google27eaa3905ca3fee3.html

Tohtoročná zima priniesla na naše podmienky naozaj nezvyčajné mrazenie, takmer všetci akosi podvedome túžia po oteplení. Lekári ani nie. Už roky vedia, že oteplenie prináša plné ordinácie. Baktérie a vírusy sa vždy tešia, keď im mráz nevyštípe líca. Útočia v húfoch a vyvolávajú epidémie. V teple sa radostne a s chuťou rozmnožujú. Ak sa vám to zdá nadnesené, ešte jedna informácia z ich života. Baktérie sú schopné medzi sebou si „vymieňať“ gény. Takto sa vyrovnajú s problémami, ktoré ohrozujú ich existenciu, napríklad keď sa zmenia ich životné podmienky alebo je proti nim nasadené nové antibiotikum. Americkí mikrobiológovia zistili, že aj väčšinou neškodné stafylokoky si výmenou génov zlepšujú šance na prežitie. My si tieto šance musíme tiež zvyšovať vďaka svojim skúsenostiam a rozumu.

Deti nevystavujte zbytočne chladu (samozrejme, ak nie sú typy- ľadové medvieďa)

Počas rekordných mrazivých dní, aké zažívame ošetrili lekári desiatky prípadov omrzlín. Podľa odborníkov môžu omrzliny vznikať už pri teplote mínus štyri stupne Celzia – závisí to od sily vetra a odolnosti každého človeka. K najohrozenejším patria malé deti. Bábätká do prvého roku života by v mrazoch radšej vôbec nemali chodiť von. Už mráz pod sedem stupňov ohrozuje nielen pokožku malých detí, ale aj ich sliznice. Vysušuje ich, dráždi a tým oslabuje proti prípadnej infekcii. Platí to aj pre dospelých, ale títo sú voči mrazu aj nákaze odolnejší. Mráz prekáža aj ľuďom s chorým srdcom, pretože sa im horšie prekrvujú cievy, majú horšiu tepelnú reguláciu a sú náchylnejší na omrzliny.

Baktérie útočia

Mnohí ľudia sa po ústupe silných mrazov potešia, že znova môžu chodiť von menej naobliekaní. Zrazu však zistia, že ich začína škriabať v hrdle a páliť v nose. Náhla zmena počasia je totiž vždy horšia ako to, čo bolo predtým. Organizmus sa teplu síce rýchlo prispôsobí, ale vo vlhkom podnebí a miernom chlade sa vynikajúco darí vírusom. Preto sa pri podobných teplotných zlomoch rýchlo prihlásia k slovu baktérie. Sliznice sú predchádzajúcim mrazom oslabené, vychladená sliznica je menej prekrvená a dostáva sa do nej omnoho menej ochranných látok z krvi. Ako prevenciu lekári odporúčajú vyhýbať sa veľkým kolektívom a pridávajú ešte niekoľko rád, čo robiť, keď sa nám priťaží a pocítime neblahé následky náhleho oteplenia:

1 Zabezpečiť vysoké dávky vitamínu C ( okrem ovocia aspoň polgramovú tabletku denne). Pozor, iba krátkodobo! Doteraz totiž vedci predpokladali, že organizmus spotrebuje len toľko vitamínu C, koľko potrebuje a zvyšok vyplaví cez obličky z tela. Dnes už tvrdia,že dávky tohto vitamínu do 200 miligramov denne sú účinné, ale väčšie môžu viesť k uvoľňovaniu voľných radikálov. Tie sa začnú zlučovať s lipidmi peroxidu vodíka a reťaz škodlivých reakcií pokračuje. Výsledkom procesu je čoraz viac voľných radikálov v tele.

2 Zvýšiť príjem tekutín, najmä teplého čaju. Opäť nepreháňať, lebo keď máme moč už biely ako voda, znamená to, že z tela začnú odchádzať aj potrebné minerály

3 Teplotu do 38 stupňov Celzia za každú cenu neznižovať, ale ani nepodceňovať.

4 Nesnažiť sa okamžite potláčať príznaky infekcie antibiotikami. Jestvuje totiž päťdesiatpercentná pravdepodobnosť, že pôvodcami choroby nie sú baktérie, ale vírusy – a na tie antiobiotiká nezaberajú.

5 Podobným zásahom vedľa môžu byť aj pastilky proti bolestiam v krku (Strepsils, Neo-Angin…). Aj tie sú určené proti baktériám.

6 Veľký hit posledných rokov Coldrex má síce tri zložky, ale takisto nie je ideálny pre všetky situácie: obsahuje vitamín C, ale zároveň znižuje teplotu a spúšťa nádchu. Preto je vhodný pre horúčkové stavy so zapchatým nosom.

Riešením, ale tiež nie stopercentným, môžu byť homeopatiká.

Ešte jeden problém pomáha oslabovať organizmus. Prekúrené miestnosti, kde síce chodíme iba naľahko oblečení v tričkách, ale prechod do zimy, znamená niekedy pre organizmus prekonanie 35 – 40 stupňového rozdielu, čo organizmu rozhodne neprospieva.

  .

 

(Prečítané 610 krát, 1 dnes)

One Response to Oteplenie je pre zdravie rizikovejšie ako tuhá zima

  1. Valusik píše:

    No to by ale podla tohoto clanku uz len na juhu Europy kde su mierne zimy bez snehu a mrazu s vacsou vlhkostou, boli priamo epidemie. Opak je vsak pravdou!
    Virusom zima vobec nevadi, ved chripkovy prezije bez ujmy aj -80 stupnove teploty, rota virusu sa prave dari viac ked je chladnejsie a zltacka ties nema problem s mrazom.
    Takze ako je to v skutocnosti?
    Je to v ludoch. Tym vadia prave obdobia kedy sa vyrazne menia teploty (na jesen a na jar), ich imunitny system nezvlada vacsiu zataz a preto viac chorlaveju. Da sa proti tomu nieco robit? Iste staci sa netoxikovat a spravnou=zdravou vyzivou a dostatocnym pohybom udrzovat telo v kondicii, ktora prinasa aj vysiu odolnost proti chorobam