Tento typ meditácie bol známy ešte pred príchodom Budhu. Jogíni a askéti starej Indie dobre poznali silu koncentrovanej mysle. Mnohí zanechali svoje domovy, aby sa mohli plne venovať hľadaniu cesty k vymaneniu sa z večného kolobehu smrti a znovuzrodzovania. Dosahovali hlboké meditačné stavy, ktoré vedú k tzv. vnorom (džhánam). V zásade sa rozlišuje osem (stupňov) vnorov. Štyri sa označujú ako vnory s formou (rūpa-jhāna) a štyri ako vnory mimo formy (arūpa-jhāna). Konkrétne sa jedná o:
- Vnor sprevádzaný vytržením a radosťou plynúcou z uchýlenia sa do ústrania
- Vnor sprevádzaný vytržením a radosťou plynúcou z koncentrácie
- Vnor do radosti bez vytrženia
- Vnor do vyrovnanosti a všímavosti
- Vnor do sféry nekonečného priestoru
- Vnor do sféry nekonečného vnímania
- Vnor do sféry prázdnoty
- Vnor do sféry ani vnímania ani nevnímania
Avšak ani ten najvyšší, ôsmy vnor do „sféry ani vnímania ani nevnímania“ nevedie k prerušeniu kolobehu znovuzrodení (samsáry) ani k deštrukcii všetkých nečistôt (kilesa). Odstránenie nečistôt z mysle je hlavnou snahou praktikujúcich budhistov. Pri samathovej meditácii dochádza k ich intenzívnemu potlačeniu. V samotnom stave džhány sú v mysli meditujúceho úplne neprítomné, no po navrátení sa späť do stavu bežného vnímania sa postupne opäť začínajú prejavovať, t.j. džhány nevedú k vykoreneniu nečistôt len k ich dočasnému potlačeniu. Meditujúci touto cestou nedospeje k oslobodeniu od nesprávneho konania – jeho myseľ naďalej podlieha vplyvu nečistôt.
Pri meditácii kľudu sa rozvíja hlavne koncentrácia. Hovoríme o piatich faktoroch vnoru:
- počiatočné sústredenie (vitakka)
- udržané sústredenie (vičara)
- radosť (píti)
- šťastie (sukha)
- jednobodovosť (ekagga)
V praxi to znamená priviesť myseľ k objektu a zotrvanie s objektom. Potom nasleduje excesu záujmu o objekt, sprevádzané radosťou a spokojnosťou s objektom. Na záver dochádza k zjednoteniu mysle s objektom.
Základom je nemenný, viac menej statický objekt. Typickým predstaviteľom samathových objektov sú Kasína (kruhy). Jedná sa o rôzne farebné kruhy jednotlivých živlov, napr. kruh ohňa, kruh zeme, kruh vody a podobne. Meditujúci si na začiatku môže pomôcť fyzickým objektom, ktorý umiestni pred seba. Neskôr však tento objekt prenáša do mysle, stáva sa z neho mentálny objekt. Koncentruje sa naň a všetku svoju energiu smeruje na zotrvanie s objektom. Objekt sa mu stále viac a viac vrýva do vnímania až dochádza k úplnému stotožneniu mysle s objektom. Objekt je vnímaním, vnímanie je objektom. Meditujúci sa dostáva do stavu vnoru a všetky vonkajšie objekty zanikajú. Dôležité však je podotknúť, že sa nejedná o stav bezvedomia ani nevedomia. Meditujúci si jasne uvedomuje, čo zažíva. Po vystúpení z tohto stavu je schopný plne a jasne opísať, čo zažil a čo vnímal.
Pri meditácii kľudu dochádza k výraznému utíšeniu mysle. Tichá myseľ je silná, rýchla a číra. Tieto charakteristiky jej dodávajú „nadsvetské“ vlastnosti, čo umožňuje zameranie sa na hlboké vhľady do podstaty reality. Vtedy však už dochádza k zmene samotnej podstaty meditácie, a tu nastáva prechod k meditácii vhľadu.
– 
– 
– 
– 
