Vasilij Vasilievič Lenský – Cesta rozvíjania sa novým spôsobom

Vasilij Vasilievič Lenský

Jeho meno a tvorba sú známe  predovšetkým v kruhu vedcov, diplomatov, členov kozmického výskumu, štátnikov a jeho žiakov a poslucháčov lekcií.

Je vedcom, výskumníkom, autorom mnohých kníh, monografií, dizertácií, výskumných prác, hudobným skladateľom. Je aj autorom  teórie mnohopolárnosti, ktorým vysvetľuje zákony prírody, sily vzájomného pôsobenia a spôsoby vytvárania vzťahov vo vonkajšom vesmíre – v Makrokozme ako aj vo vnútornom vesmíre človeka – Mikrokozme.

Takisto  aj v sociálnom kozme – ľudskej spoločnosti. Takýto nový, netradičný a  zjednocujúci pohľad  na zákony troch vesmírov sa objavil prvýkrát v histórii.  Ľudstvo až na výnimky, sa  vo svojej histórii vyvíjalo na základe zákonov dvojpolárnosti. Základy mnohopolárnosti boli obsiahnuté v starom džanaizme, buddhizme, taoizme, v jóge, sankje, vo Védach. Objavili sa v Tibete, Číne a Japonsku. Tieto energetické zákony sú adekvátne  svetonázoru  orientálneho typu.

Lenský sa stal nositeľom Nového poznania, ktorým zjednotil  poznanie bezprostredného charakteru Orientu s poznaním sprostredkovaného typu západu. Dokázal poskytnúť nové, konkrétne  metódy duchovnej transformácie a získania  doplnkových vlastností.

Aká je životná púť tohto človeka, ktorý objavil cestu rozvíjania sa novým spôsobom? 

Pochádza zo sibírskeho bohatierskeho rodu. Narodil sa v horách Ťanšanu. Ako dieťa prejavoval neobyčajné vlastnosti. Stádo kráv ktoré pásol ho poslúchalo na rozkazy vydané len v jeho myšlienkach. Lastovičky preletovali zo stromu na strom podľa jeho želania. Rozumel reči zvierat, videl cez steny, predvídal udalosti skôr než  sa uskutočnili. Ľudí vnímal ako  energoinformačné polia. Vo veku 16 rokov sa začal oboznamovať  s tajomstvami Orientu. Najprv sa učil skúsenostiam japonských samurajov, ktorý  pracovali v blízkych horách. Neskôr s batohom na pleci navštevoval horské  kláštory, nielen  tie dostupné, ale aj  také, ktoré sú pre ľudí západu neprístupné. Tam sa stretol s javmi, ktoré sú z hľadiska západného svetonázoru neprijateľné. Bol svedkom toho ako mnísi  nechali pulzáciou svojo srdca  rozvibrovať drevené štíty, vzdialené niekoľko metrov, alebo inokedy ako 120 ročný mních saltom preskočil potok a holými rukami a nohami  nasekal drevo stromu na oheň. V inom kláštore mních vychádzal zo steny, či visel vo vzduchu. Mladý Lenský  sa učil a trénoval  aj u jakutských šamanov, Dunganov a v žil v ášramoch Indie. V rôznych školách používali iné metódy, ale  spoločnými rysmi bola harmónia, šírka  priameho poznania, životného objemu a neprítomnosť chorôb a patológií typických pre západ.

V kláštoroch  sa stal známym ako patriarcha Don Men. Sám vytvoril metódu, ktorú trénoval s mníchmi. Štýl Dana je syntézou stimulácie všetkých  zmyslových analyzátorov a môže slúžiť aj ako bojové umenie.
Lenský sa rozhodol vrátiť  do západnej spoločnosti, aby na princípoch  a metódach vedy zopakoval, to čo vyskúmal priamo na sebe. Vytvoril syntézu psychotechník Východu s vedeckým prístupom Západu.
Bez problémov získal vzdelanie v siedmych profesiách západného charakteru. Vykonával oficiálnu výskumnú prácu a zároveň  aj svoju vlastné sledovania. Pritom získal neuveriteľné výsledky napr:

•        riadenie rýchlosti dozrievania rastlín – dozretie obilia za 8 dní
•        levitácia predmetov vo vzduchu, prekonanie gravitačného poľa Zeme
•        úprava časom
•        zmena štruktúry hmoty, prenikanie jedných objektov cez iné
•        vytvorenie 3 polárneho magnetu
•        riadenie štruktúry biosystémov, napr. vírusov
•        studená riadená jadrová reakcia
•        pri pokuse s králikom je vypustená všetká krv, ale srdce pracuje  ďalej
•        množstvo iných „zázrakov“, ktoré sú z dvojpolárneho hľadiska neuskutočniteľné, a ktoré vysvetľujú všetky zázraky        opísané vo svätých písmach

Lenský  efekty viacpolárnych javov mnohokrát demonštroval pred  špeciálnymi komisiami v laboratórnych podmienkach.  Svedkami unikátnych experimentov boli experti potvrdzujúci  protokoly výsledkov.

O nič menej zaujímavé sú aj výsledky jeho práce s formovaním vnútorného prostredia človeka. Na jednej strednej škole  uskutočnil experiment. Skupinu žiakov s najhorším  prospechom vyučoval metódam sebaregulácie  dýchaním, prácou telom, úpravy psychikou. Žiaci zvládli ročné učivo  za pol roka, s vynikajúcim prospechom a zvyšný čas sa venovali riešeniu školských olympiád.
V roku 1989 na katedre kozmonautiky  Leteckej akadémie J.Gagarina, bol pozvaný prednášať a trénovať  v oblasti prežitia  v extrémnych podmienkach. Aj dnes sa  ruský kozmonauti pripravujú  podľa programu zostaveným Vasilijom Lenským.
V roku 1990 spoločne s vedúcim programu „Buran“ Igorom Volkom, založili MEDZINÁRODNÚ VYŠŠIU AKADÉMIU /Международная верховная академия/. Slúži na organizovanie seminárov, lekcií, odborných kurzov a prevádzanie experimentov.
V posledných rokoch často prednáša a vedie kurzy pre záujemcov z verejnosti. Jeho metódy tréningu zabezpečujú minimálne dobré zdravie a dobrú výkonnosť človeka, tonus, práceschopnosť a „melódiu“ pocitov – emócií. Podľa tradícií umení východných kláštorov, sa každý pohyb vykonáva s potešením, nadšením, emocionálnym zafarbením podľa typu  stimulácie. Vonkajší pohyb vzniká na základe vnútornej konfirgurácie. To umožňuje riešiť  problémy  smerom zvnútra, rozšírením vnútorných hraníc,  zapnutím  adaptačných mechanizmov, na vonkajšiu zmenu. Pri tréningu na prvom mieste  stojí rozvíjanie  vlastností človeka. Jednou zo spôsobov  vnútornej reorganizácie je cesta Jógy, inou je cesta Tao, ďalšou cesta Zenu. Vždy však ide o vytváranie komplexu vnútorných  vzťahov a vzniku nových super-vlastností.Jeho metóda diagnostiky umu dovoľuje lekárom psychológom, odborníkom  zaoberajúcim sa človekom, nájsť nové prístupy k liečeniu a diagnostike  rôznych patológií, ochorení.
Vedie aj lekcie zamerané na reguláciu  psychických funkcií pri učení sa cudzím jazykom. V živote veľkú úlohu hrá schopnosť prijímania informácií. Rýchlosť a kvalita učenia závisia od kvality fázy kontaktnosti, akú je človek schopný u seba  dosiahnuť.

Lenský doteraz napísal  30 kníh venovaných rozvíjaniu rezervných možností človeka. Niektoré v populárno náučnej forme, iné ako metodické pomôcky.
V súčasnosti mnoho cestuje, vyučuje, vedie lekcie pre vedúcichrôznych škôl  sebazdokonalovania, ako aj pre záujemcov z verejnosti. Najčastejšie v Pribaltských republikách, v Rusku, ale aj v Izraeli, USA, Indii.

CITÁTY Z KNÍH

Ľudia boli podvojný. Jedna ich časť žila obecným jazykom polí, ale nedostala sa na úroveň vedomia. Nevnímali ho, a nevedeli o ňom. Druhý život, založený na jednoduchých príčinno- následných konštrukciách zatienil všetko. Všetci hovorili donekonečna o tom, čo bolo aj bez toho zrejmé.  Niektoré príčinno-následné vzťahy zveličili. Ľudia sa stali otrokmi a nositeľmi  intelektuálnych konštrukcií. Ignorujúc krásny a rôznorodý  jazyk, mnohofarebnej prírody.

Um je orgánom ktorý lezie všade ako diktátor, pričom pozostáva len z niekoľkých zákonov, ostatné je súhrnom príčinno-         následných spojení.

Nastala epocha “rozumných“ ľudí, nositeľov dvojpolárnych zákonov. Tento objav mnou tak  otriasol, že etapu západnej cesty som ukončil.Teraz bolo úlohou  odfiltrovať  nános dvojpolárnosti, vytvorený konštrukciou mysle, počnúc časom biblie.

Ktorýkoľvek človek na západe, považuje za dostatočné vytvoriť konštrukciu v mysli. Ničím neovládajúc, vychvaľujú           mystické možnosti.

Ešte som nestretol veriaceho človeka, ktorý by žil podľa pravidiel Nového zákona.

Elementy konštrukcie mysle v Novom Zákone sú opačné – zrkadlové voči zákonom kompozície „správneho“ myslenia.

Ľudia rozsekali ostrým a úzkym mečom intelektu mnohopolárnu prírodu. Človek vyzbrojený touto primitívnou silou, začal sám seba považovať za pána prírody.

Miere intelektuálnych konštrukcií je ohraničená  zákonmi  dvojpolárnych vzťahov. Všetko ostatné je to čo sa na túto dvojpolárnosť priľne. Som proti  diktatúre slabo rozvinutého orgánu, intelekt je iba autonómiou slov.
Dvojpolárnosť rozdelila všetko: nižšie – vyššie, hierarchiu,  evolúciu,  pravdu – klamstvo, dobro – zlo,  sever – juh, svet – antisvet… a len na tom je založená veda, svetonázor, rozum.

Tajne a s nádejou som čítal práce o kvantovej fyzike. Chápal som prečo sa v mikrosvete mení čas a priestor. Tam niet dvojpolárneho despotizmu.

Aj mnohorozmernosť priestoru je iluzórna. Súhrn rôznych možností sa vydáva za mnohopolárnosť. Ľubovoľný počet možného, prerastá na výber JEDNÉHO, skutočného, realizovaného. Nemôžeme vstať a súčasne prejsť  cez dvojo dverí, nemôžeme súčasne ísť do rôznych smerov. Neviem pochopiť prečo ľudia nazývajú priestor trojrozmerným. Nehovorme o možnom ale o skutočnom. V priestore máme súhrn možností pohybu  smerom hore, dolu, vpravo a vľavo, dopredu a dozadu, ale  v skutočnosti realizujeme iba jednu možnosť. Prečo ľudia klamú seba samého? 

Intelekt nielenže sa stal diktátorom, ale začal pracovať na sebe. Mieša sa často aj tam, kde nie je oblasť jeho existencie. Slepota ľudí ma udivovala. Je to jednoduché. Tam kde znie: ”pretože”, nasleduje práca mysle.

Nikto nepoložil otázku o adekvátnosti zákonov  rozumu a tých na základe ktorých  funguje energoinformačná výmena.

V uzavretí človek vchádza do  svojho vnútra  s takou potenciálnou silou, že všetko zatvrdnuté a skostantelé  sa zmäkčuje. Keď sa vráti do vonkajšieho  sveta, zjednocuje sa s vonkajším svetom, s ktorým sa vzájomne prijímajú. Život sa napĺňa zmyslom a radosťou. Slzy a plač očisťujú. Sú prostriedkom   pohrúženia s do svojho vnútra. Vo vnútri nastáva rekonštruovanie, korigovanie energetických väzieb. Vďaka tejto  vnútornej dynamike sa človek stáva schopným spolužitia  a spolunažívania s vonkajším prostredím: s ľuďmi, rastlinami, zvieratami, mikróbami  a ohromným telom vonkajšieho Kozmu. Často som videl plakať zvieratá, rastliny, stromy. Ale nikdy som nevidel plačúci Kozmos.
Rozmýšľajúci pozerá ale nevidí, naslúcha ale nepočuje, jedlo je automaticky. Vypovedá o tom, že vedomie obrátilo svoj lúč dovnútra. Pozícia pri premýšľaní je taká ako pri plači. Nenazvať mudrcov géniami plaču, rozmýšľal som a pritom som sledoval zmeny ktoré sa pritom  odohrávali v mojom vnútri.

Plač a smiech sú prechodnými fázami dovnútra. V plači hynie časť našich konštrukcií. Najprv nastáva plastické zmäkčovanie všetkého, čo v daný moment neúspechu, nesúhlasu predstavované. Zmäkčujú sa len tie konštrukcie, ktoré človek vyjadroval slovami.

Vo sne človek koriguje sám seba na informácie prijaté cez deň. Cez deň vytvára korekcie na informácie z noci.

Pozdný večer a hlboké pohrúženie sa do svojho vnútra, prostredníctvom vína, oddialili čas prechodu 2 vesmírov. Vnútorný svet v sebe zadržiaval procesy. Teraz bolo potrebné, na kompenzáciu tohto vnútorného ťahu, sa silno otvoriť. Vždy som sa čudoval tomu, že mnohí namiesto intenzívneho otvárania sa, ráno popíjajú. Týmto zadržiavajú otváranie sa smerom von zmenšujú amplitúdu otvorenia.

Predpokladajme, že pre môjho spoločníka v rozhovore je moja schéma myslenia neprijateľná. On sa od nej  uzatvára. Ak budem trvať na nej, on sa ohradí rezkým tónom hlasu. Tu som na vine ja sám. Ak „poleziem“ ešte ďalej on sa ohradí takými slovami, ktoré sa v literatúre nepoužívajú. Aj tu je všetko normálne, ale moje zavinenie  sa zväčšuje.

Pohrúžil som sa dovnútra a začal som pohybovať svojou pozornosťou zdola chrbtice. Geometrické zákony analyzátora zraku sa  nemôžu uplatniť vo vnútri, tak ako sa používajú pre vonkajší svet. Prečo je to tak? Vidím, počujem alebo cítim? V deformovanej časti chrbtice /po úraze/ bolo cítiť pulz. Alebo ho len počujem? Tu som pochopil aká veľká je u nás  miera dogmatickosti. Vo vnútri nie je možné vidieť ani počuť  nakoľko je tam iné prostredie, žijúce inými zákonmi než vonkajší svet. Ak sa  prostredníctvom vnímania spojí orgán zraku s vnútorným orgánom, čo potom vnímam? Vo vnútri niet svetelných vlnení. Bolesť – ľudia považujú za zlo. Bolesť je vnútorný signál. Pri vnútornej slepote vďaka aj takým signálom.

Čím je vnútorný systém tvrdší, tým má menej možností, tým egocentrickejší bude človek. Môže od rána do večera hovoriť o láske k blížnemu, no v skutočnosti bude hlupákom. Ľúbiť označuje otvorenie. Láska je slepá – hovorí národná múdrosť. To znamená, že pri plnom neohraničenom otvorení, prekonávame  svoje zotrvávanie vo vnútri, kde sa uskutočňuje práca rozumového, oceňujúceho konštruovania.

Spomenul som si na jazyk vtákov a zvierat, kde každý vonkajší zvuk je odrazom vnútorného sveta. Jazyk človeka sa odtrhol od bioenergetických procesov vnútorného vesmíru. Naše slová sú prázdne.

To že vo vnútri tela je možné vytvoriť konštrukciu pri ktorej sa vonkajšie „ zmäkčuje „ a sleduje jeho pôsobenie, poznali mágovia a šamani ako aj v starej Indii a Číne. Je aj opačná vzájomná väzba. Takto sa rozvinul jazyk konkrétneho energetického dialógu s vonkajším svetom. Na tieto sily sa naladil chorý, tak ako sa ladí  hudobný nástroj na ladičku.

Vedci sú mágovia dvojpolárnych vzťahov a síl. Osvojili si ich tak dobre, že spútali všetko lineárnymi konštrukciami a nasýtili priestor dvojpolárnymi elektromagnetickými  procesmi.
Vplývať na vonkajšie bolo úlohou mágie. Ak si v  súlade s vnútornými  konštrukciami,  rozumu, vzal  si prvé, potom druhé a tretie a pospájal ich do  vzájomných väzieb a dostal si neobyčajný rezultát, napr. elektriku, vedz že si vykonal magický vonkajší rituál. Veda je taká časť mágie, ktorá zostáva na dvojpolárnych vzťahoch. Skús mi povedať len jeden troj, alebo štvorpolárny príklad. Vo vonkajšom svete sa zaoberáme konštruovaním toho, čo je zložené už vo vnútri.

Veda sa nezaoberá formovaním vnútorných vzťahov. Každý vedec sa nazdáva, že sa to deje  samo sebou, automaticky. Nikto nepozná ako ich meniť. Preto sa rovnaké zákony prisúdili rôznym vonkajším vzťahom v rôznych oblastiach.
Mňa zaujímal proces intelektuálnosti v komplexe všetkého existujúceho a nie chod intelektu podľa jeho vlastných zákonov. Medzi intelektuálmi je rozdiel. Jedni ohraničujú všetko  pravidlami dvojpolárnych konštrukcií a odmietajú všetko to čo sa nedá konštruovať. Nasleduje sebaobmedzovanie a slúženie dvojpolárnym vzťahom a rôznorodosť v chorobách. Ďalší používajú intelekt ako prostriedok. Život treba prijímať aj v jeho nelogickosti a plnokrvnosti.

Intelektuálnosť má ešte jednu  stranu. Je to  intenzívne uzatváranie s odmietaním, v takomto stave nastáva  seba-stláčanie. Človek sa ohraničuje od vonkajška. Vnútorný tlak v napätých situáciách v spojení s uzatváraním, tvoria intenzívne vysychanie všetkých vonkajších síl. Zlosti je veľa a síl málo.

Každý vytvára svoje choroby sám, ale príčiny hľadá vonku.

Bolesť dáva signál o ohraničení a zúžení možností. Teplota zmäkčuje. Teplotou /horúčkou/ sa stiera vnútorná mozaika zodpovedajúca vzájomným vzťahom medzi mikróbmi.  Nie mikróby napádajú organizmus, ale vnútorné energetické väzby vytvárajú takú mozaiku vzťahov, ktorá zodpovedá  životným poliam mikróbov. 

Ak sa človek uzatvoril so súčasným odmietaním, rozhorčením, v jeho vnútri sa vytvára to tvrdnutie, spevňovanie, ktoré sa mení na arterosklerózu, osteoartrózu, hypertoniu, infarkty, stratu pamäti a všeobecne v stratu zdravia.

Zdravie je ukazovateľom života vo vonkajšom svete. Človeku v uzavretí je vonkajší svet zbytočný, k ničomu. A tým pádom aj zdravie je k ničomu. Je to jednoduché. Ak chceš byť zdravým, otvor sa.

Podstatná časť ochorení je spojená s uzatváraním sa a stlačovaním seba samého. Stačí na človeka pustiť potoky energií nesúcich rozpúšťanie a všetko čo je stiahnuté, zacementované, zoschnuté, sa rozpúšťa. No všetci sa cvičia v energetických silách cementácie – zatvrdnutia.

Uskutočnil som klasifikáciu reči nie podľa slov, ale  podľa stavov a vzájomných vzťahov.  Ak sa uzatváraš, staviaš človeku  „stenu“, prostriedkami všetkých jazykov. Ak sa otváraš , vyjadruješ to všetkými prostriedkami. Uzavretie je odmietanie, rezkým slovom, odstrkujúcimi, nesúhlasnými gestami, intonáciou hlasu. Plné uzavretie sa nazýva sporom. Tu jeden neprijíma svetonázor druhého, no nielenže ho odmieta, ale  sa snaží dostať ho pod seba, pod svoju  nadvládu. Aj otvorenie som rozdelil do dvoch častí. V plnom otvorení  sa všetko prijíma v plnej miere. O takom bezhraničnom otvorení sa hovorí v Novom zákone, kde Kristus vyzýva ľúbiť aj nepriateľa svojho. Druhá možnosť je nie úplné otvorenie . Tu človek prijíma bez odmietania, no v rámci určitých obmedzení.
Nezmeniteľnosť vnútorného sa končí tam, kde sa začne rozvíjať vnútorný zrak. Vtedy človek bude vchádzať do rovnováhy s vonkajším svetom a nie deformovať ho pod nezmenné vnútorné. To sa v Indii  nazývalo Jógou. Zaoberáš s Jógou, opýtal sa Jedik? Ovládam ho bez cvičenia, nakoľko vnímam seba.

Bezprostredné poznávanie stavia na nachádzaní  zhody – súladu, medzi  vnútorným a vonkajším Kozmom. V Indii to nazvali JOGOU. Zhoda nepozná príčiny, nepozná následky. Je mimo priestoru i času.

Ak ovládnem alebo rozviniem doplnkové vlastnosti ktoré iní neovládajú, v Indii to nazývajú BRACHMAĆARJA. Tento fenomén  odsudzuje človeka na samotu. V takomto osamotení som prežil svoje detstvo, skrývajúc tieto schopnosti od okolia. Nastal čas podeliť sa s nimi.

Rozvinúť novú schopnosť znamená už na jestvujúcich schopnostiach vytvoriť nový poriadok, sled dejov.  Dnešný svetonázor a veda uviazli na rôznorodosti jedného a toho istého poriadku.
Rečový aparát získal autonómiu. Teraz funguje podľa vlastných zákonov. Zvuky prestali mať spojenie s energetickými a fyziologickými procesmi  vnútorného vesmíru človeka.  Hovoríš ako profesor, nemôžeš ísť bližšie k podstate? Pozrel som sa na neho a začal: Mado, bubu, sju sju

Noc si neželá prijímať informácie zvonka, ani vo forme jedla, ani v podobe plného dýchania, ani vo forme sociálnych kontaktov. Až keď organizmus každou čiastočkou vychádza von, v plnej miere sa obracia k vonkajšiemu svetu. Vtedy človek  je s chuťou, pije dúškami sladkastý  vzduch, raduje sa. Teší sa aj z ťažkostí a aj zo svojich nepriateľov.

Keď mešťania vychádzajú za mesto do prírody, začínajú jesť, hovoria, že sú na čerstvom vzduchu. Vzduch s tým nemá nič spoločné. Podstata je  v silnom otvorení, ktoré chýba  v bytoch izolovaných od neba, vtákov, prírody. Kyslíková teória je  výmyslom vedcov. Nie je prekvapujúce že starí ľudia rýchlo slabnú v zamknutých bytoch. Zníženie amplitúdy  energetických  rozmachov skracuje život. Každý sám sebe stanovuje mieru svojho života.

Ak  vytvárame konštrukcie a sledujeme pri tom ciele, odtiaľ pochádzajú strádanie, trápenie, pri nedosiahnutí cieľov. Jeden cieľ vyžaduje desiatky ďalších cieľov.

Blaženosť nastupuje, ak vnútorné zodpovedá vonkajšiemu. Táto blaženosť je typická stavu jógy, ktorá nedovoľuje vzniku dysbalancie medzi vonkajším a vnútorným Kozmom.

Energetický priestor sa nepodriaďuje zákonom analyzátora zraku. Tu neexistuje priestor v chápaní, ponímaní zraku, ale podstata je v energetickom priestranstve. Tu niet času, ktorý je pre nás z pozície vonkajšieho sveta nevyhnutným, no je tu podstata v energetických procesoch.

Do istého času to budú ľudia ťažko chápať. V súčasnosti sa všetci obrátili  jednostranne: od  nižšieho k vyššiemu, od klamstva k pravde, od horšieho k lepšiemu, jednoduchého k zložitému, od telesného k duchovnému. Jeden bod sa upevňuje, zaisťuje, druhý je voľný. Od jednej strany bežia k druhej.

Analyzátor  zraku  funguje na  základe vlastných zákonov, analyzátor  sluchu podľa vlastných. Majú spoločné znaky. Je možná ich syntéza, ale nepredpokladá jej nezávislú existenciu.

Pokiaľ fyzici nepostavia svoje experimenty na sluch, chuť, alebo čuch, dovtedy budú  postulovať svoj zrak. Existuje priestor, za hranice ktorého sa nedajú rozširovať zákony týchto analyzátorov. V trojpolárnom svete sa zmení aritmetika, zmení sa teória relativity.

Čuch je možné vyviesť  na úroveň zraku. Vtedy sa telo stane veľkým zrakom – okom. Sluch je možné vyviesť na  úroveň zákonov svetla. Vtedy budeme vidieť a počuť súčasne. Počuté spoza steny sa stane viditeľným. Preto nesúhlasím s teóriou relativity Einsteina.

Pramene vody na pitie som vyberal na základe svojho  stavu. Vypitá voda  nachádzala vo vnútri zhodu, vytvárajúc nový stav  a súčasne podmienky pre vytváranie možných ďalších stavov. Proti priania bolo možné získať pocit ľahkosti, vzletu – alebo pocit smútku.

Cvičenia v intelektuálnych konštrukciách zanechali pečať. Človek aj svoj vlastný život obrátil v lineárnu účelovú existenciu.

Napr. údery v boxe  majú uzatvárací charakter nie len pre toho kto inkasuje ale aj pre toho kto udiera. Stretnutie je nasýtené popieraním, negovaním, paradoxom je, že každý popiera, neguje sám seba a zároveň aj protivníka. Paradoxom je aj to protirečenie, keď športovec funguje vonku, vo vonkajšom svete, ale postupuje prostriedkami vchádzania dovnútra. Preto vzniká rýchlo únava. Je to tréning popierania seba samého.
Zvláštnosťou Západu je to, že ak ťa niekto odmieta, neguje, ty ho tiež musíš popierať. „Daj po hube“ tomu kto ťa uzatvára, alebo popieraním proti popieraniu, alebo  uzavretím proti uzavretiu. Skúsenosť je včerajšia, zajtra bude všetko iné, aj ty. Porovnávaš na základe predpokladaného okruhu možností. S oneskorením sa objavila ďalšia možnosť, s ktorou si predtým nerátal, a tak hovoríš o chybe. OMYLY NEEXISTUJÚ. Nehovorím už o tom svinstve, keď niekto tvrdí o druhom, že robí chyby. Lož je tou možnosťou, z celého balíku možností, ktorú autor považuje zo svojich pozícií za najlepšiu.  Preto je všetko zamýšľané, predpokladané lžou, okrem skutočného, to jest práve prebiehajúceho.
Zákony energie sa líšia od zákonov objektov v ktorých sa vyskytuje, nachádza svoje vyjadrenie. Moji mladí priatelia, nič okrem toho, čo je vo vás  samých, zvonka prijať nie ste schopní. Každý môže prijať len svoje. Každý zvonka prijíma len seba samého.

Zajtrajšok sa skladá z komplexu dnešného.

Ak porušíš zákon dvojpolárneho konštruovania, obvinia ťa z nelogickosti a nazvú ťa hlupákom. Intelekt nepozná iné zákony. Jeho nadvláda vťahuje človeka do úzkeho pásma podvojných vzťahov, chápaní, funkcií, technológií, svetonázoru.

Mnohopolárny jazyk je širší a silnejší. Slovo polárnosť poukazuje na rozličnosti. Napr. zvuky hudby sa prenášajú dvojpolárnymi elektromagnetickými vlnami. Ak dostaneš 3 polárnu, nie Maxwellovu vlnu, tak taká hudba bude v súlade s energetickými formami biosystémov a ďalších priestorov.
Jazyk národa obsahuje takisto technológiu energetických pohybov. Svalstvo rečového aparátu je zariadenie. Pohybom svalstva predchádza energetický pohyb.

*

– Veríš v evolúciu? V hierarchiu?

– Je „dokázaná“ Darwinom. Dokazovanie je konštruovanie na základe dvojpolárnych zákonov. Ak sa stavba reťazca neodchyľuje od  týchto zákonov, považuje sa konštrukcia za správnu.  Ak tvoj spoločník začne konštruovať na základe 3 polárnych zákonov, budete sa stýkať ako slepý s hluchým.

– Ozrejm nám tie zákony a budeme spolu komunikovať ako ľudia.

– Počuť vysvetlenie znamená prestúpiť cez filter podvojného posudzovania v mozgu. Pozri koľko je na nebi hviezd a galaxií! Ňucháš hviezdy?

– Pochopil som, zákonmi  zraku, spĺňame len maličkú časť plnosti našej existencie.

*

Viac čítajte na http://www.7pilierov.wz.cz/index.html

 *

Tip na knihu:

Vitalij a Taťjana Tichoplavovi – Fyzika víry – Autoři knihy jsou vědci, kteří jednoduchým a srozumitelným způsobem dokazují fakt, že svět má božskou podstatu. Vycházejí při tom z analýzy nejvýznamnějších objevů v oblasti fyziky. Racionálně objasňují i takové jevy, jako jsou andělé, duše nebo nesmrtelnost. Publikace obsahuje množství šokujících důkazů existence vyšší inteligence, které jsou zprostředkovány s pomocí seriózního vědeckého přístupu.

Pôvodná cena: 8.90 EUR, Naša cena: 7.12 EUR, Zľava: 20.00 %, Ušetríte: 1.78 EUR

*