google27eaa3905ca3fee3.html

snimka-obrazovky-2016-09-13-o-17-01-26

Sadni si, nehýb sa, pozoruj.
Svojimi zmyslami.
Vidíš, počuješ, cítiš. Vnímaš.
Uvedomuješ si. Si vedomá.

Pozoruj.
Pozoruj javy, situácie, konania.
Bez rozhodnutí pozoruj.

Pocity.
Je ti zima, alebo teplo.
Komára štipnutie ťa svrbí.
Štekot psa rozčuľuje.
Dym z ohňa dusí.
Na suseda si zlostná.
Láska povznáša.
Dieťa radosť robí.

Pozoruj.
Pozoruj všetky pocity.
Bez rozhodnutí pozoruj.

Myšlienky.
Myšlienky z pocitov.
Nevenuj sa im. Energiu im nedávaj.
Prídu a odídu.

Pozoruj.
Pozoruj všetky myšlienky.
Bez rozhodnutí pozoruj.

Skús teraz povedať.
Určiť skús.
Odkiaľ sú pocity, čo v sebe vnímaš?
A myšlienky? Vieš odkiaľ prídu? Odkiaľ sa objavia?

Od vedľa? Od susedov? Z druhého mesta?
Z inej krajiny?

V tebe vzniknú.
Ty ich tvorcom si.
Ich príčina si ty.

Ďalej skúmaj. Kde v tebe vznikajú?
Máš v sebe krabicu?
Šuflík nebodaj?
Strojček výrobný?
Kde to je?

Nenájdeš to miesto.
K nemu sa nedostaneš.
Neexistuje

A teraz.
Od pocitov a myšlienok sa oprosti.
Skús zabudnúť, že nejaké máš.
Čo vnímaš?
Bez pocitov a myšlienok?
Na chvíľočku sa dostaň tam.

Slová medzeru majú a myšlienky tiež.
Skús v medzere ostať čo najdlhšie.
Čo tá medzera je?
Vedomie.
Vedomie tvoje.

Prežívaj vedomie čo najdlhšie.
Vedomá buď.
V medzere.
V prázdnote.
Bez mysle.
Kde nič sa nedeje.
Skús vedomie prežívať.
K sebe byť bdelá.

Otázky nebudú.
Chcenia tiež nijaké.
Bo vedomie samotné je bez hraníc.
Bez rozmerné.
Každá tam otázka sa vytratí.
Zanikne.

Jak dym, práve sviečky zhasnutej,
tak myšlienka a chcenia jej,
sa stratí v priestore nekonečnom vedomia tvojho.

Hneď ako tárať začneš,
myšlienky užívať, v podobe slov,
sa vedomie stráca.

Čím táraš viac, sa medzery krátia.
Zaniká vedomie.
Spánok ho zakryje.

Bdelá byť prestaneš.
Oddelená začneš
Vládne ti myseľ.
Čo súdi a delí…až….CELÚ ŤA ZOŽERIE.



(Prečítané 242 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.