Zasvätenie – OSUD

OSUD – je stelesnený projekt budúcnosti, zhmotnený sen.

Ak sa človek necháva ovládať vôľou Ja-vôľou Božiou, deje sa na hmotnej úrovni, v tzv. skutočnosti to, čo on sám vedome chce. Preto ovláda aj svoj osud. Lebo JA človeka má moc tie sny, ktoré v podvedomí čakajú na svoje uskutočnenie opäť rozpustiť a premeniť v duchovné energie. Ale v okamžiku, keď sa človek stotožní s cudzími silami, pochádzajúcimi z jeho nižšej prirodzenosti, z tela a z nie z jeho JA a tieto sily považuje za svoju osobnú vôľu, už sa nedeje to, čo on sám chce, ale to čo chce jeho telo, hoci je skalopevne presvedčený, že je to jeho vlastná vôľa. Tak mu padá z ruky kormidlo jeho osudu a je úplne vydaný slepým silám osudu. A z jeho snov sa stanú bezpodmienečne skutočné príbehy realizované na zemi.

Osud je vytvorený z energií, ktoré si vytvorila podľa svojho charakteru svojimi činmi a ich reakciami, a ktoré čakajú v podvedomí ako zárodky hotových udalostí na čas svojho uskutočnenia. Zničiť sa nedajú lebo pochádzajú z energie stvoriteľa. Môžeš však zabrániť tomu, aby tieto energie zostúpili na úroveň hmotného sveta a uskutočnili sa, ak svojím vedomím zostúpiš do hĺbky svojej duše, kde tieto sily číhajú v latentnom stave, prebudíš ich k životu vo svojom vedomí a zažiješ tieto sny pre seba ako úplné skutočnosti. Zažiť znamená stiahnuť späť už raz vyslané sily, priviesť ich do vedomia a prežiť ich ako stavy vedomia. Tým sa uvoľní vnútorné napätie síl, ony doznejú bez účinku a sú zničené.

Skutočnosťou je každý sen, ak veríš, že je skutočnosťou.

Vzkriesenie je zjednotenie sa so sebou – s JA a s Bohom. Potom si oslobodená od svojej osoby, ktorá je iba projekciou a aj od osobného osudu. Si spasená.

Ak je hodený bumerang, je už v okamžiku hodu určené ako poletí a koľko času potrebuje, aby tú dráhu preletel. Má teda v sebe celú dráhu ako svoj nemeniteľný budúci osud. Môže sa však stať, že ho zachytí, uprostred dráhy, vonkajšia pomoc a dovedie ho k jeho východziemu bodu a k cieľu, kratšou cestou, v kratšom čase. Potom sa bumerang vracia domov, ale preto, že si uchoval tvar i váhu, nesie v sebe stále možnosť byť opäť vyhodený a opäť prebehnúť svoju dráhu, pretože ju sám určuje svojím vlastným telom a svojou váhou.

Dráha každého stvorenia v hmotnom svete má svoj určený čas, ale jednotlivé bytosti môžu prejsť svoj kruh aj v kratšom čase a dosiahnuť cieľ o milióny rokov skôr. Môžu to iba ľudia, ktorí sú schopní zažiť stav nadčasového vedomia.

Po skutočnom zasvätení sa začína bezosudový stav, dlhy sú zaplatené, účty vyrovnané. Kým prejavuješ Božiu vôľu, nemáš nijakú osobnosť, ani nijaký osud. Si oslobodený od zákona akcie a reakcie. Ale ak sa vo svojom vedomí stotožníš so svojou osobou, začína sa všetko znova.

Neexistujú zlí ľudia, často sú voči druhým zlí a krutí, lebo si myslia, že ten druhý im chce ublížiť, a už dopredu sa bránia, lebo ich ovláda strach. Tým dávajú tomu druhému dôvod, aby reagoval podľa ich predstáv, lebo je presvedčený, že majú zlú vôľu. .Keby si podali ruky a úprimne sa pozreli do svojich sŕdc, zistili by, že iba strach vytvára medzi nimi rozdiely, ale že túžia po pokoji. Keby všetci ľudia videli svoje vnútro, nikdy by sa nemohli nenávidieť a nikdy by nemali strach jeden pred druhým.

Nikdy nezabúdajte, že dar od Boha zo všetkých najväčší je právo sebaurčenia človeka, a to nesmie nikto porušiť. To by bola čierna mágia. Preto nikdy nepoužívajte svoju vôľu proti človeku. Aké ľahké by bolo, pomôcť človeku z ťažkého problému, keby ho človek mohol naplniť svojou vôľou. Musela by som na seba zobrať zodpovednosť a vyriešenie problému by nebola jeho zásluha. Vzala by som mu tým príležitosť obstáť v skúške. Každý človek musí riešiť svoje problémy sám, lebo iba tým môže získať skúsenosti, rozvíjať silu svojej vôle a rozširovať obzor svojho vedomia.

Úryvok z knihy Zasvätenie Elisabeth Haich