google27eaa3905ca3fee3.html

svetloSi krásna, si jedinečná, si úžasná. Existuješ.
Si telo. Si zmysly, si pocity.
Si jemná, si zmyselná, si vášnivá.
Si všetko, čo vytvorila myseľ.
Si teplá, hrejivá, vibruješ.
Vnímam ťa, cítim ťa. Som v tebe.
Počujem tvoje chvenie, vzrušenie, radosť.

Nie som. Ak by som bol, nedokážem ťa vnímať. Ak som, tak vibrujem. Ak som, chvejem sa. Ak som, cítim vzrušenie. Ak som, vnímam seba. Nedá sa cítiť vibráciu tvoju a moju zároveň. Nedá sa ísť dopredu a dozadu zároveň.

Ale dá sa byť spolu. Spolu existovať a spolu vnímať naše energie. Je to ale zoslabené. Pretože naše vibrácie sa zmiešavajú. Ako keď vodu teplú zmiešaš  so studenou.

Existuje možnosť, keď prestanem byť. A vtedy vnímam teba len.
Vedomie. Bdelé vedomie. Bez pocitov.

Teraz. Bdelo, vedome vnímam tvoj stav. Tvoje vibrácie, tvoje myšlienky. Vedomie tvojho tela. Vedomie tvojich buniek. A keď sa to stane, stane sa, že nie som, bytie moje v tebe sa naplno prejaví. Sa rozpína a vybuchne. Vybuchne a rozleje sa do tela tvojho. Zaplavím ťa celú.

Neexistuje miesto kde nebudem. Naplním ťa a vybuchneš. Začneš pretekať. Rozlievať sa do všetkých strán. Začneš žiariť, začneš svietiť. Osvetlíš priestor okolo. A svetlo sa bude šíriť. Ďalej a ďalej. Vybuchnem v tebe naplno. Totálne.
Som bez zábran. Bez obmedzení.

Len od teba záleží, ako dlho a ďaleko svietiť budeš. Od tvojich obmedzení to záleží. Od reťazí, od hradieb okolo teba.
Od tvojich neslobôd.


(Prečítané 400 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.