Zasvätenie – Nauč sa nielen cítiť svoje orgány, ale ich aj ovládať

Nenadychuj sa a nevydychuj, ale nechaj sa svojím telom nadychovať a vydychovať. Pri každom dychu budeš mať pocit, že ty pri vdýchnutí napĺňaš svoje telo životodarnou silou a tvoje telo sa vdýchava do teba, pri výdychu sa stiahneš z tela a zostaneš oddelený od tela v sebe až do ďalšieho nádychu. (Je to vždy ako smrť)

Rovnováha znamená stav úplného pokoja, nehybnosť. (Všetko, čo vypadlo z jednoty a prejavuje sa v hmote sa túži opäť vrátiť do jednoty, do stavu rovnováhy)to vysvetľuje neustály pohyb všetkého na zemi – pulzujúce vibrácie z pokojného stredu.

Tým, že sa tvorivá sila na každom stupni prejavuje množstvom energií vzniká obrovské množstvo vibrácií rôznych dĺžok, foriem, frekvencií. My na zemi dokážeme vnímať iba malú časť z nich. To či niečo vnímame ako obraz alebo iba pohyb, či farbu záleží na našej predstavivosti. Vždy ide iba o vibrácie. Platí: Čím kratšie vlny, tým menšia predstava o hmote. Niektoré druhy energie už môžeme vnímať iba vyššími nervovými a mozgovými centrami. Pre vnímanie niektorých musíme mať už tréning. Myšlienkové vlny a ideové vlny sú vyššie vibrácie. Nad nimi je životná energia, stav vedomia- vše prenikajúca energia božskej tvorivej sily. Vesmír aj my pozostávame teda z množstva energií, vibrácií.

Boh stojí nad všetkým prejaveným a spočíva v sebe v priestore bez času v absolútnom pokoji. Vyžaruje sa do hmotných tvarov, aby ich oživil, je prítomný vo všetkom, všetko je preniknuté bohom. Náš vlastný stred je Boh v nás. Teda to, čo je v nás a vo všetkých živých tvoroch životom samým nazývame vyššie ja. Je to jeden z aspektov boha.

OM– znamená vyžarovanie Boha do hmoty. (Stred úplne duchovný, čím ďalej od stredu, tým tvrdšia hmota; Odpor hmoty zabezpečuje, že všetko nezmizne opäť v strede)

Boh sa manifestuje na každom stupni možnosťami prejavu. Formy jeho prejavu sú rôznorodé. Na rôznych stupňoch sa prejaví toľko, koľko božsky – tvorivej sily môže človek na istom stupni vedome zažiť, zniesť a niesť. Zažiť nejakú silu vedome znamená byť ňou a súčasne ju všade vyžarovať ,teda aj do vlastného tela. Preto musí byť telo v súlade s duchom. Chemické zloženie hmoty určuje, ktoré vibrácie môže telo zniesť. Ak je telo vystavené žiareniu, voči ktorému nie je dostatočne odolné, poškodí to jeho nervovú sústavu(duševné choroby, nervové zrútenia). Telo sa dá posilňovať aj cielenou diétou zameranou na príjem istých kovov, minerálov, vitamínov atď). Hmota, rastlina, živočích, človek sú štyri rôzne prejavy energie, s rôznym stupňom vedomia. Človek jediný má šancu spoznať vedomie ja – teda božské vedomie v ňom. Človek, génius, prorok, vševediaci.

Ten, kto prejde zo sveta účinku do sveta príčin čerpá z každej úrovne silu, ktorú nazývame intuícia. Kým sa nestane človek vedomým na všetkých úrovniach, zaostávajú niektoré zo siedmich úrovní. Až kým človek nemyslí a necíti univerzálnou láskou a nemá porozumenie pre všetko a pre všetkých vo vesmíre.(nenávisť je najnižšia možná vibrácia)

Vôľa- je sila, ktorej vieme dať smer. Ovplyvňuje ju však čas a priestor.

Telá ľudí iba zdanlivo pozostávajú z hmoty, v skutočnosti sú vystavané z rôznych chemických prvkov, ktorých odolnosť vždy zodpovedá stupňu vedomia ducha, ktorý v nich sídli.

Mosadz (istý druh), prístroj z nej, ktorá hromadí frekvencie netransformovanej aj transformovanej božskej energie. V istom prístroji je úplne čistá esencia života – nazýva sa archa úmluvy. Táto energia pôsobí smrteľne a dematerializujúco, iba zasvätenci sú schopní byť pri prístroji a pracovať s ním. Sila tejto energie sa rovná sile vôle.

Choroba- znamená, že vibrácie tela sú rozladené. Návratom rozladenej časti do jej pôvodnej vibrácie sa telo uzdraví. Každý zdravý orgán má príslušnú charakteristickú energiu.

Miechou – prechádza zázrak životodarnej sily.

Kto chce vyžarovať tvorivú -božskú silu, musí sa nachádzať v stave sústredenom na božskú silu, čiže navonok v stave úplnej prázdnoty, iba tak môže vysielať cez ruky božskú liečivú energiu. Tento stav sa dá nazvať aj stavom kozmického vševedomia.

Čisté a pozitívne vyžarovanie je celkom nesebecké zbavené akéhokoľvek ega.

Každý tvor žije v podmienkach presne prispôsobených stavu svojho vývoja.

Splnená úloha- každý človek, ktorý sa zmení z bytosti stotožňujúcej sa s telom na bytosť znovu prebudenú vo svojom duchu, ktorej vedomie sa stotožňuje s božským Ja splnil svoju úlohu. O jeden kúsok posunul oslobodenie Zeme. Vytvoril malý ostrovček duchovna. A môže sa potom stať pomocníkom pri oslobodení iných bytostí.

Prameň všetkých vedomostí, všetkých javov- je večný život – Stvoriteľ, Človek dokáže vnímať Boha iba do takého stupňa, do akého dokáže byť sám stvoriteľom a cítiť svoju božskú podstatu. Rozum človeka bol príčinou jeho odchodu z jednoty a tak to bude opäť rozum, ktorý musí človeka priviesť opäť do raja božskej jednoty. Pomocou rozumu napokon človek pochopí večné pravdy a uskutoční svoje božské Ja.

Uskutočniť Ja, znamená niečím byť, lebo pokiaľ človek o niečom premýšľa alebo hovorí, nie je tým. Mačka, lev – premýšľanie- nie si tým. Rovnako môžeš premýšľať o sebe, bez toho, aby si bola svoje vlastné Ja. O niečom premýšľať znamená byť od toho oddelený. Keď vyšleš iba jednu myšlienku, tak si s predmetom svojho myslenia spojená, ale nie si s ním stotožnená. Čo je v tvojej mysli, to nie si ty. Rozum je mimo tvojho ja. Preto, ak človek hľadá Boha mimo seba, nemôže sa s ním stotožniť. Pretože hľadaním mimo seba sa Boh nedá nájsť. Stvoriteľ v človeku je vlastné Ja, ktorého posledným najvzdialenejším prejavom je vlastné ja (ego) (osobné vedomie- a to je v tele sa odrážajúci obraz -hmota). Byť sám sebou a myslieť na seba samého nie je to isté. Rovnako, keď niečo vidíš spredu, zozadu, zhora alebo…to nevidíš celé, iba ak sa s tým stotožníš vieš naozaj, aké to je. Preto všetko, čo mi ľudia vnímame zvonka pomocou svojich zmyslov, je v stave Božského bytia práve opačné. Keď niečo vidíš, si k tomu v duálnom stave. Ak si niečím si v monistickom stave, si v jednote. Príklad písmeno E- podľa pohľadu ide zľava doprava, ak si ho dáš na seba, teda si s ním v jednote, leží presne naopak. Iba ak si uprostred vecí, vieš aké sú naozaj.

—

Zdroj – z knihy Zasvätenie od Elisabeth Haich