Žiť tu a teraz

Niekedy niet iného východiska ako si povedať: ,,Minulosť je preč!“ a zabuchnúť za sebou dvere. A potom otvoriť dvere súčasnosti, ktorá predsa tiež poskytuje plno možností. Práve teraz a tu môžeme ešte urobiť, čo sa nám doteraz nepodarilo, na čo sme nemali chuť alebo to, čo sme z rôznych príčin odkladali, či nechali tak. Nikdy nezabúdajme, že sa ráta iba súčasnosť a neopláca sa nechávať si život na POTOM alebo žiť tomu ČO BOLO.

K tomuto článku ma inšpirovalo náhodné stretnutie po 20 rokoch. „Ahoj, asi sa už na mňa nepamätáš…“oslovila ma utrápená žena približne v mojom veku. Priznala som pravdu. „Nie.“

„Som Zuza, robili sme spolu asi tri mesiace pred rokmi, kým mi manžel nenašiel lepší flek u kamaráta.“ „Fajn a ako sa máš?“ „Rozvádzam sa (slzy), a som na úrade práce… V mojom veku (okolo päťdesiatky). Napokon vysvitlo, že manžela nemiluje už 20 rokov (celý život som túžila od neho odísť, ale deti boli malé, potom zmena systému, potom mi našiel dobré miesto v kamarátovej firme…, ) Manžel je despota a žiarlivec, často popíja, ale vie všetko vybaviť a všade má známosti. Teraz si našiel frajerku (omnoho mladšiu), Zuze dal facku a vyhnal ju z ich spoločného bytu. Rodičov už nemá, deťom sa hanbí priznať, ako skončili ich mama a tato a tak spí u kamarátky. Dokedy tam môže byť? Ako dlho sa bude súdiť s manželom? Kde si nájde zamestnanie? Manžel vybavil, aby ju jeho kamarát vyrazil na hodinu a bez odstupného.

Radila som jej nájsť si právnika. „Na to nemám, tých pár eur potrebujem na prežitie, kým si nájdem prácu. Viem aj tak, že ju nenájdem…“ (Slzy jej tečú dolu lícami a mne sa chce plakať s ňou – Tak zúfalo vyzerá, toľko beznádeje a slabosti vyžaruje). Chce sa mi plakať aj preto, lebo si uvedomujem, ako si nechala vziať život čakaním na budúcnosť a utápaním sa v minulosti. Navrhujem jej, aby sa tešila z toho, že ju čaká niečo nové, čo bude žiť a zvládať deň po dni. Nech si kúpi nejaký rakúsky denník a ide sa starať o nejakého človeka. Bude mať bývanie, príde na nové veci, stretne nových ľudí, začne nový život. „Ale ja neviem perfektne po nemecky, iba tak po domácky, zapíšem sa do školy, až to dokončím…“ Už som ju nepočúvala. Každá rada by skončila s „ale“, kým nepochopí, že všetko je TU a TERAZ.

Neodkladajte život na neskôr

Väčšina ľudí – aj keď si to neuvedomujú, nevie žiť v súčasnosti. Ich život je pokračovaním toho, čo sa už stalo. Často sú presvedčení, že sa stali obeťami okolností alebo okolia. Samozrejme, je normálne, že si niekedy spomíname na dávne radosti a žiale, ale treba na ne myslieť ako na minulé udalosti. Majú to byť spomienky a nie súčasné pocity. Nikdy by sme nemali zabudnúť, že dávne radosti aj žiale už odišli do minulosti a dôležitá je iba súčasnosť.

Minulosť nie je možné zmeniť, dávne chyby ostanú navždy chybami. Je pravda, že ich dôsledky môžeme pociťovať aj v terajšom živote a treba s nimi nejako žiť, ale aký zmysel má neustále prežívanie minulých porážok, keď si perspektívne môžeme s vlastným životom poradiť lepšie? Je pravda, že z vlastných chýb (dávnych) sa môžeme poučiť, ale toto učenie by malo mať charakter pochopenia a nie straty sebaúcty. Iba tak máme nádej, že rovnaké chyby nezopakujeme znova, sa môžeme tešiť z toho, ako sa nám darí skladať mozaiku nášho vedomého života..

Ľudia, ktorí so sebou neustále ,,ťahajú“ dávne chyby a trpkú chuť porážky, iba pridávajú ďalšiu záťaž k súčasným problémom.(Zuza: „Dvadsať rokov som sa s ním chcela rozviesť…“). Premietajú si obrazy minulých nešťastí, omylov, zlých výberov a rozhodnutí a preto sú nešťastní aj dnes, pretože emocionálne prehrabávanie v nešťastnej minulosti je najlepším štartom do nešťastnej prítomnosti. Preto si povedzme: ,,Minulosť je za mnou!“ Už tým, že sme s ňou skoncovali, sme sa zmenili. Dvere do súčasnosti otvára iný človek. A každý večer si predstavujme aký. Otvorme dvere súčasnosti a nezabúdajme, že skutočne dôležitá je iba naša vôľa žiť podľa vlastných predstáv so spravodlivou  odmenou za všetko dobré, čo dávame. Existujte len v tých vzťahoch, kde je príjem a výdaj v harmónii. Ak dávame, musíme aj brať. Inak porušujeme kozmické zákony. Dobrý život sa neopláca odkladať na neskôr, pretože nikdy nemôžeme vedieť, či sa nám to ,,neskôr“ podarí.

Keď práve teraz neviete ako ďalej, alebo sa nedokážete tu a teraz rozhodnúť, MOTIVUJTE sa letným čítaním. Odporúčam knihu Esther a Jerry Hicksovcov PROS a DOSTANEŠ!

Úryvok z knihy:

Chcem spraviť kvantový skok

Jerry: Nie je ťažké urobiť malý krôčik z miesta kde práve sme a začať robiť o trochu viac, ako sme robili doteraz, mať o trochu viac, ako sme mali doteraz. Ako je to však s tým, čomu sa hovorí kvantový skok? Inak povedané ako sa dá dosiahnuť to, čo sa nám zdá neuveriteľné?

Abrahám: To je dobré, trafil si klinec po hlavičke! Malé kroky sú pre vás ľahšie preto, lebo je ľahké ponechať si svoje súčasné presvedčenia a iba trošku ich posunúť. Nezmeníte svoje názory úplne, iba ich troška rozšírite. Kvantový skok však znamená, že musíte úplne opustiť to, čomu momentálne veríte a prijať nové presvedčenie.

Kvantový skok nespočíva v tom, že posilníte svoju vieru alebo schopnosť, dovoliť si. Kvantový skok sa dosiahne tak, že posilníte svoje chcenie.

Jerry: Povedz nám ešte raz ako môžeme rozdúchať plameň túžby?

Abrahám: Myslite na to, o čom ste presvedčení, že to chcete, majte pri tom silné pozitívne pocity. Ide teda o to, aby ste udržiavali myšlienky zamerané na to, čo chcete. Ak sa dá chodievajte na miesta, kde sa nachádza to, čo chcete a tak si zámerne vyvolávajte nádherné pocity. A keď sa pritom budete cítiť dobre, všetko, čo je (podľa vás) dobré, bude prichádzať do vášho života. Keď sa na niečo sústredíte. Zákon príťažlivosti to „rozdúcha“.

Viac z knihy – Pros a dostaneš – TU

Súvisiace články:

•  – Pros a dostaneš!

•  – Čím více to budete dělat, tím to bude snažší

•  – Proč v médiích vidíme bolest a cenzuruje se rozkoš? (Abraham-Hicks)

•  – Pozitívne myslenie ako múry vášho domu

•  – Čo robiť v obtiažnej situácii?

•  – Channeling a kontaktéri