google27eaa3905ca3fee3.html

Som učiteľka a chcela by som sa zveriť s jedným zvláštnym zážitkom, vďaka ktorému získal môj život nový zmysel. Minulý rok som zažila vnuknutie….objavilo sa mi tesne pred zaspaním, keď to posledné, čoby som robila, bolo premýšľanie…a bolo v tvare…ty pomáhaj hyperaktívnym deťom. Už štyri dni som mala v izbe od otca anjelskú predpovedaciu mapu od Doreen Virtuee, kde som zaregistrovala názov indigo deti, ale neskúmala ho.  Po vnuknutí som utekala ku Googlu, klikla na názov „indigo deti“ a keď sa mi ako prvé slovo pri nich objavilo slovo hyperaktívne…pochopila som, že môj zážitok bol skutočný. Pred zážitkom som čítala veľa motivačnej literatúry. Po zážitku sa začali diať synchronicity. Po dvoch dňoch prišla k nám do školy pani  starostka, aby sme sa pripojili do Europrojektu…intuitívne som tam vložila ako jeden cieľ hodinu sebaspoznávania. Kúpila som si dve knihy o indigo a súčasných deťoch a v jednej z z nich som objavila knihu, ktorá mi pomohla s nápadom, ako konkrétne hodinu sebapoznávania zrealizovať.  Projekt nevyšiel, ale ja som hodinu zaviedla nezávisle od neho. Ďalšie synchrónne udalosti spôsobili, že v jeden deň hodinu videli riaditelia z 20 málotriednych škôl, psychologička, metodička, inšpekcia. Hodina bola prijatá nadšením a dostala som za úlohu napísať o nej do slovenského časopisu Rodina a škola. Tu je úryvok z časopisu o mojej hodine…

Nakoľko som učiteľka a veľká zástankyňa motivačnej literatúry, pretože mi pomohla von z ťažšieho obdobia, prišla som na to, ako je dôležité sa mať rád, ako je dôležité prijímať ľudí, takí akí sú, pretože to dobro je v každom v nás a myslím, že človek, ktorý sa má rád, neubližuje iným. Z jeho sebaúcty vyplýva aj úcta k iným. Ako povedal jeden múdry človek:láska k sebe a k iným sú stavebnými kameňmi, ktoré priliehajú k sebe a vytvárajú harmonickú spoločnosť. Preto som premýšľala, ako túto myšlienku zrealizovať v škole. Ako motivovať deti k tomu, aby spoznávali svoje vnútro, ako im priblížiť zásady vedomého spôsobu života, vďaka ktorému sa stávame vnímavejší k sebe aj k iným. Preto som do hodiny slovenského jazyka a literatúry vniesla raz týždenne prácu s denníkom. Denníky si na konci hodiny schovávame do truhličky, nehodnotím ich, aby deti pri svojom sebaspoznávaní do denníku mali pocit bezpečia. Cvičenia sa týkajú pozitívneho myslenia,sebaspoznávania,  pestovania vďačnosti, súcitu, porozumenia, ako fungujú emócie a prečo ich nie je správne potláčať, aby si deti uvedomili dôležitosť ľudí v ich okolí, aby objavovali svoju jedinečnosť, prepojenosť s inými ľuďmi. Celá hodina sa nesie v duchu hlavnej myšlienky : Som kráľom svojho vnútorného sveta.Tento nápis máme na veľkom papierovom hrade. Do ruže pred hradom zapisujeme to, čo máme na sebe rozvíjať: vďačnosť, súcit, porozumenie, objavovanie toho, čo chcem, potrebujem, ako na prekážky atď. Vo dverách hradu máme pozitívne  myšlienky, ktorými by sme mali nahrádzať tie negatívne. Chcem, aby deti pochopili, že šťastie nezávisí od vonkajších okolností, ale od vnútorného postoja k udalostiam. Všetko, čo si vysvetlíme názorne,  formou obrázku alebo rozprávky, vkladáme do hradu, aby deti videli, čo patrí do nášho vnútorného sveta  a s čím máme pracovať pri sebaspoznávaní. Na konci hodiny prečítajú svoje zápisky dobrovoľne.Deti si touto formou obľúbili písanie, žiak s ADHD začal tvoriť svoju vlastnú rozprávku a začali si viac uvedomovať svoje správanie vďaka rozprávkam o tom, ako fungujú emócie, ktoré som v rámci tejto hodiny vytvorila. Sú to rozprávky,  v ktorých vystupujú Plačka, Bojka, Hnevko a my im pomáhame zbaviť sa správnym spôsobom hnevu, strachu, smútku. S postavičkami ako Vďačkomer a Súcitkomer deti ďakujú za všetko pekné, čo sa im behom týždňa udialo, za každé milé správanie spolužiakov k nim.  Začali sa k sebe správať viac ohľaduplne. Na konci hodiny si deti vinú denníky k sebe a nezabudnú sa spýtať, či si ho na konci školského roku vezmú domov. Milujú tú hodinu, lebo im dáva priestor venovať sa samým sebe, nenápadným spôsobom im hovorím o tom, čo viem z motivačnej literatúry. Myslím,že škola  by mala tiež vo veľkej miere učiť morálne hodnoty a učiť sebaspoznávaniu, pretože rodičia vychovávajú deti tak ako ich to naučili ich rodičia, ale školy sú oslobodené od predsudkov. A to, že mladí ľudia túžia po sebaspoznávaní, mi dokázal aj slovenský raper Majk Spirit, ktorý vo svojom novom albume Nový človek preniesol myšlienky z motivačnej literatúry do svojich piesní. A mladí ľudia na neho v komentároch reagujú veľmi pozitívne, pre niektorých je motivátorom.   A na záver by  som chcela spomenúť ďalšiu múdrosť z týchto kníh, ktorá ma veľmi oslovila: „Duch našich detí je dôležitejší ako všetky materiálne veci. Ak ho dokážeme rozvíjať, dôstojnosť a láska budú kvitnúť krajšie ako ktorýkoľvek kvetinový záhon.“…..

Som zvedavá aj na vaše názory, aj keď deti mi už odpoveď dali,…pri hre s Vďačkomerom ďakujú stále za túto hodinu….príjemný deň:)

*

*

*

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=pLXmxKS-zp4[/youtube]

*

Zaujímavá a inšpiratívna kniha o deťoch a aj pre deti:

Paul Liekens/Ann Delnoy – Léčivé příběhy pro děti – Kniha popisuje jednoduchú pôsobivú metódu, ako sa zbaviť nejrôznejších chronických ťažkostí. Jedná sa o vnútorné prekonanie problému s pomocou rozprávania rozprávok. Tieto rozprávky však musia byť špeciálne vymyslené pre danú situáciu. Predstavuje sa tu viacero konkrétnych prípadov, ako aj pravidlá, aby si rodičia mohli sami vytvoriť príbeh pre svoje deti.

Pôvodná cena:6.24 EUR – Naša cena:1.20 EUR – Zľava:80.77% – Ušetríte:5.04 EUR

*

(Prečítané 1 637 krát, 1 dnes)

3 Responses to Hodina sebaspoznávania

  1. Dotaz píše:

    Dobrý den, můžu se zeptat, s jak starými dětmi toto děláte? Přijde mi to jako super nápad 🙂
    Díky,
    Hanka Danková, Praha

  2. Darina Vranová píše:

    dobry vecer:)ja ucim na malotriedke, jeden rocnik nam chyba..treti…takze to ucim druhakov a stvrtakov na prvom stupni…inak si myslim, ze najvyhodnejsie je to ucit na prvom stupni v tretom a stvrtom rocniku…