google27eaa3905ca3fee3.html

11407195_788164804624306_6406337997684203130_nV podstate všetko, čo zješ či vdýcheš, ťa nejak ovplyvní. To, ako veľmi ťa to ovplyvní, závisí od toho, aký veľký význam si dal spojeniu s danou požitou bytosťou, aký význam si dal danej veci, akú pozornosť a sústredenie si dal tomu obradu. Zem je jedna bytosť a mimo iného sa to prejavuje tak, že naše ľudské telá odpovedajú na látky z tiel rastlín, húb či zvierať – vzájomne sa ovplyvňujeme.

Konopa má účinok preto, že obsahuje látky, ktoré sú dostatočne podobné tým, ktoré si prirodzene naše telo vytvára samo. To, že je stav vyvolaný tou-ktorou prírodnou účinnou látkou nový či cudzí,  je dané tým, že nežijeme prirodzeným spôsobom. Napríklad už dávno nebeháme po lesoch v nadšení, na prahu života a smrti.

Nevedomé užitie lieku je jeho zneužitím

Už dávno nezaspávame spoločne, celá veľkorodina na jednej veľkej rohoži, objímajúc sa navzájom, cítiac a držiac ľudské teplo. Podobný pocit dokáže navodiť droga z maku. Liek môže pomôcť rozoznať, čo ti v živote chýba: Je to láska, sebaláska, úprimnosť, objatie? Nemôže ti to však vynahradiť. Ak to nepochopíš, hrozí ti, že sa staneš závislým.

Nech je jedlo tvojím liekom! Pred tým, ako posúdiš drogy, premietni si, ako sa bežne stravuješ. Každé prijatie potravy je prijatím vzťahu, spojením s bytosťami, ktoré si zjedol, spojením s ľuďmi, s ktorými si zdieľal spoločnosť jedného jedla v jednom čase, s ktorými si zdieľal jeden oheň, ktorého plameň jedlo pripravil. Nehovoriac o postave kuchárky-čarodejnice, ktorá to všetko prepojila. Cukor, mäso, olej, biela múka – to všetko boli dakedy silné lieky– vtedy, keď sa s nimi zachádzalo obradne, vedome, s mierou. Dnes nám často skôr škodia a spôsobujú civilizačné onemocnenia. Alkohol a tabak zmieňovať ani nemusím.

Sila spoločenstva

Už dávno nespievame, netancujeme, už dávno dlhé hodiny nezbierame plody, neoberáme malé guľaté bobuľky, nenaháňame zver… Bežci ti povedia, že pri dlhom behu sa dostavujú stavy prirodzeného opojenia a prúdu, keď telo je na jednej vlne s okolím, vedomie sa mení, rozširuje. Mnísi ti povedia, že preberanie malých guľôčok medzi prstami vedie k zvláštnym stavom mysle, k rozšíreniu vedomia, k napojeniu sa na niečo, čo nás presahuje. Modlitba bola niečo prirodzené. Chýba nám to.

Keď už nežijeme v jednom kruhu ako jedna reťaz… Tam, kde sme v tom všetci spolu, kde blaho, pevnosť a vyrovnanosť celého spoločenstva závisí od dobrého stavu, pevnosti a vyrovnanosti jeho najslabšieho článku. Tam, kde začiatok je koncom a koniec začiatkom, pretože smrti sa nebojíme a prijímame ju ako súčasť života. Ako súčasť kola, v ktorom si zažívame polohy pánov aj poddaných, bábätiek a detí i dospelých ľudí a starcov… V priebehu života sa menia telá a my dospievame, ako prechádzame smrťou toho, čo bolo, a vítame nový stav, nový vzťah so svetom. Meníme telá. Dakedy boli prirodzené obrady prechodu, cez ktoré si človek nič nepreniesol, nič okrem seba.

Niť života sa z kola odvíja

Na to, aby človek prešiel zdarne cez medzi-stav, cez stav, keď sa rozsype, keď sa rozloží to, kým bol – aby prešiel do nového stavu, kde je iný, znovuzrodený – pre to je nutnou podmienkou bezpečný priestor, chránený kruh dôvery. Pri takýchto obradoch sa využívali aj rastliny či zvieratá sily – často sa niečo obradne požilo, zjedlo, vdýchlo, prijalo. Jed hada, zmyje, nášho dakedy posvätného zvieraťa, ochrancu domova, sa mohol stať liekom.

Mládenca, ktorý v dôvere obradne umrel, toho podržal kruh ľudí, kruh bytostí, ten širší celok, ktorý žil. Jeho vedomie sa stalo na okamih a zároveň na celú večnosť vedomím toho širšieho celku. Jeho telo sa mohlo zatiaľ vnútorne preusporiadať, uvoľniť, očistiť, zomrieť a zrodiť sa – pripraviť sa na zmenu. Z chlapca sa stal dospelý muž. Stal sa z neho plnohodnotný článok reťaze spoločenstva. Stal sa z neho muž, ktorý je zodpovedný, vedomý, ktorý žiari.

Uzrel To, o čom sa nehovorí, pretože nie je možné dať to do slov.

Slovo dáva význam a týmto spôsobom tvorí

Slová sú plytké, kým sám nemáš zážitok toho, o čom rozprávajú. Zážitok je možné sprostredkovať, za istých okolností. V kruhu, ktorý nás chráni pred ruchmi, v kruhu, kde sa vzájomne otvoríme v dôvere jeden druhému. Vedomie sa tiež otvorí a otvorí sa brána k vnímaniu priamemu, mimo-zmyslovému. Je to pre nás prirodzené, je to prirodzené pre dospelých ľudí. Vzájomne sa cítiť, ctiť, chápať aj bez slov. Práve bez slov.

Všetky tie obrady smerovali k tomuto jednému, k pochopeniu seba a svojej úlohy v celku. K pochopeniu, že som celok. K tomu stavu, keď už slová na dorozumievanie netreba, keď sa slová stávajú nástrojmi pre tvorbu nových svetov. Slová totiž nie sú prostriedkom pre udržovanie vzťahov – ony sú nástrojmi tvorenia. Ten, kto vedome vládne slovu, je tvorcom svojho života a zároveň života celku.

Doplniť chyby – zážitky, ktoré chýbajú

Aby však mladý človek uvidel celok, jeho vnútro aj vonkajšok – potrebuje si prejsť celým kolom, celým kruhom života. Potrebuje zažiť každú jeho časť, prijať každé jeho obdobie – a predovšetkým, smelo pozrieť smrti do očí, tomu koncu a začiatku, tomu uzlu, ktorý drží spolu koráliky ruženca v jednom celku-kruhu, tej bráne k vedomiu celku, k Bohu a bohatstvu. Nie je nutné to zažiť všetko telesne. Ak ti pri obrade prechodu stále niečo chýba – a to je dnes pravidlom, pretože sa ako spoločnosť množstva javov štítime a vytesňujeme ich – je možné to zažiť a doplniť sprostredkovane, v rozšírenom stave vedomia.

Nedá sa niečo plne zažiť len naoko. Nestačí vidieť príbeh ako film – skutočné vžitie je vžitím sa celým telom, celou bytosťou. Pri týchto druhoch silných zážitkov sa aj v tele niečo silne mení. To sú tie stavy, keď bežec vo vypätí síl či po dlhom tepe behu, keď sa sám stal vlnou, zažije niečo neobyčajné. Nezažila to len myseľ, celé telo to zažilo. Vnútri v ňom sa prirodzene vytvorila súhra účinných látok, ktoré umožnili celý ten zázrak.

Obrad v kruhu s čarovnou rastlinou

Pri sprostredkovanom obradnom zážitku sa využívajú spúšťače takýchto stavov. Tieto spúšťače ovplyvnia telo, aby sa dostalo do takého stavu, ktorý umožní vedomiu prijať sprostredkovaný zážitok. Veľmi často sú to práve látky zo silových rastlín a húb – látky, ktoré sa podobajú na tie, ktoré si my prirodzene v tele sami tvoríme.

Tieto látky nám pomôžu navodiť stav, ktorý nám chýba, ak nežijeme prirodzene a nie sme zdraví – alebo, čo bolo časté u prírodných národov rovnako ako teraz u nás – ak sa toho stavu na základe zranenia z minulosti bojíme. Za správnych okolností sú účinné látky z rastlín či húb veľmi silným liekom. Pomôžu nám premostiť ranu, medzeru v živote, premostiť ten zásek, ktorý bráni tvojmu kolu života, aby sa krútilo, aby sila, radosť a láska prúdila. Pomôžu, aby sa kolo dostalo do novej polohy, do polohy ktorá prináleží tvojmu postaveniu v prítomnosti, v danom ľudskom spoločenstve, v danom období v celku roka, života, Zeme.

Vedomie a zodpovednosť

Drogy sú liečivé látky. Liečivé sú práve a len vtedy, keď sa s nimi správne zachádza. Vtedy, keď ľudia dôverujú – keď vnímajú, keď sa dokážu odovzdať, keď sú v tom zúčastnení naplno. Bránou je ochranný kruh, ktorému dokážem odovzdať dôveru. Pomáha očista, duševná, telesná, duchovná. Pomáha mať deň predtým pôst, vysrať sa, vyzvracať, telesne aj obrazne. Studená voda zmyje všetko, čo mi nepatrí, čo ma trápi – darovať to Zemi, minulosti – súc prostí a nahí, zmieriť sa, odpustiť.

Je dôležité, aby kruh držala vedomá žena, ktorá sprostredkúva náruč Zeme, nekonečnú dôveru a spojenie s pravdou. Je veľmi dôležité, aby obrad viedol vedomý muž, ktorý je plne dospelým človekom a zastúpi polohu Boha v tomto malom svete čarovného kruhu.

Boh je slovo, ktoré tvorí, je to obraz dobrého, zdravého stavu, predstava celku, celého kola. Zem je priestor tvorenia, je to večnosť, prítomnosť a pravda zároveň, je to priestor nití vzťahov a víru života.

Prepojenie a zosúladenie vo víre života

Obeť prvého sústa spoločného jedla Bohu – na znak prepojenia a úcty k duchovnému obrazu nášho spoločného celku, celku, ktorý všetko zosobňuje a predstavuje. Obeť posledného sústa Zemi – tej živej pravde, tej bytosti, ktorá je našou prijímajúcou a milujúcou základňou a ktorej sme všetci svojimi telami súčasťou.

Obeť je objatie plné vďaky a dôvery, obeť je dávanie, ktoré nám uľahčí otvoriť sa a prijať. Prijať pravdu, zosúladiť sa s novým vývojom.

Muž a žena vedomí si Boha a Zeme, vedomec a vedma tvoria posvätný pár. Nie len im, na každého v kruhu pripadne úloha, postava, miesto v kole života. Každá guľôčka, korálka v reťazi ruženca má svoj význam. Každý z nás prítomných más svoju polohu a úlohu. Mimo Boha a Zeme sú v základnej zostave štyri živly a posvätný stred. Živly sú obdobia života celku, sú to svetové strany, ktoré ukotvujú závitnicu priestoru a časa. Stred je miesto prúdu života – ten posvätný oheň, tep a žiara toho všetkého, čím sme a čo nás spája – naše srdce. Smery časopriestoru dávajú dohromady sedmičku, nie náhodou spájanú so šťastím.

Okamih stvorenia

Tá droga, tá možno zatracovaná rastlinka či huba, je len malinkou časťou tohoto všetkého. Je len malým nástrojom, ktorý však náleží do rúk zodpovedným. Keď si už človek vezme tú zodpovednosť, silne odporúčam činiť tak v spoločnosti viacerých ľudí, ktorých spája dôvera a činiť tak v ochrane prírody, mimo rušivých vplyvov. Ak si v obrade v osamote – tak ti prajem, nech si vo vedomom prepojení na Boha a Zem, na živly závitnice siahajúcej od Zeme po Nebo, na stred, ktorý je všetkým – nech si v prúde – pomôže ti pri tom živý strom. Okamih, keď niečo končí a niečo začína, je veľmi citlivý. Je to okamih stvorenia.

Aký bude ten nový svet, ktoré si vytvoríš?

Obrad prechodu je len začiatok cesty. Je to tá ľahšia časť. Tou zásadnou je naučiť sa v novom svete žiť. Dokázať začleniť nové zážitky do kola svojho života, do kola každodennosti. Si novým človekom a všetko bude iné – každý vzťah odpovie inak. Nie ten výlet za zážitkom a zmenou, ale začlenenie zmeny je tá výzva. Až tento zdar je tým uzdravením, po ktorom celou dušou túžiš.

Začítaj sa hlbšie: slová.naZemi.sk


Súvisiace články:


11407195_788164804624306_6406337997684203130_n


 

(Prečítané 372 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.