google27eaa3905ca3fee3.html

Spomenula som si na jednu hodinu, na ktorej deti spontánne spojili dve témy porozumenie s vďačnosťou. Mali sme hodinu, na ktorej som deťom vysvetľovala, že nikto sa nenarodil zlý, ale ak sa správa nevhodne, môže byť nešťastný. Je veľmi ľahké odsudzovať, ale ak nájdeme vo svojom srdci pochopenie a porozumenie pre každého, stávame sa lepším človekom a tomu druhému tiež pomôžeme. Nikto z nás nechce byť videný iba v zlom svetle a iba človek, v ktorom vidíme niekoho, kto má svoje cenné a dobré stránky, môže práve  vďaka nám mať chuť na sebe pracovať a stať sa lepším človekom. Rozdala som deťom papieriky, ktoré mali na vrchu ich mená, papieriky si deti presúvali a každému z triedy mali pripísať niečo milé, či už sa to týkalo vzhľadu, správania, vlastností..proste niečo milé. Pripomenula som im, že ak budú mať problém niekomu niečo milé napísať, nech idú aj do minulosti a ak pre ne niečo milé tento spolužiak urobil, nech to ocenia práve teraz a v tejto chvíli. Deti v kľude premýšľali, písali, nad niekým im to šlo ľahšie, nad niekým ťažšie podľa obľúbenosti. Jedno dievčatko malo problém na jednom spolužiakovi nájsť niečo milé. Šlo o deti, ktoré sa tak veľmi rady hádali…zrkadielka:)…..a nezabudlo sa o tom zmieniť, pretože je úprimné a spontánne. Takže som jej tak trocha musela pripomenúť tému o zrkadlách a vysvetlila som jej, že práve ľudia, pri ktorých sa cítime nesvoji,  práve pri nich  je najdôležitejšie pre nás nájsť niečo milé na nich, pretože môžu byť naším zrkadielkom alebo práve pri nich sa stávame lepšími ľuďmi, lebo nám pomáhajú si uvedomiť, že ešte potrebujeme toho porozumenia  viac. A práve toto úprimné dievčatko ma na konci hodiny prekvapilo veľmi príjemným spôsobom. Keď už na konci hodiny si každé z detí s radosťou nalepilo papierik s milými slovami o sebe do svojho  denníka, práve toto dievčatko vytiahlo z tašky farebné fixy a ku každému riadku ku každému spolužiakovi na papieriku pripísalo krátku vetu a  inou farbou  „Ďakujem ti „. Deti si to samozrejme všimli a nápad odkopírovali. Nielenže hľadali porozumenie pre iných, ale vyjadrili vo svojich denníkoch aj vďačnosť za milé vety od spolužiakov. Stále mi to dokazuje, ako sú deti veľmi vnímavé.  Do konca hodiny boli príjemne naladené a s chuťou si jeden druhému čítali o tom, čo spolužiaci na nich pekne našli a teraz to majú navždy v denníku a nemusia mať obavy, že to stratia…

*

*

Zaujímavá a  inšpiratívna kniha o deťoch a aj pre deti:

Paul Liekens/Ann Delnoy – Léčivé příběhy pro děti – Pomocou jednoduchých zobrazení a príbehov sa ako rodič naučíte liečiř svoje dieřa sám. Kniha ponúka jednoduché pravidlá a príklady, aby rodičia sami mohli vytvoriť prirovnanie alebo príbeh pre svoje vlastné deti. Nebude ich to nič stáť a ich dieťa aj oni budú ušetrení od mnohých trápení, ktoré niekedy môžu pretrvávať po celý život.

Pôvodná cena: 6.24 EUR | Naša cena: 4.99 EUR Ušetríte: 1.25 EUR | Zľava: 20%

*

(Prečítané 855 krát, 1 dnes)
 

One Response to Ako sme hľadali na sebe pekné veci

  1. Ďakujem Vám – za prítomný pocit radosti
    a vďačnosti za to, čo to pre deti znamená v ich budúcnosti,
    ak sa k nim bude takto naˇalej správať aspoň ich učiteľka na 1. stupni
    (dúfam, že sa potom niekto nájde aj na 2. stupni, …)