mier, vedomie vo svojom čistom, vždy kľudnom stave.

Stupeň 1 – 3 môžete vyvolať silou vôle, sústredením sa na meditáciu. Avšak stupeň 4 – kontempláciu – vyvolať nemôžete. Všetko, čo môžete urobiť, je pripraviť nevyhnutné podmienky pre jej príchod. A potom, ak príde, zmocní sa vás a zoberie vás do seba. Ako bude vstupovať, sila, ktorá jej odporuje, osobné ego, začne ustupovať. Keď sa meditácia prehĺbi do kontemplácie, človek preniká do tichého stredu svojej bytosti a tam nachádza najlepšiu časť seba samého. Kontemplácia je hlbší stupeň, neobsahuje žiadne myslenie.

Meditácia je správne vykonaná vtedy, keď sa človek cíti nakoniec šťastný a veselý. Cieľom dennej meditácie je nadväzovať vnútorný kontakt s vyššou mysľou. S úspešným výsledkom sa dostavuje dočasné zmiznutie nepríjemných alebo podráždených nálad, citových zranení, alebo mentálnych úzkostí. Akonáhle človek raz získal kontrolu nad svojimi myšlienkami, zistí, že je rovnako ľahké reagovať na vysoké ideály, ako bolo predtým ľahké reagovať na nízke. Keď sa raz naučí zachádzať so svojou mysľou, správny život sa stáva životom prirodzeným.

Vnútorný kľud ovplyvňuje charakter tým, že ukazuje človeku radosť a krásu, uspokojenie mimo zážitkov zmyslovej reality. Semienka zasiate v kontemplácii sa jedného dňa prejavia v chovaní. Plody úspešnej meditácie sa prejavia v charaktere človeka. Pretože čím hlbšie vie prenikať do svojej mentálnej bytosti, tým hlbšie sa dostane pod prirodzenosť vášní a emócií. A tým, že sa tam dostane, získa kontrolu nad týmito prirodzenosťami, odpúta sa od zmyslov a prečistí predstavivosť, ktorá ovplyvňuje mravný postoj a podnecuje mravnú silu.

Meditovať sa učí človek v samote svojho miesta; neskôr sa učí nosiť túto samotu do preľudnených ulíc, preplneného vlaku, na rušné miesta. Pretože všetko sa stane jeho osobnou atmosférou, jeho „aurou“.

Človek vstáva z úspešnej meditácie nielen s pocitom, že vykonal niečo záslužné, ale taktiež s pocitom duchovného naplnenia, konečného požehnania. Ak vykonáva meditačné cvičenia správne, čím viac sa vystavuje silám, ktoré sa v ňom prebúdzajú, tým viac bude schopný odolávať vplyvom svetského a pozemského charakteru, s ktorými sa vonku stretáva.

Ak sa človek každý deň vracia do Stredu svojho bytia, odťahuje sa stále viac od nadvlády tela a jednostrannosti intelektu. To znamená, že sa stále viac stáva sám sebou, že je stále menej obmedzovaný svojimi nástrojmi. Pri meditácii ide o oslobodenie mysle od tela, ale nie o jej oddelenie.

To, čo nachádza v hlbokom stave meditácie, kde je ego takmer stratené, je radosť presahujúca všetky pozemské radosti, blaho oslobodené od všetkého pozemského vzrušenia. Pretože je táto radosť tak kľudná, tak vyrovnaná, je v uspokojivejšia ako radosti pozemské. Ak pocit blaženosti chýba, tak to je mentálna prekážka, ktorú sa musí snažiť meditujúci prekonať.

Ak dokáže sústredená pozornosť pri meditácii preniknúť do určitej úrovne mysli, vnikne do zdroja sily a vedomostí, ktorý je zvyčajne skrytý, neznámy, nepovšimnutý a nevyužitý. Z tohto zdroja môže človek prijímať vedenie, čerpať silu a získavať poučenie.

Výsledok pravidelnej meditácie je postupné odstránenie uponáhľanosti, chvat, tlak a nekľud, ktoré sú nahradené kľudom, trpezlivosťou a relaxáciou. Citové odozvy sa spomalia, človek je viac uvoľnenejší.

Pohyb z nálady do nálady ovládame len my. Akonáhle človek zistí, že to všetko je ovládaní myšlienok, môže vyvinúť schopnosť privádzať myšlienky do trvalého stavu poslušnosti a týmto spôsobom dosahovať stabilitu a vyrovnanosť vedomia. Takáto meditácia prináša do každého dňa slnečný svit.

V meditácii dochádza k spojeniu toho, čo je v nás ľudské s tým, čo je v nás božské. Ísť sám do seba v tomto hlbokom zmysle je ako prísť domov. Do sveta sa človek vracia inšpirovaný, osviežený a obohatený, kľudný a s pocitom sebaistej zvrchovanosti v hrudi.

Jedným z účelov meditácie je vytvoriť na krátku dobu a za priaznivých podmienok, nové a vyššie vlastnosti, rovnako ako aj silu ovládať svoju bytosť, ktorú bude človek jedného dňa schopný vyjadrovať trvalo a za tých najťažších okolností. Ako sa vedomie človeka prehlbuje, zároveň rastie aj na sile. Z meditácií čerpá pocit odvahy, ktorá mu na oplátku dovoľuje čeliť bez zachvenia sa ťažkým životným situáciám.

Kvalita meditácie nemá byť hodnotená jej časovou dĺžkou, ale jej skutočným kontaktom s Realitou. Uvedomením si svojho vnútorného sveta prebúdzame mocné, tvorivé možnosti. Prebudenie vnútornej sily pomáha človeku aby bol dobrý a konal dobro, aby intuitívne chápal duchovné pravdy a prenikal duchovnými symbolmi.

Ak je meditácia správne využitá intelektom, vôľou a predstavivosťou, môže sa stať prostriedkom pre inšpiráciu a extázu aj mimo nej. Môže byť využitá ako popud pre úspech tvorením na ktoromkoľvek poli vrátane duchovného a umeleckého. Mala by byť cvičená tesne pred začiatkom práce. Po dokončení meditácie si treba držať inšpirovaný alebo šťastný postoj a nedovoliť, aby sa vytratil. A takto treba pristúpiť k práci a vniesť tento postoj do nej. Práca bude vykonaná s väčšou silou a väčšou výkonnosťou a obzvlášť s väčšou tvorivosťou. Každý, kto svoju prácu miluje týmto hlbším spôsobom, ju vykonáva ľahšie.

Meditujúci sa pravidelným cvičením stáva citlivejším pre vonkajšie vplyvy. Možno sa bude človek brániť stretnutiami s inými ľuďmi, ktoré nie sú nutné, pre neho zbytočné – plané rozhovory budú ukončené. Pokiaľ sa človek nenaučí skúsenosťou a v meditácii, ako si chrániť mentálnu čistotu a vnútorný mier, môžu mu stretnutia s inými ľuďmi mentálne vadiť alebo ho citovo zasiahnuť. To je aj dôvod, prečo obmedziť radšej svoje kontakty, a ak je to možné, vyhnúť sa tým, ktoré zanechávajú nežiadúce účinky, až do doby, keď jeho vývoj ich dokáže zvládnuť.

Meditácia je taktiež veľmi hodnotnou prestávkou z hľadiska zdravia a vitality. Pomáha telu, nervom, energii a funkčným orgánom, aby sa zotavili.

—

Voľne spracované z knihy Meditace – Paul Brunton, doplnené podľa svojich skúseností

Neprehliadnite naše pravidelné meditácie a kurzy vizualizácie a meditácie.

Zdroj: www.cestaksebe.com

Tip našej redakcie:

Osho – Cesta k upokojeniu mysle – Slávny duchovný učiteľ rozpráva o meditácii. Vysvetľuje rozdiel medzi bežným stavom mysle a stavom vedomia pri meditácii. Odpovedá na typické otázky, ktoré vznikajú, keď sa človek začne učiť meditovať. A nakoniec uvádza niekoľko originálnych meditačných postupov. Zmyslom meditácie, ako aj celého Oshovho učenia, je presvedčenie, že náš život má byť plný radostnej extázy a uvoľneného plynutia so životnou energiou.

Pôvodná cena: 7.90 EUR, Naša cena: 6.72 EUR, Zľava: 15.00 %, Ušetríte: 1.18 EUR

Súvisiace články:

• – Telo je obraz duše, duša je obraz tela

• – Dynamické meditace – proč se jich bojíme?

• – Meditácia je vaša podstata

• – Dá sa meditovať bez akejkoľvek techniky?