Michael Winterhof

Prinášame vám zaujímavý rozhovor s Michaelom Winterhoffom, v ktorom tento uznávaný detský psychiater bije na poplach: „Rodičia vychovávajú generáciu narcistov a egomanov.“ Rozpráva sa Bettina Weber.

Bettina Weber: Pri nedávnej návšteve to prebiehalo nasledovne: Deti dominovali, rozhovor nebol možný a rodičia sa k nim nesprávali primerane, aportovali im hračky podľa  želania. Človeku napadalo: „Tu niečo nesedí.“ Je tak?

Áno, zdravý ľudský rozum tu človeka neklame. Avšak, stratí sa človeku, keď tak, ako takmer všetci rodičia, skĺzne do symbiózy, to znamená, že dieťa je súčasťou rodičov tak, ako nejaká časť tela, napr. ruka. Keď vás svrbí ruka, musíte si ju poškriabať, keď vás bolí, musíte si ju chytiť. Rodičia v symbióze nedokážu zniesť napätia, preto čítajú svojim deťom z očí každé prianie.

BW: Tým však, ako sa zdá, nerobia svojim deťom láskavosť. Následky tejto symbiózy, ktoré popisujete v knihe, sú fatálne.

To skutočne sú. Deti takýchto rodičov sú brzdené vo svojom vývoji, ich emocionálna a sociálna psyché sa nebuduje. Pričom práve ona je predpokladom pre to, aby ľudia navzájom jasne vychádzali. Namiesto toho sa stáva masovým fenoménom vývojový deficit: Žiaci základných škôl a mladiství, ktorí prichádzajú do mojej praxe, majú pohľad na svet na úrovni 16 mesačného dieťaťa.

BW: Ako sa to prejavuje?

Nemajú žiadnu toleranciu frustrácie, žiadne vedomie o nesprávnosti, empatiu. Alebo sa neustále vnímajú ako obeť. A predovšetkým si myslia, že sa všetko bude točiť okolo nich a utíšenia ich potrieb.

BW: Píšete, že to je dôvod, prečo tak mnoho detí má poruchy učenia.

Presne tak, ešte nedávno boli deti, ktoré prichádzali do prvej triedy, zrelé pre školu. Dokázali obsedieť štyri hodiny na stoličke, počúvať a akceptovať to, čo povedala učiteľka. Dnes žijú v momentálnom dianí, orientované na vlastné chúťky a vyhýbajúce sa akejkoľvek námahe. Ako by mali byť schopné nasledovať učebnú látku, keď sa nikdy nenaučili ticho sedieť, počúvať, alebo robiť niečo, na čo nemajú žiadnu chuť? Ich vývojový deficit znemožňuje, aby rozvinuli vlastnú inteligenciu.

BW: Je to naozaj také zlé? Nie je každá nasledujúca generácia pokladaná za beznádejný prípad?

Je to naozaj také zlé, verte mi. Pracujem 28 rokov ako psychiater pre deti a mládež. To, čo vidím denne v mojej praxi od roku 1995, to predtým nebývalo: v roku 1995 sme mali dve nápadné, problémové deti na triedu, dnes sú to dve, ktoré nie sú nápadné. To je viac, než znepokojujúce.

BW: Čo sa stalo v roku 1995?

Žiadne zvláštne udalosti, len spoločenské zmeny a technický pokrok. S Windows 95 napríklad vpadol počítač takmer do každej domácnosti. To zmenilo všetko. Nikdy by sme si nevedeli predstaviť, aká veľká bude táto zmena. Týmito zmenami došlo k preťaženiu mnohých dospelých. Už nevedia, čo by v živote chceli, nie sú v stave vnímať radosť, alebo spokojnosť. Ako rodičia si potom privlastňujú radosť a spokojnosť svojich detí. Myslia, cítia a vnímajú skrze svoje dieťa.

BW: Predtým predsa boli rodičia tiež pod tlakom, napríklad finančným.

Ale predtým sme mali spoločnosť, ktorá ponúkala jasnú orientáciu. Dnes sa všetko stalo neistým. V dôsledku toho má dospelý potrebu po uznaní, istote. Keď mu to viac spoločnosť nedokáže dať, je veľké nebezpečenstvo, že to čo mu chýba, si vyrovná cez dieťa. Rodičia chcú pre svoje deti, v dobrej viere, len to najlepšie, pričom sa starajú bez prestávky o detské potreby – to sú nevedomé kompenzácie. To platí takmer pre všetkých, ktorí majú do činenia s dieťaťom, aj pre učiteľov a starých rodičov: chcú byť deťmi bezpodmienečne milovaní, to vedie k obratu moci. Dospelí sú núdzni a potrebujú dieťa, aby im túto núdzu utíšilo.

BW: Čo by teda deti potrebovali?

Dospelých, ktorí spočívajú v sebe. To sa prenáša na dieťa a naopak. Ľudí, ktorí dokážu spočinúť v sebe, je dnes možné spočítať na prstoch jednej ruky. Takmer všetci sú v trvalom strese. To je jedna vec.

BW: A tá druhá?

Že človek prestane zamieňať samostatnosť za sebaúčelnosť – to je vôbec to najväčšie nedorozumenie! Deti dnes nerastú k samostatnosti, ale k sebaúčelnosti, a to je povážlivé. Príklad: Pracujem celý deň samostatne, ale napriek tomu som zameraný na účel mimo mňa: ráno prostredníctvom svojej rodiny, potom prostredníctvom svojej praxe, večer opäť prostredníctvom rodiny. Ak sa dieťa nenaučí, že je zamerané na účel mimo seba, že sa musí vpraviť do niečoho alebo nejakej situácie, s ktorou sa stretáva, potom nebude jasne vychádzať s druhými ľuďmi. V Rakúsku majú byť v materských škôlkach s plnou vážnosťou zriadené kaviarne: to sa zdôvodňuje ako podpora individuality, keďže každé dieťa je hladné a smädné v inom čase. Absurdné!

BW: Nejde o to, že pojmy ako autorita a hierarchia sú dnes vnímané negatívne?

Prirodzene, problém je, že sa všetci vidia v dieťati. A k tomu majú mylnú predstavu, že musia dieťaťu, ako by to bol rovnocenný partner, len dostatočne dlho všetko vysvetľovať a potom už bude konečne spolupracovať. Ale to nefunguje, pretože tým človek požaduje od dieťaťa vlastnosti dospelého človeka. A práve tie, z pohľadu vývinovej psychológie, dieťa vôbec mať nemôže .

BW: Ako majú deti, ktoré vyrastali vo viere, že sa svet točí okolo nich, existovať vo svete, ktorý na nich nečaká?

Presne o to ide! Stávajú sa neschopnými života, neschopnými vzťahov, aj ako dospelí zostávajú sedieť mamičke a ockovi na lone. Už dnes nenachádzajú firmy pre určité vzdelania takmer žiadnych mladých, keďže tí sa nikdy nenaučili zaťať zuby a vyjsť s autoritou alebo kritikou. Tomu musíme nevyhnutne poskytnúť protiváhu. Ak to neurobíme, zaplatíme za to ako spoločnosť veľmi draho.

BW: Čo môžu rodičia urobiť, aby zachránili to, čo sa ešte zachrániť dá?

Rozpustiť tento symbiotický vzťah. Tým, že sa upokoja, že budú pár hodín len sami so sebou, bez zábavy, bez mobilného telefónu. Mnohí dospelí niečo také už vôbec nedokážu zniesť. A tým, že nebudú reflexívne reagovať na každé prianie dieťaťa, ale že sa stiahnu: najprv vnútorne narátajú do štyroch. Takto sa dieťa učí, že medzi ľuďmi a predmetmi je rozdiel: človek totiž nereaguje na stlačenie gombíka. To je spočiatku ťažké, ale funguje to.

(Interview s Michaelom Winterhoffom v rubrike „Život“ časopisu Tages Anseiger robila Bettina Weber, prekl. Slavomír Lichvár)  http://www.tagesanzeiger.ch/leben/gesellschaft/Es-kommt-zur-Machtumkehr/story/18911109

Michael Winterhoff (58):  Má vlastnú prax v Bonne. U svojich pacientov vo veľkej miere konštatuje emočný a sociálny vývojový deficit, konkrétne, že zotrvávajú na úrovni 16 mesačného dieťaťa. Vinu na tom podľa neho má symbióza rodičov a dieťaťa – úslužnou láskou nerobia svojim deťom láskavosť. Už v roku 2008 vyvolal svojou knihou „Prečo sa z našich detí stávajú tyrani?“ veľkú diskusiu o výchove. Odvtedy sa situácia podľa lekára ďalej zostruje.

http://www.michael-winterhoff.com/

Zdroj: http://www.waldorf.sk/?p=643


adhd-children


Tip našej redakcie:

Anatolij Někrasov – Omezující mateřská láska

Táto kniha zásadným spôsobom rúca tradičné predstavy o láske k deťom a starostlivosti o ne. Detailne analyzuje partnerské vzťahy rodičov ako základnej zložky úspešnej rodiny a na konkrétnych prípadoch ukazuje, ako sa vymaniť z problémov – alebo ako sa do nich vôbec nedostať. Rozoberá aj zrelosť jedinca na rodičovstvo. A tiež ponúka návody, ako vylepšiť rodinné vzťahy.

Úryvok: Matka potom vyčítá nevděčnému dítěti, že se kvůli němu obětovala, ale nedočkala se opětování a dítě její snahu neocenilo. „Obětovala jsem ti mládí, kvůli tobě jsem se nevdala, abych ti nezpůsobila trauma.“ A dítě odpovídá: „Cožpak jsem tě prosil, abys kvůli mně obětovala mládí?“ Odsud vyplývá další závěr o výchově dětí: děti by neměly pokládat matčinu samotu za normu a naopak by měly pochopit, že osamělost je dočasný jev. Je třeba děti vést k tomu, aby si samy nepřáli, že jejich matka bude osamělá. Vypěstovat to v nich může sama matka. V žádném případě není třeba děti utvrzovat v tom, že jsou jedinou matčinou oporou, kvůli takovým řečem děti nezačnou své rodiče víc milovat. Ještě jednou připomínám, že dítě se přirozeně a harmonicky vyvíjí pouze v prostoru lásky rodičů.

Pôvodná cena: 8.20 EUR, Naša cena: 7.38 EUR, Zľava: 10.00 %


Súvisiace články:


 

(Prečítané 89 034 krát, 2 dnes)
 

35 Responses to Rodičia vychovávajú generáciu narcistov a egomanov

  1. Michal Ovečka píše:

    títo ľudia nám budú onedlho vládnuť ..aké smutné…

    • milan píše:

      čo ste si vychovali to mate vsak ich iba okradate o peniaze a pretvarujete sa aky ste dobry rodičia

  2. Veľa vecí tam hrá úlohu – dôraz na konzum, nie na vnútorné a duchovné hodnoty, technický pokrok, ktorý nám priniesol virtuálnu realitu, syndróm "šťastného jedináčika" súvisiaci s konzumným chápaním života a presvedčením rodičov, že dať dieťaťu súrodenca znamená ukrátiť ho o materiálne dobrá, odtrhnutie dnešného človeka od harmonického rodinného života neustálym zdôrazňovaním budovania jeho konkurencieschopnosti (ideál byť v práci 24 h. denne a ak je to možné, aj v 2 prácach…).. Celý dnešok je smutný a odnášajú to všetci – rodičia, deti, ale aj ľudia nežijúci v rodinách, lebo podľa tohto modelu fungujeme všetci a sme jeho súčasťou. A hnacím motorom tejto deštrukcie je konzum a súťaživosť, pričom človek je šťastný, keď žije duchovne a na báze spolupráce, čo je pravý opak materializmu a konkurenčného boja… 🙁

    • Filip I. pekny píše:

      Iste, sebaklam duchovna je lepsi ako konzum prosim Vas… je to ta ista lož len z opacneho spektra snaziaca sa dat zmysel prazdnym schrankam menom ludia.

  3. Veľa vecí tam hrá úlohu – dôraz na konzum, nie na vnútorné a duchovné hodnoty, technický pokrok, ktorý nám priniesol virtuálnu realitu, syndróm "šťastného jedináčika" súvisiaci s konzumným chápaním života a presvedčením rodičov, že dať dieťaťu súrodenca znamená ukrátiť ho o materiálne dobrá, odtrhnutie dnešného človeka od harmonického rodinného života neustálym zdôrazňovaním budovania jeho konkurencieschopnosti (ideál byť v práci 24 h. denne a ak je to možné, aj v 2 prácach…).. Celý dnešok je smutný a odnášajú to všetci – rodičia, deti, ale aj ľudia nežijúci v rodinách, lebo podľa tohto modelu fungujeme všetci a sme jeho súčasťou. A hnacím motorom tejto deštrukcie je konzum a súťaživosť, pričom človek je šťastný, keď žije duchovne a na báze spolupráce, čo je pravý opak materializmu a konkurenčného boja… 🙁

  4. Nadia Petrovic píše:

    deficit respektu a zakladnej moralky…kazdy mame v spolocnosti socialne roly – aj deti…akosi od nich primalo ocakavame v snahe im stale vyhoviet…alebo sa rodicia boja deti vychovavat zo strachu, ze na nich niekto povie, ze su zli/prisni rodicia? jedno s druhym…

  5. Zuzana Balcova píše:

    uff zažívame v škole denno-denne…je to smutné,mám z toho strach!Som rada,že aspoň doma to mám dobre-žiaden servis zadarmo!

  6. ach,ach ,ale čo s tým? Posadiť do lavíc rodičov a vtĺkať im to do hlavy? Nechcú to vidieť, ani o tom počuť 🙁

  7. ach,ach ,ale čo s tým? Posadiť do lavíc rodičov a vtĺkať im to do hlavy? Nechcú to vidieť, ani o tom počuť 🙁

  8. Janka Fodorova píše:

    🙁 je to pravda…az ma to zrkadlo strasi 🙁

  9. Olga Zmatekova píše:

    pán doktor má čistú pravdu a ľutujem tých rodičov keď neskôr zistia čo vychovali a to všetko robí honba za peniazmi a mať hneď všetko …je to v budúcnosti

  10. Najradšej mám názory typu -deti musia mať slobodu ,deti sú osobnosti neobmedzujte ich. Raz mi moja dcéra povedala ,že ešte raz jej dám po zadku tak zavolá na číslo a prídu ma potrestať. Deťom sa podsúvajú rôzne hlúposti nerozlišujúc danú situáciu. Mojej dcére som to velice rýchlo vysvetlila .Hemží sa to tu psychológmi ale to nie je cesta.Dieťa musí vedieť odkiaľ pokiaľ môže zájsť a tvrdo na tom trvať.Vychovávať s rozumom ,učiť ich k úcte , rešpektu a aby si vážili čo majú .A to musí ísť od rodiny Keď moja dcéra povie na jedlo fuj alebo si čo koľvek neváži ukážem jej ako žijú vo svete deti čo nemajú nič.Sú to možno niekedy tvrdé zábery ale dieťa musí vidieť aj druhú stranu.Poplakala si a povedala mami prepáč a nemôžeme im pomôcť?Deti nesmieme slepo šetriť oni musia vidieť nie len to dobré ale aj to zlé a smutné.

  11. anton spelec píše:

    kniha od neho:
    „Proč se z našich dětí stávají tyrani“
    http://www.martinus.sk/?uItem=109814

  12. Tomas Zet píše:

    na druhej strane system nas aj nuti ak sme zamestnany robit nieco pre niekoho ale casto je to nieco co si vymyslel niekto druhy, to je presne to co robia tí rodicia

  13. Mám Skoro 8 ročné dvojičky máme prvidlá a môžem poveda,ť že nepoznám žiadne odvrávanie a čo poviem to platí, pravidlo raz a dosť funguje ani raz si neublížili a stále si pomáhajú a pomáhjú aj mne .Všetko je to o výchove a ako sú deti vedené, deti sú naším obrazom .

  14. Miroslava Jirsova Moor píše:

    Ja sa snažím aby moja poznala aj ,,iné,,deti a vdaka mojej práci kam mi chodí pomahat vidím ako strašne rýchlo rastie a chápe,že na svete sú aj postihnuté deti a som vdačná za to,že mame tuto možnost spojit moju dceru a deti o ktore sa starame s detmi,ktoré nemali to štastie aby sa narodili zdravé 🙁 hned sa na svet pozerame inak.a samozrejme príroda ,zvieratá sú doležité.

  15. Je na tom vela pravdy. 🙁

  16. Mária Šimková Plančárová s tým mám aj ja skúsenosť,syn nechce ani počuť o druhom dieťati,že vraj aby sa vnučka nemusela deliť….

  17. Michaela Kuderová Farbáková píše:

    Úplne úžasne napísané.. Je to smutne, ale je to presne o tom, že ked dieťa začne plakať, rodič cely pokakany splní úplne všetko.. A prečo? Aby mal pokoj :(.. Je to realita, ktorej som svedkom denno denne..

  18. Michaela Kuderová Farbáková píše:

    A Andrea Pichnarčíková Valalíková, ty si samozrejme výnimka:))..

  19. Ha že som, lebo ja neverím na to že dieťa je osobnosť nechajme ho ,pravda je taká že osobnosť z neho vytvárame sam,i mučíme ho čo je správne a čo nie ono sa to samo nenaučí a ani sa stým nenarodí aj ty Michaela Kuderová Farbáková si taká ako ja a myslím si že môžeme byť na svoje deti hrdé a nemusíme sa za ne hanbiť niesme žiadne super maminky len sme prísnejšie, ale lúbkať vieme veľmi cmuk.

  20. Toto tu chybalo. Uz som neveril, ze dokonca v "zapadnej / civilizovanejsej europe" este existuju ludia, ktori maju zdravy pohlad na vychovu deti…

  21. hm píše:

    Sestrocne deti kedysi vedeli obsediet na stolicke styri hodiny? Ked sme boli maly my, museli sme sediet 45 minut a potom bola prestavka. To bolo este za komunizmu.

    A cele to sposobil windows 95. Deti sa zmenili v okamihu ked sa zacal predavat, napriek tomu ze mnozstvo pocitacov v domacnostiach rastlo aj predtym.

    Takisto ale veci typu „predtým sme mali spoločnosť, ktorá ponúkala jasnú orientáciu. Dnes sa všetko stalo neistým“ by si zasluzili blizsie vysvetlenie. Zije v Bonne, takze pad komunizmu na mysli nema.

    Neviem ci je zly preklad alebo povodny rozhovor, ale tak nejako jeho odpovede nemaju hlavu ani petu.

  22. v dnesnej dobe su panmi situacie deti a rodicia sa boja vlasnych deti. Rodicia su v podstate poskokmi vlastnym detom a plnitelmi ich tuzob…

  23. Smutné je, že to, čo dieťa najviac potrebuje, je súrodenec, nie hmotné veci… títo nútení jedináčikovia sa viac nudia, viac visia na rodičoch (čím sa zasa rodičia zaťažujú – musia prebrať aj úlohu chýbajúceho súrodenca), chýba im sociálny kontakt s inými deťmi, neučia sa doma podstatným veciam, ako je deliť sa, spolunažívať, hrať sa – toto rodič nezasupluje v plnej miere tak, ako súrodenec… takýto "prajný" rodič vlastne okráda dieťa o to najcennejšie – naučiť sa správne spolunažívať v komunite ďalších ľudí. Škola a škôlka síce niečo vynahradia, ale tiež nie celkom… 🙁

  24. Smutné je, že to, čo dieťa najviac potrebuje, je súrodenec, nie hmotné veci… títo nútení jedináčikovia sa viac nudia, viac visia na rodičoch (čím sa zasa rodičia zaťažujú – musia prebrať aj úlohu chýbajúceho súrodenca), chýba im sociálny kontakt s inými deťmi, neučia sa doma podstatným veciam, ako je deliť sa, spolunažívať, hrať sa – toto rodič nezasupluje v plnej miere tak, ako súrodenec… takýto "prajný" rodič vlastne okráda dieťa o to najcennejšie – naučiť sa správne spolunažívať v komunite ďalších ľudí. Škola a škôlka síce niečo vynahradia, ale tiež nie celkom… 🙁

  25. Mancika Váradyová píše:

    Tento článok už koluje dobrý týždeň po FB a sledujem aj komentáre. Nedá mi sa zamyslieť nad jedným…..Zdieľajú to po väčšine iba pedagógovia . A tu je moja otázka ….Vážení pedagógovia , česť Vašej práci, ale som v pomykove či tu chcete naznačiť, že niečo sa dialo s našimi deťmi,alebo ako rodičia máte problém zvládnuť vlastné dieťa ?….Každé dieťa je iné, a väčšinu dňa strávilo s Vami pokým sme boli v práci a naše dieťa je aj zrkadlom Vašej práce ….tak isto ako vy nám teraz vnucujete čítať myšlienku detského psychiatra ! sa zamyslite či aj na to Vaše dieťa by sa nenašlo tiež pár odkazov pre psychiatra !…..Všetci si najskôr pozametajme pred vlastným prahom !!!!……a kľudne ma teraz ukameňujte…..áno dieťa je zrkadlom výchovy rodiča ale aj to VAŠE !

  26. Fero Láncoš píše:

    Problem je, ze sa to tu hemzi pravnikmi a nie psychologmi. Psychologovia vidia pravdu najhlbsie ale zaroven maju v spolocnosti mensi vplyv, ako by mali mat. Aj romsky problem by vyriesili lahko, samozrejme pravnici im to neumoznia.

    • Filip I. pekny píše:

      Problem su zaostaly primitivny jedinci s nizkou inteligenciou, tato krajina je nimi nasiaknuta.

  27. Lukas Kopca píše:

    To neni tak uplne pravda, v moci pedagoga neni aby napravil chyby ve vychove a navic 90% rodicu na rady pedagoga nedaji, nepomahaji jim a jeste jim pred detmi srazeji autoritu. To je tak alibisticke prenaset zodpovednost za sve dite na pedagogy…

  28. Čarodějný Radek píše:

    O tom teda dost pochybujem, psychologovia chapu len maly kusok pravdy

  29. Fero Láncoš píše:

    Pisal som o pravde tykajucej sa horneho clanku, nie o pravde ekonomickej, medicinskej a pod.

  30. janso píše:

    Áno, každé dieťa je iné, rovnako ako aj rodičia sú iní, každý pochádza z iného sociálneho prostredia. Ale čo by sme mali mať všetci rodičia spoločné,umožniť dieťaťu študovať, dosiahnuť určitý stupeň spoločenského uplatnenia, vychovávať dieťa v zdravom rodinnom prostredí, učiť ho k zodpovednosti, pracovitosti a k úcte ľuďom.Všetko to, čo investujeme do našich detí – našu lásku, čas, výchovu, sa nám všetkým raz určite vráti. Výsledkom nášho dlhodobého snaženia (rodičov)raz bude spokojnosť v rodinách našich detí. Čo dobre zaseješ, to dobre zožneš. Dnešná generácia mladých ľudí (nie všetci) je nevďačná, stále sa spoliehajúca na niekoho iného (rodičia, spoločnosť, štát). „Stratila“ sa chuť s problémami sa popasovať, deťom chýba sebavedomie (niektorí ho majú neprimerané a neopodstatnene vysoké). K spokojnosti rodiny absolútne nevytvára podmienky samotný štát, stratili sa prirodzené ľudské hodnoty, dennodenne sú ľuďom dávané (v médiách) za vzor „celebrity“ , ktoré svojím životným štýlom sú dávané veľakrát za vzor. A tak sa nečudujme ! Dieťa potrebuje vzor, a to nielen u rodičov !

  31. M.R.K píše:

    Bohužiaľ rodičov nikto neučí, ako majú správne vychovávať svoje deti. Každý vychováva svoje dieťa tak, ako vie. A to je skutočný problém. Nová generácia detí vyrastá bez rešpektu k autorite. Samozrejme česť výnimkám. Nechcem vedieť, ako bude vyzerať mládež o 20 rokov. 🙁