Egoizmus ako základný princíp našej existencie.

Je úplne nezmyselné hovoriť: „Tento človek je zlý, lebo je egoista a ten je dobrý, lebo berie do úvahy záujmy iných.” Správne by sa dalo povedať, že jeden si môže dovoliť ukazovať iným otvorene svoje zámery a pre blaho druhého je lepšie ich schovať. Navyše poviem, že dokonca aj vzťahy rodičov s deťmi nie sú bez egocentrizmu, ktorý sa prejavuje v skrytej podvedomej forme. Klasickým príkladom sú rodičia, ktorí sa snažia vtlačiť svoje dieťa do svojich očakávaní, nádejí, bez ohľadu na osobnosť dieťaťa, lebo sú presvedčení o tom, že ide o jeho dobro.

A tak egoizmus nie je hriech, ale úplne prirodzený ľudský prejav. Druhá vec je, že jedni majú egoizmus primitívne materiálny a chvíľkový a druhí ho majú duchovný, nábožný. Ego, to je základné jadro osobnosti. Úlohou Ega je zabezpečiť rast a rozvoj človeka. Ego schvaľuje všetko, čo vedie k rastu človeka a odmieta všetko ostatné. Avšak, keď napríklad človek veľa je, neznamená to, že jeho pažravosť schvaľuje jeho Ego. Naopak. Keby počul hlas svojho zdravého Ega, nikdy by sa nepremenil na sviňu. A my hovoríme celý čas o zdravom Egu. Žiadny váš skutok nezostane bez pozornosti a reakcie zdravého Ega. Čo sa s vami bude diať, ako to budete prežívať, a ako vám to vysvetlí váš rozum, to je druhoplánové. Preto sa s vami nič nedeje len tak, dokonca ani keď tomu nerozumiete. Všetky nezištné, dobročinné, sponzorské a altruistické skutky očakávajú na úrovni podvedomia adekvátnu odozvu. Mnohí to, mimochodom, práve preto robia.

A tak, riadiac sa princípom egocentrizmu, môžeme zo svojho života vylúčiť veľa zbytočného informačného, ideového, duchovného, náboženského odpadu, ktorý sa často vydáva za „všeľudské hodnoty”. Patrí sem napríklad obetavosť, prispôsobivosť, optimizmus a pod. Nie je ťažké zbadať príčiny, prečo sa egocentrizmus nie veľmi propaguje v spoločnosti a namiesto toho sa ospevuje altruizmus, dobročinnosť a podobne. Je to veľmi pohodlná páka, ako docieliť, aby človek robil to, čo nepotrebuje on, ale niekto iný. Tak človek nebude klásť zbytočné otázky „načo a prečo?” Povedia mu „lebo tak” a ešte ho pri tom zahanbia: „Zdá sa, že si pekný egoista!?”

Pod vplyvom tohto pokriveného vnímania Ega je častým prípadom tzv. opičia láska rodičov k deťom, ku ktorej sa sami rodičia vedú bičujúc sa strachom, aby sa z nich nestali „egoisti”. Matka vychováva dieťa „príkladne” obetavo. Výsledok? 21-ročný syn býva s ňou, nevarí, neupratuje, nezháňa si prácu, dokonca si na brigádu neurobí ani desiatu (robí mu ju matka, veď bez desiatej bude hladný). Matka v zlom zdravotnom stave robí všetko za neho. Je päť minút pred zrútením, ale hrdinsky sa ubránila „egoizmu”. Nie je to postavené na hlavu? Pokrivením pojmu Ego sme stratili kontrolu nad svojím životom a túto tradíciu prenášame ďalej.
Preto je prvým krokom sám v sebe prijať svoj egoizmus, neschovávať ho a nemaskovať pod „spoločenské alebo spoločensky prijateľné, duchovné alebo náboženské”. Potom už nebude vyzerať tak strašne. Časom začne byť dokonca pekný a originálny. Veď práve Ego (a iba Ego) vzbudzuje ústretovosť iných ľudí voči nám a vyvoláva úprimný pocit sympatie. Ani viera, ani rozum, ani množstvo peňazí ani príslušnosť k hocijakej ideológii nevyvoláva úprimné sympatie okolia. To je vážny moment.

Najzložitejším býva prvý krok – prijať svoje Ego, nakoľko sa u mnohých premenilo z hrdého nespútaného orla na zmoknutú sliepku, ktorú naháňa ozlomkrky každý, kto o ňu zakopne. Mnohí ju sami nechcú vidieť a snažia sa jej pod ľubovoľnou zámienkou zbaviť. Ego je ako plešina. Nech ju zamaskuješ akokoľvek (parochňou, klobúkom, šatkou a pod.), zaveje vietor a plešina opäť žiari svojím neopakovateľným leskom. Preto bude potrebné dať Ego opäť do poriadku a všetky „dôležité problémy” odídu veľmi rýchlo na vedľajšiu koľaj. A tu sa vám ukáže možnosť uvidieť dav „dobroprajníkov”, ktorým sa váš egoizmus bude nie veľmi páčiť. Budú vám prekážať, vhod môže prísť čokoľvek, od zastrašovania a vydierania až po strašné príklady, dokonca až po skrytú alebo otvorenú pomstu. Je to prirodzený jav, ste na správnej ceste.

Samotné slovo egocentrizmus je veľmi vydarené. Rozvoj človeka sa začína od Ego, od centra a podľa miery rastu ovplyvňuje všetko, čo obklopuje človeka. Najprv vplýva na vlastné myšlienky a hodnoty, potom na telo, potom na blízkych a priateľov, potom možno na celú oblasť v ktorej človek žije, štát, dokonca na celé kontinenty. V každom prípade robíme najprv upratovanie a rekonštrukciu vo vlastnom byte, až potom, podľa vlastných možností, na schodisku a dvore. Ale nie naopak… Hoci aj naopak sa dá. Napríklad vytočíme vo svojej izbe žiarovku a namontujeme ju na schodisku. Buďte si istí, Ego takú fintu nenechá bez povšimnutia. Pravdepodobne bude hnať takéhoto altruistu z prítmia jeho izby na svetlé schodisko, kde bude každému okoloidúcemu otvorene alebo v náznakoch dávať do pozornosti, že je to jeho žiarovka, čo im svieti, očakávajúc, že ho za to niekto pochváli… Príklad so žiarovkou je samozrejme zjednodušený, hoci príkladov a variantov dáva každodenný život dosť.

Treba si uvedomiť, že Ego je podvedomá štruktúra. To znamená, že verdikt, čo je dobré a čo zlé nevychádza z logických súvislostí a nie je spojený so žiadnymi koncepciami a kategóriami. Teda Ego vie, že toto je potrebné a toto zbytočné, ale nevie prečo. Tým sa nezaťažuje. Úplne ako žena. Práve táto vlastnosť spôsobuje, že Ego je neprístupné k sugesciám a potlačenie egoizmu sa stáva nemožným. (Možno preto väčšina mužov utláča ženy, lebo nie sú schopní ich pochopiť a zmeniť.) Hocijaké pokusy o potlačenie, skôr či neskôr vedú k deštruktívnym psychickým procesom. Dá sa iba vysvetliť (aj to spravidla s krížikom po funuse), prečo Ego rozhodlo tak a nie inak a čím je človek vzdelanejší, tým lepšie to urobí. Čo mimochodom nič nemení: žiadne vysvetľovania Ego nezaujímajú. Ukazuje sa, že je to pre nás veľkým dobrom, lebo nech by človek stváral hocijaké hlúposti, nech by svoje Ego hnal na akékoľvek dno v úprimnej viere, že je to tak lepšie, Ego vždy zostane s ním a v potrebnom okamihu ho vytiahne z akejkoľvek zložitej situácie. V konečnej bilancii zaujme Ego v ľubovoľnej situácii najlepšiu pozíciu na rozvoj človeka a takmer všetci to po čase priznajú.

Mnohých však stále straší egoizmus ako niečo negatívne. Napríklad, často si myslia, že egoista je ten, kto hrabe len pod seba, obyčajne za akúkoľvek cenu. Alebo si myslia, že egoista urobí pre peniaze všetko. Pritom je to všetko práve naopak. Peniaze môže chcieť naše vedomie, ktorému nanútili programy, že peniaze – to je dobré a že to je všetko. A Ego si to nemyslí a hádže vedomiu polená pod nohy, vtedy peniaze od nás spred nosa odchádzajú alebo sa ťažko zarábajú. Mnohí často postupujú opačne, hľadajú možnosť, ako oklamať Ego a za každú cenu mať viac peňazí. Spravidla sa to dobre nekončí. Lebo za všetko treba platiť. Ale ak sa otázka peňazí stane dôležitá pre naše Ego, verte, že ich veľmi rýchlo pritiahne, dokonca z hľadiska logiky úplne nepredpokladateľným spôsobom…

Ego je najzázračnejšou substanciou, ktorá je v človeku prítomná. Ego je východiskovým bodom všetkých želaní, vedie človeka životom v najharmonickejšom smere. Potenciál Ega je kolosálny a pravdepodobne preto sa snažia egocentrizmus potlačiť a spojenie s Egom za každú cenu zablokovať.

Niekto môže oponovať, že opísané vlastností nenáležia Egu, ale niečomu vyššiemu. Možno to nazvať svedomím alebo dušou alebo intuíciou – všetko to bude blízko. Ale čo je egocentrizmus, to vedia všetci. A čo je duša, alebo napríklad svedomie – v tom sa nie je tak jednoduché ujednotiť, a okolo týchto pojmov je ešte veľa „hmly”.

—

Egoista doktor Vladimír Savčenko

Ďalší nesmierne zaujímavý pohľad na ego a egoizmus:

Osho – Kniha o egu

Osho vysvetľuje, v čom spočíva rozdiel medzi naším Ja a egom. Popisuje, ako sa ego správa a ako sa naopak prejavuje naše pravé Ja. Tvrdí, že spoločnosť, škola aj rodičia z nás od narodenia robia niekoho iného, než čo zodpovedá našej bytosti. Svojím typickým provokatívnym spôsobom potom ukazuje, ako tieto falošné masky zhodiť a získať svoju pôvodnú, prirodzenú prostotu – inými slovami, ako byť tým, kým skutočne sme, slobodne a hravo. Veľa priestoru venuje aj otázke duševného zdravia, psychických porúch a terapie; tiež meditácii, osvieteniu a láske.

Tak ako vo všetkých knihách, ktoré zachytávajú Oshovo učenie (on sám knihy nepísal), časť textu predstavujú otázky Oshových žiakov a jeho odpovede na ne.

Pôvodná cena: 11.20 EUR, Naša cena: 10.08 EUR, Zľava: 10.00 %