My mamy hovoríme: „Prepáč.“

Neviem ako vy, ale ja mám čas očisty. Nie tej jarnej, aj keď berúc to zo širšej perspektívy … prapôvodne čas očisty duše.

Keď sme dostatočne pozorní a snažíme sa vniesť do života všetky aspekty, ktoré nás ovplyvňujú na ceste naším životom, nedá sa nám nevšimnúť si súvislosti a podobnosti. Tak ako sa jedni snažia zhodiť pár kíl … pred sezónou do plaviek … druhí sa snažia odhodiť pár závaží, čo ťažia nás z čias minulých. Každý má potrebu privítať lúče jarného slnka a opájať sa novou energiou ... len keď odhodíme niečo staré, môžeme vpustiť niečo nové.

Akoby náhodou zakotvia naše rozhovory s blízkymi dušami v časoch minulých a už nemáme snahu, ani potrebu a chuť skrývať sami pred sebou a pred druhými naše bolesti. Bolesti, ktoré si nevedomky nesieme dlhé roky v sebe a dovolili sme nášmu telu, nech trpí a nech chradne, nech utápa sa v našom smútku.

Akoby náhodou, ak nič nevieme o tom, ako si našou osobnou vibráciou pritiahneme do života presne tých ľudí, ktorí vo svojom vnútri nesú tú istú krivdu ako my. Až neskutočne veľa ľudí, ktorí ma obklopujú majú matky narodené v znamení …. Ak je človek dostatočne pozorný, pýta sa, akú súvislosť má toto znamenie s tým, ako my žijeme a čo potrebujeme. Žena … dobrovoľne, či nedobrovoľne prebrala úlohu chlapa v rodine. Muselo byť podľa nej, nepúšťala city navnivoč, organizovala, dirigovala, obetovala sa, aby ukázala, že ona zvláda život a so všetkým si poradí. Ja viem, ona len skrývala svoje vlastné bolesti a povedala si, že dokáže zmeniť svet. Ale my sme potrebovali niečo iné. Potrebovali sme ako jemné práve rozpučané kvietky materinské objatie. Potrebovali sme cítiť oporu, porozumenie, lásku … a keď sme ju nenašli, chceli sme ju od svojich … je jedno od koho, len naše srdce pišťalo a kvílilo plačom bez poskytnutého citu.

Ospravedlňme sa našim deťom. Nemusíme používať žiadne slová. Stačí nám objať ich a precítiť to, že boli niekedy našou súčasťou. Že chceli sme im poskytnúť všetko, čo sme nedostali my. Že chceli sme ich držať v náručí a vypočuť si všetky ich vyslovené, aj nevyslovené bôle. Verte nám, robili sme to, ako najlepšie sme vedeli. Nikto nás to neučil a my sme sa stali matkami za pochodu.

Je jar … je jedno, či vieme, čo je to karma a že sa už vraj teraz netvorí. Dokážme prečistiť našu dušu a tým odľahčiť aj telu, bez rečí, možno len pohľadom. Deti sú časťou nás samých a pochopia bez slov. Povedzme len tu a teraz, sami pre seba : “ Dieťa moje … prepáč .“

—

Tip našej redakcie na knihu:

Anatolij Někrasov – Neznámá láska – Umenie lásky je nutné sa učiť. Nekrasov, autor, ktorý sa hlboko zamýšľa nad súvislosťami našich životov, ponúka úplne nový pohľad na lásku. Je to kniha o tom, ako prežívať intenzívnejšiu, liečivejšiu, bezpodmienečnejšiu lásku. A tiež o tom, ako sa tak stať osobnosťou s úplne novými vlastnosťami. Potom bude láska neustále s vami a bude do vášho života vnášať šťastie.

Láska není jen cit. Je to tvořivá a vše spojující vesmírná energie.

Náš běžný omyl spočívá v přesvědčení, že lásku můžeme jen odněkud dostat. Ve skutečnosti je však člověk tvůrcem lásky.

Tím, že osvobozujeme lásku od největších omylů, osvobozujeme od omylů i život a lidstvo.

Otevírají se před námi nové možnosti a nový obraz života. Říkáme sobě i světu: na počátku života byla, je a bude láska.

Podívejme se, jak to funguje v „obyčejném“ životě. Podívejme se pod novým zorným úhlem a s novým vědomím na lidské příběhy…

Pôvodná cena: 7.60 EUR, Naša cena: 6.46 EUR, Zľava: 15.00 %, Ušetríte: 1.14 EUR

Súvisiace články:

•  – Nechcem byť ako mama (alebo cesta do svojho stredu)

•  – Moje Vianoce 1999 – Chcela som, aby zomrela doma…

•  – Víš, maminko, už jsi jednou byla mým dítětem

•  – Reportáž z rodinných konštelácii