google27eaa3905ca3fee3.html

Robíme to nielen v škole, ale stále viac aj v mimoškolských prostrediach, čím ochudobňujeme deti o cennú zložku ich prirodzeného samovzdelávania.

Veková segregácia začala byť v školách dominantná asi v tom čase, keď začala byť dominantná priemyselná výroba na montážnych linkách. Implicitná analógia je dosť zrejmá. Školský triedny systém zaobchádza s deťmi ako s položkami na montážnej linke, pohybujúcimi sa na dopravníku od jednej zastávky k druhej (z jedného ročníka do druhého), všetky rovnakou rýchlosťou. Na každej zastávke pracovník (učiteľ) pridá k produktu nejakú novú časť (jednotku vedomostí). Na konci linky továreň vypľuje kompletné, nové, dospelé ľudské bytosti, všetky vyrobené podľa špecifikácií výrobcu (profesionálneho pedagóga).

Samozrejme každý, kto má alebo pozná nejaké dieťa, vrátane tých, ktorí pracujú v školstve, vie, že tento pohľad na detský vývoj je úplne mylný. Deti nie sú pasívnymi produktmi, ku ktorým môžeme pridávať ďalšie časti. Deti nie sú nedokončenými dospelými, ktorí potrebujú byť vyskladaní kúsok po kúsku v stanovenom poradí. Deti sú kompletné ľudské bytosti, ktoré neustále požadujú kontrolu nad svojím životom a ktoré, napriek nášmu nátlaku, trvajú na tom učiť sa, čo chcú a precvičovať zručnosti, ktoré chcú precvičovať. Nemôžeme ich zastaviť. Všetci by sme na tom boli lepšie, ak by sme boli s nimi a nie proti nim.

V predchádzajúcich článkoch som popisoval prostredia, v ktorých sa deti vzdelávajú samy, bez riadenia dospelými. Konkrétne som písal o samovzdelávaní v skupinách lovcov a zberačov a v školách typu Sudbury Valley. Významnou vlastnosťou týchto prostredí je to, že deti sa pravidelne stýkajú s ostatnými deťmi z najrôznejších vekových kategórií. Antropológovia tvrdia, že voľné vekové miešanie je kľúčom k samovzdelávaniu detí lovcov a zberačov, a Daniel Greenberg dlho tvrdí, že voľné vekové miešanie je kľúčom k samovzdelávaniu v škole Sudbury Valley, ktorú pomohol založiť. [1]

Pred niekoľkými rokmi sme spolu s Jay Feldmanom (ktorý bol vtedy ešte študentom) vykonali niekoľko štúdií zaoberajúcich sa vekovo premiešanými interakciami v škole Sudbury Valley, zamerané na (a) zistenie, ako často dochádzalo k vekovému miešaniu, (b) identifikovanie kontextu, v rámci ktorého k tomu dochádzalo, a © identifikovanie spôsobov, ktoré prispievali k samovzdelávaniu.

Keď majú deti na výber, trávia veľa času s mladšími alebo staršími deťmi

Sudbury Valley navštevuje približne 170 – 200 študentov, ktorých vekový rozsah je od 4 do 18 rokov, a niekedy aj starších. Študenti sa môžu vždy voľne pohybovať po celom pozemku školy a môžu sa stýkať, s kým chcú. Škola je dostatočne veľká na to, aby sa študenti mohli stýkať len s vekovými rovesníkmi, ak by chceli. Ale nerobia to. V našej kvantitatívnej štúdii sme zistili, že viac ako 50 % sociálnych interakcií bolo medzi študentmi, ktorých vekový rozdiel presahoval dva roky a 25 % s vekovým rozdielom viac ako 4 roky. [2] Vekové miešania boli zvlášť časté počas hier. Aktívne hry najrôznejších druhov boli viac vekovo premiešané ako diskusie, ktoré nezahŕňali hry.

V niekoľkých nasledujúcich článkoch tohto blogu rozoberiem rôzne výhody vekovo premiešaných prostredí z hľadiska samovzdelávania, pri čom použijem príklady z našich pozorovaní v Sudbury Valley. [3] Jedna jasná výhoda, ktorá bude témou pre zvyšok tohto článku, je:

Vekové miešanie umožňuje mladším deťom zúčastniť sa a učiť sa prostredníctvom aktivít, ktoré by samy alebo s deťmi rovnakého veku robiť nemohli

V 30. rokoch 20. storočia ruský vývojový psychológ Lex Vygotsky vyvinul koncept, ktorý nazval zóna najbližšieho vývoja, definovaný ako oblasť aktivít, ktoré dokáže dieťa zvládnuť v spolupráci s ostatnými, ktorí sú zdatnejší, ale ktoré nedokáže zvládnuť samo alebo s deťmi na rovnakej úrovni. [4] Vygotsky tvrdil, že deti sa učia najlepšie, ak sa stýkajú s tými, ktorí sú v ich zóne najbližšieho vývoja. Pedagogickí profesori Vygotského koncept často používali na opis interakcií medzi dospelými učiteľmi a mladšími žiakmi, ale tento koncept sa podľa môjho názoru oveľa lepšie vzťahuje na prirodzené interakcie detí z rôznych vekových skupín.

Pre ilustráciu (ktorú som už kedysi použil) si predstavte dve štvorročné deti, ktoré sa snažia si spolu hádzať loptičkou. [5] Nejde im to. Ani jedno z nich nedokáže hodiť loptičku dostatočne rovno, aby ho druhé dokázalo chytiť, teda táto hra nie je zábavná a rýchlo skončí. Teraz si predstavte štvorročné dieťa hrajúce rovnakú hru s osemročným. Staršie dieťa dokáže chytiť divoké hody mladšieho, čo môže byť pre neho zábava, a staršie dieťa dokáže hodiť loptičku rovno priamo do natiahnutých rúk mladšieho, ktoré si tak môže užívať radosť z chytania. A tak hádzanie loptičkou je v zóne najbližšieho vývoja štvorročného dieťaťa. V prostredí segregovanom podľa veku, kde sú iba štvorročné deti, by k hádzaniu loptičkou nedochádzalo, ale vo vekovo premiešanom prostredí, kde sú aj osemročné aj štvorročné deti, je hádzanie loptičkou v oblasti možností každého.

Každý deň môžete v Sudbury Valley nájsť mladšie deti hrajúce hry so staršími, ktoré by s rovesníkmi hrať nemohli. Ide nielen o intelektuálne, ale tiež atletické hry. Hrajú sa spolu, nie preto, že by to od nich niekto vyžadoval, ale pretože chcú. Mladšie deti sú priťahované k aktivitám a osobnostiam starších a staršie deti si užívajú príležitosti interakcie s mladšími.

Tu je príklad intelektuálnej hry v zóne najbližšieho vývoja. V niekoľkých prípadoch sme pozorovali sedem až osemročné deti hrajúce zložité kartové hry v skupinách so staršími deťmi. Mladšie deti by samy také hry hrať nedokázali. Neboli by schopné dostatočne dlho udržať pozornosť, sledovať pravidlá a ani držať karty rovno tak, aby do nich nikto nevidel. So staršími deťmi ale hrať mohli, pretože práve ony ich udržiavali v pozore, pripomínali im, čo majú robiť, keď to bolo potrebné, a niekedy im poradili so stratégiou: „Dávaj pozor.“ „Snaž sa zapamätať, aké karty boli odohrané.“ „Premýšľaj, než položíš kartu, aby si nepoložil niečo, čo ostatní môžu vziať.“ Pozornosť, pamäť a prezieravosť sú prvky toho, čomu bežne hovoríme inteligencia. Počas hrania kartových hier, ktoré hrali čisto pre zábavu, staršie deti pomáhali mladším s vývojom ich inteligencie.

Vygotského koncept nám tiež pomáha porozumieť tomu, ako sa mladšie deti v Sudbury Valley učia čítať. Deti, ktoré nevedia čítať alebo vedia čítať len trochu, pravidelne hrajú hry (obzvlášť počítačové hry), ktoré obsahujú písané slovo s deťmi, ktoré vedia čítať veľmi dobre. Čitatelia čítajú nahlas to, čo ostatní nedokážu, a počas toho sa nečitatelia postupne stávajú čitateľmi.

Vekové miešanie mladším deťom umožňuje aj zúčastňovať sa dobrodružstva, ktoré by bolo pre nich samotných alebo so skupinou rovnako starých detí príliš nebezpečné. Deti, ktoré by sa báli ísť samy do lesa sa so staršími deťmi, ktoré les poznajú neboja. Podobne malé deti, ktoré ešte neliezli po stromoch, sa neboja vyliezť na nižšie vetvy, ak sú pod nimi väčšie deti pripravené ich chytiť a prípadne im poradiť.

Keď ste malé dieťa v skupine rovnako starých detí, rozsah možných aktivít je obmedzený vedomosťami a schopnosťami takto starých detí, ale v spolupráci so staršími deťmi takmer neexistujú hranice toho, čo by ste mohli robiť!

Pokračovanie článku: Prestaňme deti rozdeľovať do skupín podľa veku (2/3)

Autor textu: Peter Gray

preklad: Peter Ščigulinský

Prevzaté zo stránky: http://www.slobodaucenia.sk/

foto: https://www.nps.gov/


  • [1] Greenberg, D. (1992). Sudbury Valley ‚s secret weapon: Allowing people of different ages to mix freely at school. In D. Greenberg (Ed.), The Sudbury Valley School experience, 3rd ed. Framingham, MA: Sudbury Valley School Press.
  • [2] Gray, P. and Feldman, J. (1997). Patterns of age mixing and gender mixing among children and Adolescents at an ungraded Democratic school. Merrill-Palmer Quarterly, 43, 67–86.
  • [3] Gray, P. and Feldman, J. (2004). Playing in the Zone of Proximal Development: Qualities of Self-Directed Age Mixing Between Adolescents and Young Children at a Democratic School. American Journal of Education, 110, 108–145.
  • [4] Vygotsky, L. (1978). Interaction between learning and development. In M. Cole, V. John-Steiner, S. Scribner, and E. Souberman (EDS), Mind and society: the development of higher psychological processes. Cambridge, MA: Harvard University Press.
  • [5] Gray, P. The value of age-mixed play. Education Week, April 16, 2008.

Peter Gray

Peter Gray

Peter Gray je výskumným profesorom psychológie na Bostonskej univerzite. Vykonal a publikoval výskum komparatívnej, evolučnej, vývojovej a vzdelávacej psychológie; publikoval články o inovatívnych vzdelávacích metódach a alternatívnych prístupoch k vzdelávaniu, a je autorom knihy Psychológia (Worth Publishers), vysokoškolskej učebnice k úvodu do psychológie, ktorá je teraz už v 6. vydaní. Vyštudoval Columbia University a získal doktorát v biologických vedách na Rockefellerovej univerzite. Jeho súčasný výskum a písanie sa primárne zameriava na prirodzené spôsoby detského vzdelávania a na celoživotný význam hry. Jeho vlastné hry zahŕňajú nie len výskum a písanie, ale aj cyklistiku, jazdu na kajaku, lyžovanie a pestovanie zeleniny.

Celý blog pána Petera Graya nájdete tu


Súvisiace články:


 

(Prečítané 74 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.