Urobiť radosť

Úlohou umenia je zviditeľňovanie tajomstiev stvorenia, odhaľovanie  jeho krás, melódií sfér a zvonivého prúdenia dráh, radovať sa z jedinečnej hry tanca, hudby i farieb v nikdy nekončiacom formovaní. Človeku tiež ukazuje, že je súčasťou tvorenia, že ho nikto z tohto orchestra nevylučuje … iba ak by sa vylúčil sám.

Umenie otvára cestu k srdciam ľudí. Prebúdza cit v človeku, aby sa zjemnili hrubé kontúry osobnosti a rozžiaril sa duch. Spomenul si na sféry odkiaľ vzišiel a začul volanie z výšin, ktoré bez tohto zjemnenia k sluchu neprenikne. Umenie odvracia človeka od toho, aby sa utopil v starostiach a povinnostiach, ktoré ho bez vnútorného jasu ľahko odvedú od prežívania jednoduchej radosti zo života, do pasce neosobnosti.

A niekedy na to stačí len veľmi málo, aby prehovorili múzy k duchu človeka. Keby ľudia túžili po kráse, po pravej kráse, aká vládne tam, odkiaľ všetko svetlo prichádza, rozsvietilo by sa v dušiach a Zem by žiarila. Celý svet by sa zmenil od základov. Duša kráse rozumie a nemôže bez nej žiť. Aké je daromné pachtenie človeka, ak po nej netúži. V každom prípade však nemá od nej ďaleko ten, kto túži pripraviť niekomu jednoducho len radosť, osvetliť jeho deň, či jednoducho iba rozohriať mu srdce.

Dotyk s krásou

Vždy ma poteší milá udalosť, ktorá sa odohrala jedného májového dňa na malom rušnom námestíčku a za krátku chvíľu preladila veľké množstvo ľudí zo strnulého jednotvárneho pobiehania, ku spoločnému prežitiu radosti a šťastia. A to len jednoduchým dotykom s krásou.

„Som Sabadell flashmob …“ Jeden z klipov, ktorý si rád človek prehrá viackrát. Na rušnom námestíčku, za zvuku pokojne odbíjajúcich hodín a bezstarostne sa prechádzajúcich, diskutujúcich ľudí sa objaví muzikant s basou. Oblečený ako koncertmajster, vo fraku, s typickým motýlikom na krku začne hrať akoby sám pre seba. Pôsobivý je obrázok usmievajúceho sa dievčatka, ktoré sa rozhodlo podporiť osamelého muzikanta a hádže mu do položeného cylindra na zemi mincu. Tým si vyslúžilo zdá sa aj privilégium zostať v blízkosti záhadne vypadajúceho majstra a naplniť svoju zvedavosť. Jej tvárička s tvárou umelca podivuhodne symbolizuje. Z muzikanta vyžaruje prirodzený šarm, pokoj a sympatický úsmev i múdre oko akosi málo poukazuje na obrázok núdzneho človeka, ktorý sa snaží privyrobiť si svojou muzikou v uliciach mesta. Ba skôr huncútsky prijíma pohľady zvedavých ľudí, vo výrazoch ktorých sa dajú čítať myšlienky z čudného obrazu. Sú v rozpakoch. Viac je však tých, ktorí sa na zaujímavom výjave bavia.    

Rozpaky sa zvyšujú príchodom hudobníčky s ďalším husľovým nástrojom, ktorá si sadá na pripravenú stoličku a pripojí sa k stojacemu hudobníkovi. V spoločnej interpretácii, alebo skôr zdania akéhosi vzájomného ladenia je tušiť Beethovenovu symfóniu. Stále viac ľudí sa pristavuje s výrazmi tváre, ktoré kladú zdanlivo neviditeľné otázky – “… o čo to tu vlastne ide? … “Väčšinou je však vidieť úsmevy a jednoduchú ľudskú zvedavosť. Ba snáď dokonca i rozhorčenie … ? Umelci na ulici … ? Zaujímavú atmosféru vnímajú úplne prirodzene iba deti. Vítajú nový podnet k radosti, ktorá je ich živlom a ktorá tak nečakane vstúpila do ich priestoru.

Z davu vystupuje mladý sympatický muž v tričku a pokojným krokom prichádza k orchestru aby sa rovnako ako hudobníci pridružil k zvláštnemu formujúcemu sa kolektívu. Zdá sa, že ho chce dokonca dirigovať …? A jeho prvé pohyby dávajú tušiť, že to tak asi aj bude …   Keď sa náhle pod taktovkou „náhodného dirigenta z davu“ rozozvučí v celej svojej nádhere prekrásna Beethovenova „Óda na radosť“, v dave, podľa oblečenia v ničom sa neodlišujúcich divákov sa rozospieva profesionálny spevácky zbor. Kde sa tu náhle vzalo toľko talentov? Ľudí sa zmocňuje úžas, otvárajú sa kráse, ktorá ich úplne podmaňuje. Orchester a diváci sa stávajú jedným telom a na okamih prežívajú to tajuplné zachvenie, keď krása vytvorí most k duši človeka. Zasahujúc srdcia, oslobodzuje ich od myšlienok všedného dňa k radosti, náhle vyvolanej živým dotykom  krásy a … lásky. Harmónia vzájomného spojenia duší na chvíľu zapudí v človeku všetko nižšie a nejeden prežíva na malú chvíľu tú tajuplnú skutočnosť duchovného spojenia, kde nie je nutná ani strojenosť ani vedomosti, ani vierovyznanie, či spoločenský úspech.

Majestátna hudba doznieva. Dirigent, z ktorého sa vykľul profesionál, tak ako je ním aj celý orchester a spevácky zbor, usmieva sa na prekvapených ľudí šibalským ale aj priateľským srdečným úsmevom, za ktorým nasledujú úsmevy členov orchestra. Obraz vyjadruje radosť, ktorú všetci spoločne vyvolali svojim záhadným vystúpením a poklonia sa spoluobčanom. Krásny, sympatický prejav, príťažlivý rovnakou neformálnosťou ako celé vystúpenie. Na voľnom priestranstve, bez svetiel, bez kamier, bez hudobných kritikov,  drahých rób a frakov, bez starostlivo upravených účesov a spoločenského bontónu. Uznaním a vďakou je len radostný, úprimný potlesk divákov.

Svet symboliky

Internet umožňuje i takýto maličký dar radosti odovzdať miliónom po celom svete, čomu zodpovedá aj nemalý počet prezretí. Odhliadnuc od toho, tento klip nesie v sebe toľko symboliky ako máloktorý iný, hoci už sama Beethovenova „Óda na radosť“ vyžaruje viac než len svet symboliky. Je akýmsi mocným proroctvom a symbolom slobody, ktorá sa ako obraz vznáša nad ľudstvom ako možný prísľub veľkého prebudenia.

Nadarmo sa nehovorí, že pri udalostiach kde sa otvárajú duše ľudí kráse, nechýbajú anjeli. Tento tajuplný vplyv „krídel“ je tušiť i v závere klipu, čo sa dotkne každého, kto je schopný čítať zvláštny svet symboliky – zdvihnutie dieťaťa do výšky, ukazujúce prstom k nebesiam.

Lebo ak má človek naďalej žiť, nájsť trvalé šťastie, blahobyt a mier, musí opäť získať nevinnosť, ktorú stratil. Nepomôže hraná túžba po Živote.

Symbolika dieťaťa upriamuje pohľad k cnostiam, ktoré nie je možné nájsť na zemi, ani zakopané v zemi, ale tam, odkiaľ všetok život prichádza – zhora. A nie je cnosť, ktorá by nežiarila krásou, každá vlastným svetlom i farbou. V spoločnom prejave sa všetky rozplamenia ako mohutná Óda, ktorú temnota ani nezahasí ani neumlčí.

Každý jeden, kto ešte miluje, môže usilovať tak, aby i jeho prejav života na Zemi bol akýmsi umeleckým dielom. Lebo umenie nemá končiť za hradbami sál, chrámov a zlatých brán, má byť účasťou každého človeka i keď svojim osobitým spôsobom. Žiaden človek neponíži svoje cnosti, či žije v biede či v bohatstve, tak ako neponíži umelec svoj talent, či ho odovzdáva vo fraku alebo len v pracovnom odeve.

—

Videoklip: Sabadell, plac Sant Roc, v podvečer 19.mája 2012

—

Text skladby „Óda na radosť“:

Radosť – jasná iskra bohov,
elyzejskej dcéry hlas,
teraz s láskou nevýslovnou
ku svätyni vedieš nás.

Tvoje kúzla prinavrátia,
čo zlá doba nechráni –
všetci ľudia budú bratia
pod tvojimi krídlami…

 —

Zdroj fotografii a videa: http://www.youtube.com/watch?v=GBaHPND2QJg

Súvisiace články:

•  – Živá krása

•  – Prineste do vášho bytia pôvab

•  – Vráťte miesto kráse

•  – Vyžarovanie človeka a zamorenie sveta

•  – Vezmi svoj život do vlastných rúk

•  – Příroda – Zdroj krásy a inspirace

Tip na knihu:

Anatolij Někrasov – Smysl života a naše role v něm – Táto kniha prináša duchovné a psychologické poznatky, ktoré môže vo svoj prospech využiť každý z nás. Skúma problémy fyzického, psychického aj energetického zdravia – samoty, rodinných vzťahov, milostných trojuholníkov, vzájomných vzťahov v spoločnosti aj vážnych ochorení. Kniha vychádza z rozsiahlej terapeutickej praxe autora. Pomáha vyhnúť sa mnohým problémom a nájsť riešenie rôznych životných úloh – jednoducho ponúka metódu, ako celkove zmeniť svoj život k lepšiemu a byť oveľa šťastnejší.

Pôvodná cena: 8.90 EUR, Naša cena: 7.12 EUR

Zľava: 20.00 %, Ušetríte: 1.78 EUR