Prečo je potrebné pomôcť deťom vyjadriť pocity a čo všetko pri tom môžu pochopiť
Ako nám pomohlo potvrdzovanie pocitov a hľadanie dohôd.
Na telesnej výchove boli deti rozdelené podľa toho, či hrali vybíjanú alebo futbal. Jeden menší chlapček, ktorý bol vo vybíjanej vybitý medzi prvými, šiel za chlapcami, ktorí hrali futbal, aby si zahral ešte s nimi. Chlapci ho pustili k futbalu, ale neuznali mu gól . Naši chlapci hrajú aj v prípravke a pán tréner im po zápasoch rozdáva sladké odmeny, takže v ten deň jeden chlapček náhodne a dobrovoľne priniesol aj na telesnú výchovu malé čokoládky. Tomuto chlapcovi, ktorý k nim prešiel z vybíjanej a ktorému neuznali gól, čokoládu nedali. Vraj preto, že nehral od začiatku. Chlapec reagoval tým, že sa stiahol, nekomunikoval s ostatnými.
Prišla som k nemu a povedala som mu, že ho asi dosť sklamalo a dotklo sa, keď mu nebol uznaný gól a ponúknutý kúsok čokolády napriek tomu, že sa tak veľmi snažil. Pomáhala som mu s potvrdzovaním a pomenovaním pocitov, ktoré cítil, nevedel (pretože je dieťa) ani pomenovať a preto nevedel, čo s nimi. Bolo mu treba pomôcť – aj vyjadriť pocity a pokúsiť sa pomocou toho riešiť situáciu. Spýtala som sa ho, či sa chce o tom porozprávať iba so mnou alebo ešte aj s chlapcami. Chlapec súhlasil s rozhovorom s chlapcami. Zároveň som sa ho spýtala, či chce týmito slovami osloviť on chlapcov, alebo to mám za neho povedať ja. Chlapec chcel, aby som to predniesla ja. Tými istými slovami, pri ktorých som potvrdzovala chlapcove pocity, som to predniesla ostatným: „Váš spolužiak si je vedomý toho, že neodohral celý futbal, ale snažil sa a zabolelo ho, že mu nebol uznaný gól a pri rozdávaní čokolád sa cítil odstrčený. Pretočme situáciu dozadu ako na videu a popremýšľajme, ako sa dalo zachovať inak, aby váš kamarát necítil tieto nepríjemné pocity.“ Chlapci, keď si vypočuli môj prednes chlapcových pocitov a keď pochopili, ako nepríjemne sa cítil pri ich konaní, uznali, že gól mu mohli schváliť. Čo sa týkalo čokolád, všetky už boli rozdané a zjedené, ale aj tak začali deti hľadať riešenia (keby čokoládky ostali a keby sa čas vrátil dozadu), ako mohol dostať aspoň menší kúsok čokolády, keďže nebol po celý čas na futbale. Chlapci pribehli k tabuli, nakreslili si tam čokolády a začali ich deliť kreslením tak, aby oni dostali čokolády rovnaké a on ten menší kúsok. Hľadali rôzne možnosti na tabuli a tak sa k riešeniu nedorozumenia pripojila aj matematika. Na druhý deň ma však príjemne prekvapil chlapček, ktorý bol pôvodcom rozdávania čokolád. Priniesol sám od seba a zo svojho rozhodnutia celú čokoládu aj tomuto smutnému chlapčekovi 🙂 Situácia mi dosvedčila to, že deti nekonajú nevhodne vždy len z negatívnych pohnútok ale aj z neznalosti a ešte neschopnosti uvedomenia si toho, ako sa cíti ten druhý pri určitom správaní. To že chlapci neboli obviňovaní, mali možnosť sa bez tlaku zamyslieť nad situáciou a hľadať riešenie nedorozumenia.
Empatiu v sebe máme a pokiaľ ju nezahradíme sebaochrannými múrmi, môžeme ju stále rozvíjať a deťom môžeme pomáhať rozvíjať empatické reakcie v konkrétnych situáciach. Chlapcov som neobviňovala, vychádzala som z toho, že sa nevcítili do toho, ako sa bude cítiť ich spolužiak. Obviňovaní si zažívame vo vzťahoch veľa, väčšinou obviňovania používame, keď si nevieme poradiť s vlastnými nepríjemnými pocitmi a očakávame, že sa nám uľaví, ak ich pôvod presunieme na niekoho iného. Neuľaví, obvinení ľudia sa stavajú do sebaobrannej pozície a konflikt pokračuje do nekonečna. U deti obviňovanie spôsobuje reakcie ako odvrávanie, zaťatosť.Nepríjemné pocity treba vyjadriť pravdivo, nezveličene, s rešpektom voči druhým a v tvare ja…, aby aj druhí mali motiváciu sa otvoriť, keď pocítia otvorenosť spojenú s rešpektom z druhej strany. V podstate ich vyjadrujeme aj pri obviňovaní, ale zveličene bez rešpektu voči druhému v tvare ty….následkom čoho sa druhý uzatvorí a bráni. Keďže pracujeme s knihou “Som kráľom vnútorného sveta”, snažím sa deťom následky obvinenia pripodobniť tým, že aj ľudia, ktorí kedysi žili na hradoch, pri útoku uzavreli hrad, vybudovali múry, priekopy a bránili sa. To sa stane aj nám pri obvinení, uzavrieme,bránime sa. Vytvoríme múry a priekopy pomocou útočných slov, alebo mlčania. Prichádza k boju a nie k ústretovosti a pochopeniu. Preto sa snažím používať pri deťoch porozumenie k obom stranám, Nechcem obviniť ani jedno dieťa, nechcem, aby sa niektoré cítilo zahanbené, nechcem, aby klamalo z dôvodu sebaobrany. Chcem, aby cítili pocit bezpečia, pri ktorom pochopia, že chyby patria k životu a že vyjadrenie toho, čo si myslia a čo cítia, zaberá na ľudí inak ako obviňovanie. Keď sa spojíme na hlbšej úrovni pocitov, máme šancu si porozumieť. Tak sa stretávajú naše vnútorné podstaty, nie naše vonkajšie sebaochranné múry.
Keď sa niekto cíti nepríjemne, správa sa negatívne, nevhodne. Alebo opak: Keď sa niekto správa nevhodne, určite sa cíti nepríjemne.
Jeden chlapček začal z ničoho nič udierať deti. Keďže spoločné nedorozumenia a konflikty riešime hneď v kruhu, deti si posadali do kruhu, aby vyriešili túto situáciu. Tohto chlapčeka sme sa spýtali, čo mu napadlo (aká myšlienka), keď sa takto zachoval. Odpovedal, že sa chcel s ostatnými deťmi hrať a že si myslel, že si ho nevšímajú.
Na ďalšej hodine s denníkom, sme sa rozprávali o tom, že keď sa niekto správa nevhodne, vnútri sa cíti nepríjemne, niečo ho hnevá, bolí, cíti sa opustený, odstrčený. Deti si ihneď spomenuli na túto vetu a samy mi odpovedali, že sa chlapček cítil odstrčený a preto tak konal. Chlapčekovi pripomenuli, že im nepovedal, že sa chce hrať a ony pochopili jeho správanie ako zlomyseľnosť. Znovu sme si povedali, aké nedorozumenia spôsobujú myšlienky a potreby, ktoré nevyslovíme nahlas, pocity, ktoré nevyjadríme a keď konáme bez rozhovoru. Takže deti porozumeli správaniu chlapčeka a potom sme jemu vysvetlili, aké následky malo jeho správanie. Jeho strkanie deti nahnevalo, mali potrebu sa brániť, jeho postrkovania mu oplatili, to nahnevalo jeho a už ich začal udierať. Dosiahol pravý opak toho, čo chcel. Chcel spoločnú hru, chcel byť kamarátom, ale vyústilo to do nedorozumenia. Keď sme si spoločne hovorili poučenia z tejto situácie, zasa nám vyšla potreba otvoreného rozhovoru. Slovám rozumieme lepšie, slová a vyjadrené pocity spájajú, nepochopené skutky spôsobujú odstup a nedorozumenia.
Väčšinou riešime konflikty smerom, pri ktorom obe strany pochopia svoje správanie. Vkladám sebapoznanie do vysvetlení pre obe strany. Ide mi o to, aby pochopili seba, potom aj druhú stranu. Aj keď chlapček bol ten, ktorý mal to nevhodné správanie, nechcela som, aby deti videli jeho správanie ako zlé, ale ako nevyjadrenú potrebu, ktorú nevyslovil nahlas. Jemu sme nič nevyčítali, len sme mu pripomenuli následky, ktoré nasledovali za jeho správaním. Nemám rada, keď rozdeľujeme ľudí na dobrých a zlých, mám radšej delenie na ľudí podľa toho, ako sú vnútorne naladení, aké pocity si dovolia ukázať, aké pocity ukryjú a následkom toho konajú nelogicky, nevhodne, lebo ich vedie to, čo cítia, to čo nechcú ukázať a čo chcú potlačiť. Ale to, čo tlačíme do kúta nášho vedomia, aby sme to nevideli, bude konať za nás. Len otvorenosť k nám samotným a k ostatným dovoľuje rozvíjať plnohodnotné vzťahy. Len to, čo vidíme a čo prijímame, nám dovoľuje, aby sme svoju osobnosť riadili svojím vedomím. To, čo potláčame, aj bolí. Keď určitá situácia vyplaví určitú bolesť, sme zameraní na ňu, preto nám uniká, ako sa cítia druhí a jednáme necitlivo a vyzeráme ako tí zlí. Potlačené boľavé časti budú riadiť našu osobnosť bez nášho vedomia a preto budú naše skutky také pre iných nevhodné , nelogické a ťažko pochopiteľné.
—
Súvisiace články o práci s deťmi na hodinách s denníkom TU
*
Zaujímavá a inšpiratívna kniha o deťoch a aj pre deti:
Paul Liekens/Ann Delnoy – Léčivé příběhy pro děti – Pomocou jednoduchých zobrazení a príbehov sa ako rodič naučíte liečiř svoje dieřa sám. Kniha ponúka jednoduché pravidlá a príklady, aby rodičia sami mohli vytvoriť prirovnanie alebo príbeh pre svoje vlastné deti. Nebude ich to nič stáť a ich dieťa aj oni budú ušetrení od mnohých trápení, ktoré niekedy môžu pretrvávať po celý život.
Pôvodná cena: 6.24 EUR, Naša cena: 1.87 EUR, Zľava: 70.00 %, Ušetríte: 4.37 EUR
—
—
Nájdete nás aj na facebooku:
Zaujímavá informácia pre čitateľov:
„Affinity proces“ je dôležitý nástroj, ktorý sa používa v práci Paula Ferriniho, aby ľuďom pomohol vyjadrovať sa zodpovedným a súcitným spôsobom. Ak by ste mali záujem vyskúšať si tento proces nezáväzne a zadarmo (buď osobne, alebo aj telefonicky), kontakt:
Libor Modrovský, liboreg@gmail.comPrihlásiť/Odhlásiť sa
O autorovi:
Som učiteľka a veľká zástankyňa motivačnej literatúry, pretože mi pomohla von z ťažšieho obdobia. Prišla som na to, ako je dôležité mať sa rád, ako je dôležité prijímať ľudí takých, akí sú, pretože to dobro je v každom v nás a myslím, že človek, ktorý sa má rád, neubližuje iným. Z jeho sebaúcty vyplýva aj úcta k iným.Kategórie