Rozhovor sa začal nevinne: „Pán riaditeľ, moja sestrička váži 20 kg, čo nie je pre jej vek nezvyklé. Jej školská taška s učebnými pomôckami váži 5 kg. Vyzerá to, ako by ste si tou prílišnou váhou učebníc niečo vynahradzovali…“

„Osobne ma uráža Vaša poznámka, spochybňujúca obsah služby našej školy žiakom…“ začal svoju odpoveď pán riaditeľ. V zápätí dodal, ako veľmi sa on a celý učiteľský zbor snažia dať deťom to najlepšie, ale že to zlé ministerstvo školstva im stále kráti peniaze a tí rodičia sú takí nevďační… Je to vlastne chyba nás, že aj jeho syn musí ťahať do školy tašku o váhe 7 kg – a on ako riaditeľ s tým nemôže nič spraviť. Skúšal to. Je bezmocný. „To je problém najmä rodiča,“ uzavrel to.

Trocha som rozšíril súvislosti: „Uvedomujem si, že ako riaditeľ školy ste pod tlakom úradníkov a rodičov – že ste privrznutí medzi spoločenskými zvyklosťami, ktoré boli budované tisícročím poddanstva a cirkevného demagógie, polstoročím násilnej kolektivizácie, diktatúry a materializmu – a najnovšie dnešnou vlnou náboženstva peňazí… Stav je však celkom vážny… Sme tu uprostred hlbokej krízy, či si to uvedomujeme alebo nie… Keď hľadám príčinu a riešenie – prichádzam vždy k tomu istému: k vzdelaniu, výchove, pôrodu…“

Po chvíli uvažovania som ešte pritlačil: „Ja sa na veci pozerám iba z pohľadu žiaka, ktorým som niekedy bol – a ktorý silne pociťoval ako bol v škole duchovne znásilňovaný, obmedzovaný a nútený byť takým či onakým. Ako mi bolo bránené prejaviť sa, rozvinúť čo, čo v sebe mám – a dospieť… V školách stále len učíte deti, aby sa pozerali do kníh a učili sa skostnatelým spoločenským predstavám – ale sú to práve tieto predstavy – ktoré môžu za náš súčasný neblahý stav. Napríklad: Deti sa učia z učebníc ako vyzerajú listy stromov – to v učebnici ale nie je list stromu – je to farba na papieri – a so živým listom má pramálo spoločného…“

Mal som pár uštipačných otázok – ale radšej som ich nevyslovil nahlas: „Vari sa domnievate, že ten úradníkmi schválený obrázok listu v učebnici je lepšou učebnou pomôckou ako živý list? Prečo dávate učebniciam takú váhu? Bojíte sa života? Bojíte sa, že vaše úradné učené predstavy pri svetle života zblednú? Že pri zážitku skutočného stromu stratia svoju vážnosť? Že vy spolu s knihami stratíte vážnosť? To preto ničíte malým deťom chrbátiky?“

Ísť s deťmi do prírody by bolo pekné. Učiť sa v lese… Pochyboval som však, že by to dnešní učitelia zvládli. Mal som jemnejší návrh: „V dnešnej dobe jestvuje veľmi veľa kvalitných dokumentárnych a osvetových filmov či prednášok výnimočných učiteľov, zmienim len pár: Baraka, Príbeh vecí, Strážca divočiny, Voda, Earth, Into the West – z nich prvé tri sú určite vhodné aj pre prvý stupeň. Nie všetky sú so slovenským dabingom – ale aj to sa dá vyriešiť. Stačí, ak učiteľ vlastnými slovami prerozpráva kľúčové veci… Dnes žijeme v dobe multimédií. Jeden obrázok je za tisíc slov a tisíc obrázkov je… Naozaj nemusíme dávať takú váhu učebniciam.“

Aká bola riaditeľova odpoveď? Veľmi ma prekvapil: „Pán Krkavec, v našom prípade ste trošku mimo. My učíme a vychovávame deti správnym smerom a spôsobmi, na ktoré nám vytvára spoločnosť podmienky. Zázraky nerobíme. Nás nemusíte poučovať o tom čo a ako máme učiť.“

Pán riaditeľ pokračoval: „Spôsob, akým vlády využívajú vzdelanie je vecou ľudských charakterov, spoločenskej morálky a právnosti štátu. Často si dávame otázku, či učíme dobre deti k životu, keď v skleníku školy ich učíme (aj nútime) dodržiavať pravidlá všeľudskej slušnosti a keď ju opustia, vstupujú každý deň do inej reality, ako ich učíme v škole. To už ale nie je príbeh pre učiteľov, ani príbeh o ich zodpovednosti, najmä ak spoločenský status učiteľa je na chvoste záujmu spoločnosti… A je celkom prirodzené, že to má vplyv aj na deti. To je príbeh pre Vás – občiansku spoločnosť, politikov a nástroje spoločenskej moci a poriadku. Na nás zodpovednosť za to, že spoločnosť smie fungovať bezcharakterne neváľajte. My sme tí, čo na to doplácajú.“

Odpoveď ma popudila. Povedal som mu narovinu: „Naozaj ste v škole takí bezmocní? Naozaj sa vzdávate svojej ľudskej zodpovednosti za to, čo konáte?“ Pokračoval som: „Deti držíte v laviciach a nútite ich pracovať podľa hodinového harmonogramu a úradníkmi predpísanej osnovy. Učiteľ dáva pocítiť, ako je voči deťom nadradený – nectí ich potreby. Nesnaží sa ich pochopiť. Prednáša, hodnotí a trestá – aj keď len sprostredkovane, známkami – duševné násilie ale dokáže ublížiť oveľa viac, ako násilie telesné… Namiesto toho, aby ste deti podporovali… Čo keby ste predstali viesť? Začnite sprevádzať! Poskytnite deťom priestor pre ich učenie a dospievanie! Vy ich nemáte opracovávať – deti sa učia sami a radi, pokiaľ im to niekto násilím a donucovaním neznechutí… Nemusíte sa o ne báť, nemusíte im násilne brať zodpovednosť za ich vedomosti… Nechajte im zodpovednosť – a umožnite tak, aby deti vyrástli do kvetu zdravých, čestných, oduševnených, sebavedomých a vedomých ľudí, ktorí by boli prínosom pre našu spoločnosť… Všetky deti sú dobré. Všetky sú svojím spôsobom múdre a nadané – každé inak – ale všetky sú schopné zvládnuť učivo základnej školy. Pokiaľ ich už v prvých ročníkoch neraníte, pokiaľ ich neponížite a nezašľapete ich sebavedomie…“

Rozhovor sa odohral pár dní pred voľbami, v ktorých vyhral Kotleba. Neodpustil som si poznámku: „Vychovávate deti vo fašizme a do fašizmu… Aj po druhej svetovej vojne sa všetci vyhovárali… „My sem boli len bábkami.“ „Len sme plnili príkazy z hora.“ „To oni iní mali zasiahnuť…“

Pán riaditeľ zas prekvapil: „Ak by som bol zlomyseľný a nebral Vaše maily ako polemiku a nezohľadnil, že podstatou našej komunikácie boli ťažké tašky, za uvedený výrok by som Vás v zmysle zákona na ochranu zamestnancov vo verejnej službe zažaloval.“

*

Tip našej redakcie na knihu:

MUDr.Albrecht Uwe – Áno alebo Nie? – Okamžitá odpoveď na ľubovoľnú otázku! – Kniha predstavuje unikátnu metódu, ktorá vám umožní na všetko ihneď získať intuitívnu odpoveď „áno“ alebo „nie“. Jedná sa o veľmi jednoduchý test, založený na porovnaní dĺžky vašich rúk, keď ich určitým spôsobom priložíte k sebe, pričom sa sústredíte na ľubovoľnú otázku. Pýtať sa môžete na čokoľvek: aký liek či spôsob liečby zvoliť, čo si obliecť, kedy odcestovať, či je pre vás prospešný vzťah s určitým človekom a podobne. Autor vám podrobne vysvetlí, ako táto metóda funguje, a ukáže návod na jej využitie v rozmanitých oblastiach každodenného života. Tento test vám pomôže zistiť, čo je pre vás v akejkoľvek situácii najlepšie. Testovanie vám pritom zaberie len niekoľko sekúnd.

Pôvodná cena: 7.60 EUR, Naša cena: 6.84 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 0.76 EUR

*

Súvisiace články:

•  – Ako pomôcť deťom prekonať strach
•   – Čo je waldorfská pedagogika?
•  – Nech je nový školský rok naozaj nový
•  – Pohádkoterapie

—