Meditácia je vaša podstata

Čo je meditácia? Možno túto metódu vykonávať v praxi? Ide o vyvíjanie istého úsilia? Dá sa dosiahnuť mysľou?

Nie. Myseľ nedokáže zvládnuť meditáciu, tá sa nachádza mimo nej. Myseľ je pri meditácii úplne bezmocná, nemôže do nej preniknúť. Kde končí myseľ, tam sa začína meditácia. Treba si to uvedomiť, pretože všetko v živote robíme a dosahujeme prostredníctvom mysle. Keď sa zameriame dovnútra, začneme znova uvažovať z hľadiska techník, metód a konania, lebo skúsenosti z doterajšieho života nám ukazujú, že všetko dokážeme robiť pomocou mysle. Áno. Čokoľvek okrem meditácie zvládneme prostredníctvom mysle. Meditáciu totiž nedosahujeme, ona už jednoducho je, existuje ako vaša prirodzená podstata. Čaká na vás, stačí sa zamerať dovnútra a nájdete ju tam. Stále a natrvalo vás sprevádza. Meditácia je vaša vrodená podstata – vy, vaše bytie. Nemá nič spoločné s tým, čo robíte. Nemôžete ju mať alebo nemať, nemôžete ju vlastniť. Nie je to vec. Ste to vy. Je to vaše bytie. Keď pochopíte meditáciu, všetko zrazu vyzerá úplne jasne. Inak len tápete v temnote. Meditácia je stav priezračnosti, nie stav mysle.

Myseľ znamená zmätok, nikdy nie je číra. Nemôže byť. Myšlienky okolo vás vytvárajú ľahké oblaky. Tie zas tvoria hmlu, ktorá zakrýva priezračnosť. Keď myšlienky zmiznú a vás neobklopujú oblaky, vtedy ste vo stave jednoduchého bytia a prejaví sa čírosť. Potom vidíte veľmi ďaleko, až na samotný koniec existencie. Váš zrak je vtedy prenikavý a vidí až do samotnej podstaty bytia. Meditácia je úplná priezračnosť videnia. Nemôžete o nej rozmýšľať. Musíte sa zbaviť myslenia. Ak hovorím „musíte sa zbaviť myslenia“, nerobte rýchle závery, pretože sa musím vyjadrovať pomocou slov. Preto hovorím „zbavte sa myslenia“, ale ak sa ho zbavíte, opäť sa ocitnete vedľa, pretože všetko zredukujete na konanie. „Zbaviť sa myslenia“ znamená, že nemáte nič robiť. Seďte. Nechajte myšlienky usadiť sa. Nechajte myseľ, nech sama zmizne. Vy iba seďte a pozerajte na stenu niekde v tichom kúte a nerobte vôbec nič. Relaxujte. Uvoľnite sa. Nevyvíjajte žiadne úsilie. Nikam sa neponáhľajte. V bdelom stave začnete zaspávať – vy ste bdelí a uvoľnení, ale celé vaše telo zaspáva. Ste bdelí vo vnútri, ale celé telo prechádza do hlbokej relaxácie. Myšlienky sa samé upokoja, nemusíte medzi ne vstupovať, nemusíte sa ich snažiť opravovať.

Podobá sa to blatu v riečke… Čo s ním urobíte? Skočíte do vody a začnete potoku pomáhať s čistením? Tým blato iba rozvírite. Jednoducho iba sedíte na brehu. Čakáte. Neexistuje nič, čo by ste mali robiť. Potok bude blatistejší, nech spravíte čokoľvek. Ak niekto prešiel cez tento potok, na hladinu vyplávalo zvädnuté lístie a rozvírilo sa blato. Nevadí, chce to len trpezlivosť. Jednoducho sedíte na brehu. Nezúčastnene pozorujete. Voda tečie ďalej, prúd odnáša lístie a blato sa usadzuje, pretože tam nemôže zostať navždy. Po chvíľke si zrazu uvedomíte, že potok je zas krištáľovo čistý. Kedykoľvek skríži vašu myseľ túžba, prúd sa zakalí. Preto len seďte. Nesnažte sa nerobiť vôbec nič. V Japonsku sa „iba sedenie“ nazýva zazen. Sedíte a nič nerobíte. Jedného dňa sa objaví meditácia. Neprivediete ju k sebe, ona príde za vami a vy ju okamžite spoznáte. Bola tu vždy, len ste sa nepozerali správnym smerom. Ten poklad vám vždy patril, ale vás príliš zamestnávali iné záležitosti: myšlienky, túžby, tisíc a jedna vecí. Nezaujímali ste sa iba o jedno jediné – vaše vlastné bytie.

Čírosť sa prejaví, keď energiu zameriavame dovnútra. Budha to nazýva paravrtti:návrat energie ku zdroju. Vtedy vidíte oblaky vzdialené tisícky míľ a počujete starobylú hudbu zaznievajúcu v boroviciach. Všetko máte na dosah. Musíte pochopiť zopár vecí týkajúcich sa mysle. Čím lepšie pochopíte jej mechanizmus, tým skôr do mysle nebudete vstupovať. Rastie šanca, že dokážete sedieť v zazene, jednoducho sedieť a nič nerobiť. Otvoríte dvere meditácii, ktorá sa proste objaví. Pochopenie mysle vám pomôže upustiť od činností, ktoré s ňou ustavične spolupracujú, zabezpečujú jej fungovanie.

Po prvé, myseľ neustále klebetí. Či hovoríte, alebo nie, nepretržite prebieha vnútorný hovor. Podobá sa spodnému prúdu. Keď spíte, ste prebudení, pracujete, šoférujete, kopete jamu na záhrade, vnútorný hovor bez prestania pokračuje. Myseľ neustále rozpráva. Ak sa na jediný okamih dokážete zbaviť vnútorného hovoru, zbadáte záblesk stavu bez mysle. Presne to je meditácia. Stav bez mysle je správny stav, váš stav. Ako dosiahnete okamih, v ktorom myseľ prestane klebetiť? Keď sa o to budete pokúšať, miniete ho. Nemusíte sa snažiť. Tento okamih nikdy neprestáva – stačí trochu bdelosti. Medzi dvoma myšlienkami existuje malá prestávka, dokonca aj medzi dve slová vkladáme pauzu. Inak by sa slová zmiešali dokopy, myšlienky by sa navzájom prekrývali. Nech poviete čokoľvek, neprekrývajú sa. Povedzte napríklad: „Ruža je ruža je ruža.“ Medzi dvoma slovami nájdete prestávku. Medzi „je“ a „ruža“ urobíte pauzu, hoci veľmi malú, takmer neviditeľnú, nepostrehnuteľnú. Ale musí tam byť, inak by „je“ narazilo do „ruže“. S trochu pozornosti zbadáte medzi slovami pomlčku: ruža – je – ruža – je – ruža. Táto pomlčka sa objavuje po každom slove. Stačí zmeniť celkový prístup. Bežne sa zameriavate iba na slová. Sústredíte sa na „je“ a„ruža“, ale nezbadáte pomlčku medzi týmito slovami. Zmeňte svoju pozornosť. Existujú obrázky, na ktoré sa môžete pozerať dvoma spôsobmi. Vidíte na nich starú ženu, ale keď sa dívate dlhšie, zrazu sa obrázok zmení a vy zbadáte krásnu mladú ženu. Rovnaké čiary vytvárajú dve tváre. Keď sa potom pozeráte na mladú tvár, tiež sa zmení, pretože myseľ nedokáže byť nemenná, je to prúd.

Všimnite si, že pri pohľade na starú tvár nevidíte tú mladú, hoci viete, že sa tam niekde ukrýva, lebo ste ju už predtým zbadali. Keď sa pozeráte na mladú tvár, nemôžete vidieť starú. Stratí sa, aj keď viete, že sa tam nachádza. Nemôžete vidieť obe tváre naraz. Navzájom predstavujú protiklady. Keď vidíte postavu, pozadie zmizne. Keď pozeráte na pozadie, stratí sa postava. Myseľ má obmedzenú schopnosť vnímania, nedokáže postihnúť protiklady. Nemôže spoznať Boha, lebo je protikladný. Nemôže spoznať najvnútornejšiu podstatu vášho bytia, ktorá je tiež protikladná. Myseľ dokáže vidieť v istej chvíli iba jednu vec, vtedy nevidí jej protipól. Stále sa sústredí na slová, preto nemôže vnímať ticho, ktoré nastane po každom slove. Zmeňte uhol pohľadu. Ticho seďte a zamerajte sa na pomlčky. Nevyžaduje to žiadnu snahu ani napätie. Uvoľnite sa – buďte pokojní – zostaňte v hravej nálade – bavte sa. Nevnímajte to ako duchovno, inak by ste to brali veľmi vážne. Keď zvážniete, ťažko sa presuniete z oblasti slov do oblasti bez slov. Poľahky to zvládnete, keď ste uvoľnení, plyniete, nie ste vážni, hráte sa. Chápte to jednoducho ako zábavu.

Milióny ľudí nepochopia meditáciu, lebo časom získala nesprávny jazykový význam. Vyzerá veľmi vážne, zachmúrene, priam kostolne. Tvári sa, akoby bola iba pre mŕtvych alebo takmer mŕtvych ľudí, ktorí sú zachmúrení, vážni, majú pretiahnuté tváre, ne-vedia sa radovať, zabávať, hrať sa a oslavovať. Skutočne meditatívny človek sa vyznačuje hravosťou: život berie ako zábavu, Lílu – božskú hru, v ktorej sa prejavuje prirodzená hravosť Najvyššieho. Nesmierne sa zo života raduje. Nepozná vážnosť, je uvoľnený. Tíško sedí, relaxuje, zostáva uvoľnený a necháva pozornosť prúdiť smerom k pomlčkám. Kĺže z okraja slov do pomlčiek, ktoré začínajú prevládať. Slová pomaly miznú. Pripomína to pohľad na čiernu tabuľu s malými bielymi bodkami: buď vidíte bodky a tabuľa mizne, alebo vidíte tabuľu a bodky zostávajú druhoradé, tvoria len akýsi tieň. Vy môžete meniť uhol pohľadu a sústrediť sa buď na body, alebo na pozadie. Slová predstavujú body, ticho znamená pozadie. Slová prichádzajú a odchádzajú, ticho ostáva. Narodili ste sa do ticha, medzi pomlčky a pauzy. Do života ste si priniesli nekonečnú, neobmedzenú prázdnotu. Potom ste začali zbierať slová. Keď sa vraciate späť v spomienkach, nedostanete sa ďalej ako do obdobia svojich štyroch rokov, pretože dovtedy ste boli takmer prázdni. Slová sa vám začali hromadiť v pamäti, keď ste mali štyri roky. Pamäť pracuje, len keď fungujú slová. Prázdnota na vás nezanechá žiadne stopy. Ak ste veľmi inteligentní, spomeniete si na čas, keď ste mali tri roky. Tiež však narazíte na bod, od ktorého si nič nepamätáte. Kedysi ste boli prázdnota – číra, nepoškvrnená, nenarušená slovami. Boli ste čistá obloha. V deň vašej smrti sa slová znova rozptýlia, zmiznú a vy sa so svojou prázdnotou presuniete do iného sveta alebo do ďalšieho života. Prázdnota je vaše bytie.

Indický filozof Šankara často rozprával o žiakovi, ktorý sa majstra neustále vypytoval na podstatu najvyššieho bytia. Pri každej takejto otázke sa majster tváril, akoby bol hluchý. Jedného dňa na žiaka pozrel a vyhlásil: „Ja ťa učím, ale ty ma nepočúvaš. Bytie je ticho.“ Myseľ zahŕňa slová, bytie znamená ticho. Myseľ, to sú všetky vami nazhromaždené slová. Ticho je s vami vždy, nehromadíte ho. To je význam bytia. Ide o vrodenú schopnosť. Na pozadí ticha vŕšite slová, ktoré nazývame myseľ. Ticho je meditácia. Musíte zmeniť celkový postoj, presunúť pozornosť od slov k tichu, ktoré zostáva stále s vami. Každé slovo chápte ako zráz: môžete z neho skočiť do údolia ticha, vkĺznuť do ticha. Hovorím o mantre, teda o opakovaní jedného slova stále dokola. Keď niečo opakujete dokola a dokola a dokola, začne vás to nudiť, už to pre vás nie je nové. Máte toho po krk a chcete sa toho zbaviť. Nuda zaberá. Pomáha vám zbaviť sa slova. Potom môžete oveľa ľahšie vkĺznuť do ticha. Ticho čaká tamto za rohom. Ako dlho vydržíte opakovať „ram, ram, ram…“? Časom vás to prestane baviť, začnete sa nudiť. Mantra ako prostriedok na na-vodenie zúfalej nudy je skvelá, pretože nedáva šancu inej možnosti než vkĺznutiu do ticha. Opustite slovo a presuňte sa do pomlčky. Využite slovo ako odrazový mostík a skočte do priepasti. Ak sa slová menia, čo väčšinou robia, nikdy vás neprestanú baviť. Čerstvé slovo nás vždy priťahuje, nová predstava láka, svieži sen, nepreskúmaná túžba nás stále vábia. Ak myseľ jednoducho opakuje to isté stále dokola, buď zaspíte, alebo skočíte do ticha. Inej možnosti niet. Väčšina ľudí pri odriekaní mantry zaspí. Vieme o tom celé stáročia. Matky odriekavajú deťom mantru, keď nechcú zaspať – nazývajú to uspávanka. Dokola ju opakujú, až to dieťa prestane baviť. Kam unikne? Nemôže nikam utiecť, jediné východisko predstavuje spánok. Povie si: „Pokojne to ďalej opakuj, ja už budem spať!“ A zaspí. Transcendentálna meditácia sa používa u ľudí trpiacich nespavosťou, preto ju Američania tak obľubujú. S rozšírením nespavosti vzrástla obľúbenosť jogy Maharišu Mahéšu, pretože ľudia potrebujú nejaký upokojujúci prostriedok. Mantra funguje ako dokonalé sedatívum, ale jej pravý účel spočíva v niečom inom. Ak vám prináša pokojný spánok, výborne, no jej pravý zámer ste nepochopili. Podobá sa to lietadlu zapriahnutému do povozu miesto volov. Nič vám ne-bráni použiť ho, istý cieľ to splní, ale nebude to ten pravý účel. S lietadlom predsa môžete vzlietnuť poriadne vysoko. Mantru používajte s plným vedomím, že má vyvolať pocit nudy, ale zároveň pamätajte, že nesmiete zaspať. Inak účel miniete. Nezaspite. Opakujte mantru a nedovoľte sami sebe zaspať. Radšej ju opakujete postojačky alebo pri chôdzi.

Ruský filozof P. D. Ouspensky, slávny žiak mystika a spirituálneho učiteľa Gurdjieffa, zomieral. Lekári mu nariadili oddych, ale on celú noc prechodil. Mysleli si, že sa zbláznil. Zomiera, jeho energia slabne, čo teda vyvádza? Prišiel predsa čas oddychovať, chôdza ho iba privedie bližšie k smrti. Ale Ouspensky sa ne-dal zastaviť. Ktosi sa zaujímal: „Prečo to robíte? Filozof odpovedal: „Chcem zomrieť bdelý, vnímajúci. Nechcem zomrieť v spánku, zmeškal by som krásu smrti.“ A zomrel na nohách. Takto sa má vykonávať mantra. V chôdzi. V Bódhgaji, kde Gautama Budha dosiahol pod stromom bódhi osvietenie, nájdete úzku cestu. Prechádzal sa po nej Budha. Hodinu meditoval pod stromom, ďalšie štyri hodiny chodil. Žiaci sa ho pýtali na dôvod a on im povedal: „Keby som sedel dlho pod stromom, začali by ma zmáhať driemoty.“ Keď človeka začne zmáhať spánok, musí chodiť. Inak by sa poddal spánku a mantra by vyšla nazmar. Mantra má vyvolať pocit nudy, ba až takej otrávenosti, že radšej skočíte do priepasti. Ak sa oddáte spánku, priepasť miniete. Všetky budhistické meditácie sa striedajú. Vykonávajte ich v sede, a keď pocítite ospanlivosť, vstanete a začnite chodiť, pokračujte však v mantre. Keď ospanlivosť pominie, znovu si sadnete a ďalej meditujete. Držte sa tohto postupu a zrazu sa objaví okamih, kedy vykĺznete zo slov ako had zo starej kože. Stane sa to úplne prirodzene, bez snahy. Prvá vec týkajúca sa mysle, ktorú si treba zapamätať, znie: myseľ neustále klebetí. Rozprávanie ju udržiava nažive ako potrava, bez ktorej nemôže existovať.

Vymaňte sa zo zovretia mysle – zbavte sa vnútorného klebetenia. Môžete to skúsiť tak, že sa prinútite, ale potom miniete cieľ. Dokážete prestať hovoriť rovnako navonok aj vo vnútri – môžete udržiavať vynútené ticho. Spočiatku to pôjde ťažko, ale keď na tom budete trvať, dokážete myseľ donútiť, aby zmĺkla. Dá sa to. V Himálajach nájdete mnoho ľudí, ktorí to dosiahli. Ich tváre však odzrkadľujú tuposť, nie inteligenciu. Neprekonali myseľ, iba ju otupili. Nevstúpili do živého ticha, myseľ k tomu donútili a ovládli ju. Podobá sa to dieťaťu, ktoré musí sedieť v kúte a nehýbať sa. Pozorujte ho. Vyzerá nepokojne, ale ovláda sa, pretože má strach. Potláča svoju energiu, aby ho nepotrestali. Ak sa to opakuje a trvá to pridlho, človek postupne otupie, inteligencia zmizne. V škole takto deti sedia päť alebo šesť hodín. Každý z nás sa narodil inteligentný, ale takmer deväťdesiatdeväť percent ľudí zomiera ako hlupáci. Proces vzdelávania im otupuje myseľ. Toto môžete urobiť aj sami so sebou. V Himalájach nájdete duchovných ľudí tohto typu, takmer hlupákov. Vy to však nevidíte, lebo ste si o nich utvorili istú predstavu. Keď otvoríte oči a poriadne sa pozriete na svojich sannjásinov (tí, ktorí všetko odhodili – pozn. red.), zistíte, že sú to obmedzení hlupáci. Nenájdete u nich jedinú známku inteligencie alebo tvorivosti. India kvôli takým ľuďom nesmierne trpela. Urobili z nej netvorivý štát, žila z úplného minima. Paralýza nerovná sa meditácia.

Raz v kostole kazateľ k zhromaždeným vykríkol: „Všetci manželia, ktorí máte myseľ plnú starostí, povstaňte!“ Okamžite vstali všetci muži v kostole okrem jedného. „Pozrime sa,“ zvolal kazateľ, „ty si jeden z milióna!“ „Tak to teda nie. Ja nemôžem vstať,“ odvetil sediaci muž, „som ochrnutý.“

Paralýza nie je meditácia, nie je ani zdravá. Môžete umŕtviť myseľ, na to poznáme milióny rôznych tri-kov. Ľudia si líhajú na lôžko z tŕnia tak dlho, až telo znecitlivie. Žiaden zázrak, iba strata citlivosti. Keď telo príde o živosť, nevníma tŕne na lôžku. Postupne sa na ňom dokonca začne cítiť dobre. Na obyčajnej pohodlnej posteli už nedokáže spať. Takto prebieha paralýza tela. Existujú podobné metódy na umŕtvenie mysle. Pri pôste vám myseľ neprestajne pripomína, že telo potrebuje jedlo, ale vy ju nepočúvate a hladujete. Myseľ postupne otupie. Stále ste hladní, ale ona to viac nehlási. Načo aj? Nikto ju nepočúva, nikto nereaguje. Nastáva paralýza. Mnohí ľudia, ktorí sa dlho postia, si myslia, že dosiahli meditáciu. Klamú sami seba, ide len o nedostatok energie, necitlivosť. Pohybujú sa ako mŕtvoly. Nežijú. Pamätajte, že meditácia prináša väčšiu živosť a citlivosť, obohacuje život.

Zoberme si napríklad askétov. Ich život vyzerá, akoby vôbec nežili. Títo ľudia nemeditujú. Sú to zrejme masochisti, mučia sa a nachádzajú v tom potešenie. Nesmierne premúdrelá myseľ neprestáva robiť isté veci a odôvodňuje si ich. Väčšinou sa správate násilne k niekomu inému, ale prešibaná myseľ vás dokáže naučiť nenásiliu. Potom pácha násilie sama na sebe. Toto násilie ľudia obdivujú, pretože askétu považujú za duchovného človeka. Úplný nezmysel. Boh nie je askéta, inak by nestvoril kvetiny či zelené stromy, iba púšte. Neboli by žiadne piesne ani tance, len samé cintoríny. Boh si užíva život. Je väčší pôžitkár, ako si dokážete predstaviť. Rozmýšľajte o Bohu z hľadiska pokoja, pohody a slasti. Boh predstavuje neustále hľadanie väčšieho a väčšieho šťastia, radosti, extázy. Pamätajte na to. Prešibaná myseľ dokáže zameniť paralýzu za meditáciu, otupenosť prezentuje ako nadzmyslovosť, umŕtvenie vydáva za odriekanie. Buďte v strehu a pamätajte: ak idete správnym smerom, budete prekvitať, krásne voňať, získate tvorivosť, precítite život, lásku, všetko, čo Boh ponúka. Prenikajte do svojej mysle bdelým zrakom, poznajte jej pohnútky. Pri každej činnosti hľadajte jej motiváciu. Ak ju nenájdete vy, myseľ vás bude klamať a vydávať za motiváciu to alebo ono. Nahneváte sa, udriete dieťa a myseľ povie: „Chcem len jeho dobro, musí sa naučiť správať.“ Hovorím o racionalizácii. Choďte hlbšie. Nahnevali ste sa a potrebovali sa na niekom vyvŕšiť. Šéf v práci je pre vás prisilný, k nemu hnev nenasmerujete. Okrem toho, ohrozili by ste tým vašu ekonomickú situáciu. Kdeže, hľadali ste niekoho bezmocného. Dieťa nemá žiadnu moc, závisí od vás, nedokáže sa vzoprieť, nemôže vám bitku oplatiť rovnakou mincou. Ťažko nájdete dokonalejšiu obeť. Priznajte si, hneváte sa na dieťa? Ak áno, potom vás klame myseľ. Balamutí vás dvadsaťštyri hodín denne a vy jej v tom pomáhate. Napokon vás pohltí zúfalstvo a pristanete v pekle. Vždy hľadajte pravú motiváciu. Ak to dokážete, myseľ postupne stratí schopnosť podvádzať vás. Čím ďalej od klamstiev sa dostanete, tým viac sa budete presúvať mimo mysle a začnete ju ovládať.

Istý vedec hovorí priateľovi: „Vôbec nechápem, prečo si trval na tom, aby si tvoja manželka obliekla pás cudnosti, keď si odišiel na konferenciu. Len tak medzi nami, veď sme priatelia, s Emminou tvárou a postavou, čo myslíš, že by sa mohlo stať?“ „Veď viem,“ odpovedal muž, „ale pri návrate domov môžem pokojne povedať, že som stratil kľúč.“

Pozerajte sa, pátrajte po podvedomej motivácii. Myseľ vás šikanuje, šéfuje vám, pretože nie ste schop-ní vidieť jej skutočné pohnútky. Ak to dokážete, ocitáte sa veľmi blízko meditácie, myseľ vás viac nedrží v zovretí. Myseľ je mechanizmus, biopočítač. Nemá rozum, len isté schopnosti. Vyznačuje sa funkčným využi-tím, ale chýba jej vedomie. Je to robot. Pracuje dobre, ale príliš ju nepočúvajte, inak stratíte vlastný rozum. Chcete, aby vás viedol stroj, v ktorom nie je a nemôže byť nič originálne? Myseľ iba stále opakuje, neexistuje v nej žiadna jedinečná myšlienka. Všimnite a uvedomte si to. Kedykoľvek myseľ prehovorí, navádza vás do zabehnutých koľají. Pokúste sa urobiť niečo inak a ona nad vami stratí moc. Tvoriví ľudia dokážu oveľa ľahšie meditovať, zatiaľ čo ostatným to spôsobuje ťažkosti. Ak žijete rutinne, ponechávate mysli priveľkú nadvládu, nemôžete sa od nej odpútať, bojíte sa. Urobte každý deň niečo nové. Nepočúvajte staré zvyky. Ak myseľ namieta, odpovedzte: „Takto sme to robili vždy. Teraz skúsime čosi iné.“ Stačí drobná zmena v tom, ako sa správate k manželke, ako chodíte či hovoríte. Zistíte, že myseľ vás už tak veľmi neovláda, ste o trochu slobodnejší. Tvoriví ľudia vedia oveľa ľahšie vstúpiť do meditácie a ponoriť sa hlbšie. Básnici, maliari, hudobníci, tanečníci dokážu vstúpiť do meditácie s menším úsilím ako obchodníci, ktorí žijú rutinne, úplne netvorivo.

Istý otec radil synovi pred blížiacim sa manželstvom. „Chlapče,“ vyhlásil muž, v mladosti vychýrený plejboj, „chcel by som ti poradiť len dve veci: vyhraď si právo, aby si mohol jeden večer v týždni stráviť s kamarátmi.“ Potom sa odmlčal. Syn sa teda spýtal, ako znie druhá rada. Otec odvetil: „Nemárni ten čas s kamarátmi!“

Starší muž odporučil synovi vlastnú rutinu. Rokmi skúsená myseľ ďalej odovzdáva rady prítomnému vedomiu, z otca na syna. V každom okamihu ste noví, znovuzrodení. Vedomie predstavuje syna, myseľ zastupuje otca. Myseľ nie je nikdy nová, vedomie nie je nikdy staré. Otec vy-tvorí rovnaký vzorec správania v synovi a ten opakuje stále to isté. Doteraz ste žili istým spôsobom. Nechcete ho zmeniť? Do tejto chvíle ste používali určitý spôsob uvažovania. Nechcete vo svojom bytí vidieť nové záblesky? Buďte bdelí a nepočúvajte myseľ. Myseľ, vaša minulosť, sa neustále snaží ovládnuť vašu prítomnosť a budúcnosť. Hovorím o mŕtvej minulosti, ktorá ovláda živú prítomnosť. Jednoducho si to začnite uvedomovať. Ako to myseľ vlastne robí? Hovorí: „Keď ma nebudeš počúvať, nebudeš taký výkonný ako ja. Keď zachováš staré zvyky, zvýšiš svoju výkonnosť. Pokiaľ to urobíš inak, nemôžeš byť výkonný.“ Myseľ rozpráva ako ekonóm, odborník na výkonnosť: „Týmto spôsobom to ide ľahšie. Prečo skúšať zložité postupy? Táto cesta prináša najmenší odpor.“ Keď stojíte pred dvoma možnosťami, vždy si zvoľte tú novú, ťažšiu, ktorá vyžaduje väčšiu pozornosť. Aj za cenu výkonnosti si zakaždým zvoľte ťažšiu cestu a vytvoríte prostredie priaznivé pre meditáciu. Ide len o situácie. Meditácia sa objaví. Netvrdím, že len vytvorením istej situácie sa dostanete do meditácie, ale pomôže to. Vo vašom vnútri vzniknú okolnosti, bez ktorých sa meditácia nemôže dostaviť. Buďte menej výkonní, ale tvorivejší. To by vás malo hnať vpred. Nestarajte sa príliš o praktické ciele. Radšej si neustále pripomínajte, že na tomto svete nie ste preto, aby ste sa stali tovarom alebo službou, to je pod vašu úroveň. Nežijete, aby ste boli výkonnejší, ale živší; nie inteligentnejší, ale šťastnejší, ba až extaticky šťastní. Myseľ však pracuje úplne odlišne.

Jedna pani si prezerala školské vysvedčenie. „Váš syn je veľmi inteligentný,“ písalo sa v poznámke, ktorú učiteľ pripojil k vysvedčeniu, „ale trávi priveľa času hraním sa s dievčatami. Už pracujem na metóde, ktorá ho tohto zlozvyku zbaví.“ Matka vysvedčenie podpísala a poslala ho späť s poznámkou: „Dajte mi vedieť, či váš spôsob zaberá. Vyskúšam ho na chlapcovom otcovi.“

Ľudia neustále hľadajú cestu na ovládnutie druhých, chodníčky vedúce k väčšiemu zisku. Ak konáte rovnako, bude vám navždy šéfovať myseľ. Prestaňte s tým. Keď sa zbavíte myšlienky na ovládanie druhých, nebude vás myseľ držať vo svojej moci, pretože jej to už neprinesie nijaký úžitok. Prospech z toho plynie pri ovládaní sveta alebo spoločnosti. Politik nemôže meditovať. Nedá sa to! Nedokáže to ani obchodník. Občas za mnou chodia politici. Zaujímajú sa o meditáciu, ale nie priamo o ňu – sú veľmi napätí a chcú sa trochu uvoľniť. Prichádzajú a pýtajú sa, či im pomôžem. Ich práca je raz taká – večné konflikty, podrazy a honba za kariérou. Žiadajú ma o radu, ako dosiahnu trochu pokoja. Vravievam im, že to proste nejde. Nemôžu meditovať. Ambiciózna myseľ nevie meditovať, pretože základ meditácie spočíva v zbavení sa ambícií – úsilia o ovládanie druhých. Politika sa snaží o moc nad celým svetom. Pokiaľ chcete ovládať ostatných, musíte počúvať myseľ, ona obľubuje násilie. Tiež nemôžete skúšať nič nové, predstavuje to veľké riziko. Musíte stále dokola opakovať staré zvyky.

Pri počúvaní prednášok o dejinách žasnete. V roku 1917 došlo v Rusku k veľkej revolúcii, jednej z najväčších v dejinách. Revolúcia však zlyhala. Komunisti sa dostali k moci a správali sa ako cári, boli dokonca ešte horší. Stalin nechal zabiť milióny ľudí. Prečo? Keď komunisti získali moc, zavádzanie nových postupov pre nich znamenalo veľké riziko. Niečo sa mohlo pokaziť, ešte nikdy sa také niečo nepodarilo. Radšej zostali verní starým metódam, ktoré už preukázali svoju užitočnosť. Preto sa učili od cárov. Všetky revolúcie zlyhali, pretože každá nová vláda bola vždy nútená používať rovnaké metódy. Myseľ sa bráni novinkám, bezpečne sa cíti len pri starom. Ak chcete ovládať druhých, nebudete schopní meditovať. Tým si môžete byť úplne istí. Myseľ žije v akomsi spánku, v istom nevedomom stave. Iba výnimočne sa z neho oslobodí. Skutočne pri vedomí ste vo chvíli, keď čosi ohrozuje váš život, inak nie. Myseľ sa neustále pohybuje a zároveň spí. Postavte sa na okraj chodníka a pozorujte ľudí. Zbadáte na ich tvárach tiene snov. Niekto rozpráva a gestikuluje. Pri pohľade na neho však vidíte, že v skutočnosti sa nachádza úplne inde, nie na ulici. Akoby sa ľudia pohybovali v hlbokom spánku. Námesačnosť je bežný stav mysle. Ak chcete meditovať, musíte sa zbaviť zvyku vykonávať veci akoby v spánku. Kráčajte, ale buďte pritom bdelí. Kopte jamu, ale bdejte. Jedzte a nerobte pritom nič iné, iba jedzte. Každé zahryznutie musíte skutočne precítiť, žujte uvedomelo. Nedovoľte sami sebe rozletieť sa do celého sveta. Buďte tu a teraz. Kedykoľvek pristihnete myseľ, že sa vydala na cestu, zastavte ju. Ona neustále odchádza preč, odmieta byť tu. Ak je myseľ tu, už ju nepotrebujeme. V prítomnom okamihu sa myseľ neuplatní, postačí vedomie. Myseľ potrebujeme kdesi v budúcnosti, v minulosti, ale nikdy nie tu. Kedykoľvek si uvedomíte, že sa myseľ vydala niekam inam, okamžite buďte v strehu. Preberte sa. Vráťte sa späť domov. Vráťte sa tam, kde sa práve nachádzate. Ak jete, jedzte. Keď kráčate, kráčajte. Nedovoľte mysli, aby poletovala po svete. Tento postoj sa nezmení priamo na meditáciu, ale navodí tú pravú situáciu.

Večierok bol v plnom prúde a hostiteľ sa rozhodol, že zavolá priateľovi a pozve ho, aby sa tiež prišiel zabaviť. Vytočil však zlé číslo, preto sa ospanlivému hlasu na druhej strane linky začal ospravedlňovať. Skúsil to ešte raz, ale ozval sa ten istý hlas. „Veľmi ma to mrzí,“ povedal muž, „vytáčam veľmi starostlivo. Vôbec nechápem, prečo sa stále dovolám na nesprávne číslo.“ „Ani ja tomu nerozumiem,“ vyhlásil ospanlivý hlas, „najmä preto, že žiaden telefón nemám.“

Ľudia žijú, akoby takmer spali. Zvládli trik konať bez toho, aby sa zobudili. V bdelom stave sa často pristihnete, že robíte veci, ktoré ste nikdy nechceli robiť; ktoré budete ľutovať; ktoré ste sa minule rozhodli nikdy viac neopakovať. Vravíte si: „Urobil som to, ale netuším ako. Stalo sa to proti mojej vôli.“ Môže sa niečo stať proti vašej vôli? Dá sa to, len keď spíte. Hoci naďalej tvrdíte, že toto ste nemali v úmysle, kdesi hlboko ste to vlastne chceli. Môžete popierať… Pred niekoľkými dňami za mnou prišla istá žena. Ktosi ju v Kábule znásilnil. Svoj príbeh opisovala s takým potešením, že som jej povedal: „Vy ste pri tom zjavne spolupracovali!“ Ohradila sa: „Čo to hovoríte?“ Cítila sa dotknutá! Vysvetlil som jej, že na to nemá dôvod. „Vy si celú udalosť vychutnávate,“ povedal som, „zatvorte oči a buďte úprimná. Aspoň raz ku mne buďte úprimná. Páčilo sa vám to?“ Vyhlásila: „Čo to hovoríte? Znásilnenie by sa mi malo páčiť? Som katolíčka, kresťanka!“ Odvetil som: „Napriek tomu zatvorte oči. Nezáleží na tom, či ste katolíčka, hinduistka alebo budhistka – iba zatvorte oči a meditujte.“ Uvoľnila sa. Bola to skutočne úprimná žena. Jej tvár sa začala meniť, otvorila oči a povedala: „Myslím, že máte pravdu, páčilo sa mi to. Ale nikomu to nehovorte, prosím! Môj manžel vás čoskoro navštívi, nezmieňujte sa o tom!“ Jednoducho pozorujte svoju myseľ: na povrchu niečo tvrdí, ale kdesi hlboko už plánuje čosi iné. Buďte ostražitejší a snažte sa nezaspať.

Jedna nepríjemná stará pani ležala na príkaz lekára už týždeň v posteli. S ničím nebola spokojná. Sťažovala sa na počasie, lieky a predovšetkým na jedlá, ktoré jej varil manžel. Raz po raňajkách odniesol starý pán podnos a upratal kuchyňu. Potom usadol v pracovni a chorá žena začula škrípanie písacieho pera. „Čo tam robíš?“ vyzvedala. „Píšem list,“ odpovedal. „Komu píšeš?“ „Sesternici Ann.“ „Čo jej píšeš?“ „Píšem, že si chorá, ale podľa lekárov čoskoro vyzdravieš, vraj nejde o nič vážne.“ Po chvíli sa ženy opýtal: „Ako presne znie názov toho cintorína, kde leží celá vaša rodina?“

Na povrchu sa ukazuje jedna vec, kdesi hlboko čaká jej úplný opak. Starý muž dúfal, hoci mal malú nádej, veril napriek slovám lekárov. Navonok bude ďalej opakovať, že manželka sa uzdraví, hlboko vnútri však dúfa v jej smrť. Nechce to priznať, dokonca ani sám pred sebou. Neustále sa schovávate sami pred sebou. Prestaňte s týmito trikmi. Buďte úprimní k svojej mysli a ona vás pustí zo svojho zajatia.

—

Článok je úryvkom z knihy:

Osho – Cesta k upokojeniu mysle – Slávny duchovný učiteľ rozpráva o meditácii. Vysvetľuje rozdiel medzi bežným stavom mysle a stavom vedomia pri meditácii. Odpovedá na typické otázky, ktoré vznikajú, keď sa človek začne učiť meditovať. A nakoniec uvádza niekoľko originálnych meditačných postupov. Zmyslom meditácie, ako aj celého Oshovho učenia, je presvedčenie, že náš život má byť plný radostnej extázy a uvoľneného plynutia so životnou energiou.

Pôvodná cena: 7.90 EUR, Naša cena: 6.32 EUR, Zľava: 20.00 %, Ušetríte: 1.58 EUR

OSHO

Súvisiace články:

•  – 6 sekundová meditace

•  – Umění žít: meditace Vipassana

•  – Dynamické meditace – proč se jich bojíme?

•  – Bhante Sujiva – prednáška a meditácia v Bratislave (video)

•  – Hodina pre seba – Kundaliny meditácia

•  – Čo je meditácia?

•  – Najčastejšie otázky o meditácii