buddha-buddhism-statue-religion-46177

Samatha bhávaná – kultivovanie pokojnej mysle

Tento typ meditácie bol známy ešte pred príchodom Budhu. Jogíni a askéti starej Indie dobre poznali silu koncentrovanej mysle. Mnohí zanechali svoje domovy, aby sa mohli plne venovať hľadaniu cesty k vymaneniu sa z večného kolobehu smrti a znovuzrodzovania. Dosahovali hlboké meditačné stavy, ktoré vedú k tzv. vnorom (džhánam). V zásade sa rozlišuje osem (stupňov) vnorov. Štyri sa označujú ako vnory s formou (rūpa-jhāna) a štyri ako vnory mimo formy (arūpa-jhāna). Konkrétne sa jedná o:

  1. Vnor sprevádzaný vytržením a radosťou plynúcou z uchýlenia sa do ústrania
  2. Vnor sprevádzaný vytržením a radosťou plynúcou z koncentrácie
  3. Vnor do radosti bez vytrženia
  4. Vnor do vyrovnanosti a všímavosti
  5. Vnor do sféry nekonečného priestoru
  6. Vnor do sféry nekonečného vnímania
  7. Vnor do sféry prázdnoty
  8. Vnor do sféry ani vnímania ani nevnímania

Avšak ani ten najvyšší, ôsmy vnor do „sféry ani vnímania ani nevnímania“ nevedie k prerušeniu kolobehu znovuzrodení (samsáry) ani k deštrukcii všetkých nečistôt (kilesa). Odstránenie nečistôt z mysle je hlavnou snahou praktikujúcich budhistov. Pri samathovej meditácii dochádza k ich intenzívnemu potlačeniu. V samotnom stave džhány sú v mysli meditujúceho úplne neprítomné, no po navrátení sa späť do stavu bežného vnímania sa postupne opäť začínajú prejavovať, t.j. džhány nevedú k vykoreneniu nečistôt len k ich dočasnému potlačeniu. Meditujúci touto cestou nedospeje k oslobodeniu od nesprávneho konania – jeho myseľ naďalej podlieha vplyvu nečistôt.

Pri meditácii kľudu sa rozvíja hlavne koncentrácia. Hovoríme o piatich faktoroch vnoru:

  1. počiatočné sústredenie (vitakka)
  2. udržané sústredenie (vičara)
  3. radosť (píti)
  4. šťastie (sukha)
  5. jednobodovosť (ekagga)

V praxi to znamená priviesť myseľ k objektu a zotrvanie s objektom. Potom nasleduje excesu záujmu o objekt, sprevádzané radosťou a spokojnosťou s objektom. Na záver dochádza k zjednoteniu mysle s objektom.

Základom je nemenný, viac menej statický objekt. Typickým predstaviteľom samathových objektov sú Kasína (kruhy). Jedná sa o rôzne farebné kruhy jednotlivých živlov, napr. kruh ohňa, kruh zeme, kruh vody a podobne. Meditujúci si na začiatku môže pomôcť fyzickým objektom, ktorý umiestni pred seba. Neskôr však tento objekt prenáša do mysle, stáva sa z neho mentálny objekt. Koncentruje sa naň a všetku svoju energiu smeruje na zotrvanie s objektom. Objekt sa mu stále viac a viac vrýva do vnímania až dochádza k úplnému stotožneniu mysle s objektom. Objekt je vnímaním, vnímanie je objektom. Meditujúci sa dostáva do stavu vnoru a všetky vonkajšie objekty zanikajú. Dôležité však je podotknúť, že sa nejedná o stav bezvedomia ani nevedomia. Meditujúci si jasne uvedomuje, čo zažíva. Po vystúpení z tohto stavu je schopný plne a jasne opísať, čo zažil a čo vnímal.

Pri meditácii kľudu dochádza k výraznému utíšeniu mysle. Tichá myseľ je silná, rýchla a číra. Tieto charakteristiky jej dodávajú „nadsvetské“ vlastnosti, čo umožňuje zameranie sa na hlboké vhľady do podstaty reality. Vtedy však už dochádza k zmene samotnej podstaty meditácie, a tu nastáva prechod k meditácii vhľadu.

Zdroj: www.sati.sk


 Súvisiace články:


foto: https://www.pexels.com/search/meditation/


 

(Prečítané 309 krát, 1 dnes)
 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *