google27eaa3905ca3fee3.html

untitled-design1

Meditácia je skvelým prostriedkom, ktorý vám umožní spojiť sa a začať komunikovať s vlastnou dušou, pochopiť jej poslanie a spoznať váš životný cieľ. Keď to naučíme aj svoje deti, vyrastie z nich generácia, ktorá bude viesť naplnený život. Svet tvoria ľudia – ak sú šťastní a plní pokoja a lásky, bude taký aj on sám. Ja som sa rozhodla začať už s mojou ani nie dvojročnou dcérou.

Keď som bývala bezdetná bolo meditovanie pre mňa úžasným relaxom, vďaka ktorému som postupne nachádzala odpovede na rôzne životné otázky, ale hlavne som prostredníctvom meditácie objavila konečne poslanie mojej duše. Je to veľmi dôležité, lebo ak ho nepoznáte, stále máte pocit, že vám ku šťastiu niečo chýba (aj keď máte takmer všetko po čom možno druhí túžia), ale vy stále neviete, čo to je. V novom dome som si zariadila pracovňu, v ktorej som však častejšie meditovala ako pracovala :-). Cítiť v nej jemnú vôňu vonných tyčiniek a na pracovnom stole je viac liečivých kameňov ako čohokoľvek iného. Aj keď nemám často teraz na meditovanie čas, stačí mi keď len do nej vstúpim a tá vôňa a prostredie mi hneď vyčaria úsmev na tvári a navodia vo mne úžasný pocit, ktorý som zažívala pri meditovaní.

Dnes mám 22 mesačnú dcérku, ktorá je živé striebro a moje meditovanie alebo relaxovanie takouto duchovnou činnosťou sa pre mňa zrazu stalo nedostatkovým tovarom, po ktorom však moja duša veľmi túžila. Popri materskej aj pracujem a preto bolo dosť ťažké nájsť si znova čas aj na meditovanie. Vždy som sa ho snažila ukradnúť keď cez obed zaspala. Len čo zavrela očká a uvidela som, že tvrdo spí a samozrejme keď som mala porobené veci do práce, navarené, upratané a milión ďalších povinností porobených, zamierila som do pracovne. Zapálila som sviečku, vonnú tyčinku, pustila som si meditačnú hudbu, sadla som si do tureckého sedu, zatvorila oči a už som bola preč……a po dvoch minútach sa spustil plač a dcérka bola hore. Toto sa opakovalo zakaždým, keď som sa do toho pustila. Po viacerých neúspešných pokusoch som si uvedomila, že je to znamenie, že niečo robím zle. Akoby mi dávala najavo, že chce byť toho súčasťou. Tak som to poňala z úplne iného konca. Keď bola hore, zobrala som ju do pracovne a povedala jej, že ideme meditovať. Teda aspoň ja a ona keď chce nech sa pridá.

Viem, že si vravíte, že má iba necelé dva roky, že ona určite nevie, kde je sever a nieto ešte aby meditovala. Ona však rovnako ako ja zbožňuje chodiť ku mne do pracovne. Hlavne kvôli liečivým kameňom – mám ich asi 30 – rôznych farieb a veľkostí. Veď povedzte, čo krajšie môže byť pre malé dieťa ako keď sa hrá s farebnými kamienkami. Takže zmenila som taktiku a keď sme išli meditovať zapálila som sviečku aj vonnú tyčinku a pustila hudbu. Ju som posadila a dala som jej kamienky, aby sa s nimi hrala. Potom som jej ukázala, ktorý kameň je dobrý, na ktorú čakru. Raz som jej to ukázala a vysvetlila a odvtedy vie, kam to patrí a keď niekto príde k nám a ona sa môže hrať s kamienkami, každému rozdáva, ktorý dotyčný v tom momente podľa nej najviac potrebuje a zvyčajne sa trafí. Deti svoju intuíciu jednoducho nezaprú. Rovnako je to, keď druhým ťahá karty. Ona si neuvedomuje riadne čo robí, ale vždy vytiahne tú pravú. Takže keď ja meditujem, ona sa buď hrá alebo lieta okolo mňa, no čo je dôležité nechá ma tak a nedobiedza lebo vie, že teraz robím niečo iné. Keď niekomu ukazujem ako sa liečiť kameňmi pomáha nám pri tom. Keď pracujem s kartami zase je pri mne.

20161017_143255_hagrid_street_pint

Čo je úžasné, vždy si spomeniem na jednu starú meditáciu, v ktorej som sa podľa mňa stretla s dušou mojej vtedy ešte budúcej dcérky. Záznam z meditácie nájdete v mojej knihe, je z druhého mája 2014 a znel takto:

Dnes je druhého mája, vonku svieti krásne slniečko, no ja som vôbec nemohla  vstať ráno z postele. Aj ranný beh som dnes vynechala, snáď sa naň večer zmôžem. Dala som si však výbornú kávičku a raňajky a išla som si zameditovať.

Bola som zase na útesoch, ale hore na útesoch, fúkal vietor a obloha bola nočná, resp. tmavo modrá zamatová. Vedľa mňa išiel Michael, len som cítila jeho postavu a zahliadla som tmavomodrú farbu. Prechádzali sme sa po útesoch. Pozerám dolu a pod nohami si vidím červenú trávu. Hovorím Michaelovi: „Aha, tá tráva je červená!“ Po chvíli sa zmenila na fialovú a Michael mi hovorí: „Môže byť aká len chceš, ty sama si vytváraš realitu. Chcela si, aby bola zelená a zmenila sa na zelenú.“

Pýtam sa ho: „Ak si sama vytváram realitu, ale vytvára ju moja myseľ aj sčasti a tá chce možno pre mňa niečo iné ako Boh, ako to mám spraviť tak, aby to bolo v poriadku?“

Jednoducho odvetil: „Zapraj si čo chceš, čo si srdcom myslíš, že ťa spraví šťastnou a na koniec aj tak dodaj, nech sa však stane podľa tvojej vôle.“

Ako viem čo chcem?“ Pýtam sa sama seba. „Spýtaj sa svojho vnútorného dieťaťa, zabudla si?“ Odpovedá Michael. „Choď do meditácie a tam to zistíš.“

Zavrela som oči a uvidela som jaskyňu, tentokrát to nebola štandardná jaskyňa, išla som dolu schodmi a mala som pocit, že tá jaskyňa bola skôr hrobkou v pyramíde, aj zvonku tak vyzerala. Išla som dolu pieskovo kamennými schodmi a po stenách boli nakreslené rôzne maľby. Keď som zišla dolu, boli tam hranaté hrobky. Prešla som pomedzi ne úzkou chodbou a vzadu som videla svetlo.  Išla som úzkou chodbou ďalej, až som vyšla von na lúku.

Bola nádherná s vysokou trávou a kvetmi, zakvitnutá, počula som štebot vtáčikov, slniečko krásne svietilo a lúka hrala veselými farbami. Nebola v nej cestička, tak som vydala krížom cez ňu. Keď som cez ňu prešla, uvidela som pred sebou dedinku skrytú za stromami. Boli to osiky a brezy, také s trochu ovisnutými konármi. Dedinka bola maličká, jedna cesta a len zopár domov po každej strane. Nikde som však nikoho nevidela, tak som zavolala: „Haló je tu niekto?“ Zrazu sa objavilo malé bacuľaté dievčatko s dvomi copíkmi a hnedými vláskami. Usmievala som sa, spýtala som sa jej čo robí, lebo čupela a niečo robila v zemi. „Hrám sa s kamienkami,“ povedala. S kamienkami? Pozerám na jej rúčky a v rukách mala obyčajné kamienky a niečo s nimi robila, zrazu sa premenili na farebné kryštály. „Sú to moje poklady,“ hovorí! Skutočne krásne.

Čo chceš robiť?“ Spýtala som sa jej. „Poďme sa hrať s tými farebnými kamienkami, že sú to naše poklady a na princezné!“ Schovali sme si ich do truhličky a hrali sme sa s nimi. „Sú to naše poklady“, hovorí. „Aj ty sa hraj s kameňmi a ukazuj ľuďom svoje poklady, poodkrývaj im ich. Ako sa s nimi dá hrať!“

Potom sa chcela hojdať, vraví: „Užívaj si život, smej sa, buď šťastná každý deň.“ Chvíľu maľovala a potom zase vraví:  „Poď mi čítať rozprávku.“ Tak som otvorila knižku a čítala som jej príbeh, ona zavrela oči a predstavovala si ho: „Vidím to, žijem v tej rozprávke. Prenášam sa do toho sveta, čo mi o ňom hovoríš. Aj ľudia sa takto budú prenášať do tvojich príbehov.

Zrazu som vedela, že je čas ísť. Držala ma ešte za ruku a keď sme prišli na kraj dediny pýtam sa jej, čo hovorí na to, že chcem a budem mať dieťa. Hovorí: „Je to dobré, to dieťa bude odrážať tvoje vnútorné dieťa, budeš sa mať s kým hrať, venovať mu lásku, pretože bude tvojou časťou ti bude veľmi blízke.“  Objala som ju. Moja srdcová čakra sa rozkrútila a obe nás spojila a pokryla zeleným svetlom.

Už naozaj bol čas ísť. Zakývala som jej a odišla som. Na lúke, na ktorej predtým nebola cesta sa zrazu cestička ukázala a ja som mala naznačenú cestu spať.  Prišla som do jaskyne, no už to nebola hrobka, boli tam len schody hore.

Michael mi hovorí :„Vidíš, venuj sa teraz kameňom a  meditáciám. Stále platí, že ľudí budeš do svojich tajomstiev zasväcovať a ukazovať im veci, ktoré fungujú, no oni ich nepoznajú a sú pre nich čarovné.“

Viem, že to bola meditácia na moje vnútorné dieťa, no podľa mňa bola tým dieťaťom v mojej meditácii moja budúca dcérka. Dokonca sa aj veľmi podobá na to dievčatko z meditácie ako si ho pamätám. Je ako môj duchovný klon, presne ako to povedal Michael – bude obrazom tvojho vnútorného dieťaťa – bavia nás rovnaké veci a cítim, že žijeme v úžasnej symbióze. Teším sa na to, že keď bude staršia skúsime spolu meditovať lebo raz som mala úžasný sen. Sadli sme si vedľa seba, zavreli sme oči a obe sme začali meditovať – ocitli sme sa v letnom zelenom lese. A my sme sa v tej meditácii obe stretli, chytili sme sa za ruky a vydali sme sa lesom. Rozumiete? Obe sme videli to isté, to čo tá druhá. Zobudila som sa a cítila som sa neskutočne, lebo viem, že k tomu raz príde :-).

Takže moji milí, neodstrkujte deti, keď robíte činnosti, o ktorých si myslíte, že sú na to ešte malé. Práve v skorom veku si k nim dokážu vybudovať vzťah a neskôr ho krásne rozvíjať. Dokonca verím, že sa od svojich detí môžete učiť. Takže ak budete meditovať, tak svoje dieťa pokojne zoberte so sebou. Vysvetlite mu, čo robíte a prečo vám to prináša radosť. Keď bude vyrastať s myšlienkou aké je dôležité spojiť sa s vlastnou dušou, oveľa jednoduchšie s ňou bude komunikovať a napĺňať svoje životné poslanie, čo ho urobí šťastným.

Vravíte, že vy nemeditujete? Tak je na čase, aby ste s tým začali a išli vášmu dieťaťu príkladom. Možno sa môžete do toho pustiť spolu.

Meditácia môže vám aj vašim deťom pomôcť minimálne s týmto:

  • Redukuje stres ako u dospelých, tak aj u detí. Stres býva spúšťačom nielen rôznych negatívnych emócií, ale aj násilného či iného nežiaduceho správania sa u detí.
  • Podporí ich schopnosť sústrediť sa, čo je predovšetkým vďaka zníženiu stresovej záťaže u detí. Vďaka lepšej schopnosti sústrediť sa dosahujú lepšie výsledky v škole a sú lepší v činnostiach, ktorým sa venujú.
  • Utíši ich myseľ a stanú sa pokojnejšími. Je dobrou pomôckou aj pri veľmi aktívnych deťoch, lebo ich dokáže stíšiť.
  • Zvýši ich empatiu a pozitívne ich naladí.
  • A čo je najdôležitejšie, vaše deti budú vďaka meditovaniu šťastnejšie.

Nedávno som vďaka priateľke naďabila na krásny zahraničný nápad, ktorý navrhoval zavádzanie meditovania u detí v škole práve kvôli vyššie spomínaným pozitívnym účinkom. V škole, kde to skúšali dosahovali deti veľmi pozitívne výsledky, nielen v známkach, ale aj v správaní. Veľmi sa mi to páčilo, aj keď si nemyslím, že by to bolo v našom školskom systéme možné. Je to možno reálnejšie v alternatívnych školách. Verím však, že rodina je ideálnym miestom, kde by túto skúsenosť mohlo dieťa získať, pretože na svojom spokojnom rodičovi uvidí čo všetko môže v meditácii skutočne zažiť a má priestor zdieľať svoje skúsenosti s najbližšími.

Monika Sobeková, www.zimestastne.sk, www.meditationthewaytoyourself.com

Foto: autor, canva.com


Súvisiace články:


 

(Prečítané 426 krát, 1 dnes)
Tagged with:
 

4 Responses to Naučte svoje deti meditovať, zachránite tým seba aj svet!

  1. dzurinda ukrajinec píše:

    hmm meditovat? .ja som sa vdaka silvovej metode ovladania vedomia…nevedomky dostal von z medialneho matrixu a ovladania.toto je uzitocne aj pre dospelych.ked vidim ako su pracujuci okolo mna hypnotizovani cez TV.je mi zle. neda sa z tym nic robit. ked nieco poviem .to ako keby som prisiel do kostola a povedal ze panbozko neni.

    • dzurinda ukrajinec píše:

      pre autorku. ono totiz sa pri meditaci alebo autoovladani vedomia. pobiju dva ovladace. jeden ovladac je televizny,medialny ovladac. a druhy je moj vlastny ovladac.no a je zrejme ze zvitazi moj vlastny ovladac. dufam ze teraz .ak sleduj moj prispevok.zakaze EU knihy o meditaci.

    • Dobrý večer, pán Mikuláš 🙂
      Silvova Metoda je naozaj silna vec, autorka vsak pise o krasnej vnutornej ceste, o senzibilnej aktivite, ktora vedie k radosti zo zivota a uvolneniu napr. hravosti, cize tiez je to cesta von z „“he?!“ zombie spolocnosti“ (matrixu)