google27eaa3905ca3fee3.html

Happy kid playing with toy airplaneObjavila som úžasnú knihu „Sloboda učiť sa“ , ktorú napísali Carl R. Rogers a H. Jerome Freiberg. Čo je to sloboda a či je možná, keď opakovanie a opakovane žijeme v spoločnostiach, ktoré sa pokúšajú riadiť ľudí bez ohľadu na to, ako toto riadenie vníma a prežíva jednotlivec. Podľa tejto myšlienky je logické, že nie je možná. Prípady ľudí z minulosti však dokazujú, že existovali vždy a v každom systéme ľudia, ktorí sa podmienkam spoločnosti nedokázali prispôsobiť . Za ich postojom stála vnútorná sloboda, ktorá sa prejavovala kritickým myslením, za ktorým nasledovali verejné kritické myšlienky, vzbury a takisto aj konštruktívne riešenia. Človek musí byť vnútorne slobodný, aby bol schopný vnímať realitu neskreslene, aby si vytvoril postoj, ktorý mu pomôže prežiť aj náročnejšie situácie s nadhľadom aj pochopením „prečo sa veci dejú, ako sa dejú“ a aby dokázal prispieť aj konštruktívnymi riešeniami. Človek, ktorý sa prispôsobuje, je vnútorne neslobodným a jeho riešením je „nejako prežiť“, aby sa jeho životná cesta odvíjala bez problémov, ktorých sa bojí. V podstate má strach z neznám a z následkov, ktoré nasledujú za tým, že začne otvorene prejavovať svoju osobnosť svojimi názormi, pocitmi, potrebami a aj schopnosťami.

Ako strácame slobodu? Podľa Rogersa sa to deje týmto spôsobom a dôležitú úlohu tu zohrávajú hodnoty, ktoré preferujeme:

Deti majú na začiatku jasný prístup k hodnotám. Je to vidieť podľa toho, že niektorým zážitkom a veciam dávajú jednoznačne prednosť. Ide o zážitky a veci, ktoré jednoznačným spôsobom udržujú, rozvíjajú a aktualizujú ich organizmus. Riadia sa svojím prežívaním a potrebami. Tento prístup je pružný a menlivý, pretože prežívanie a potreby sa takisto menia. Dieťa pri svojom hodnotovom výbere využíva fyziologickú múdrosť svojho tela. Centrum hodnotenia je v dieťati. Prečo na to časom zabudne?

Pretože potrebuje lásku, úctu a sociálne prijatie. Vtedy si začne zvnútorňovať hodnoty od iných ľudí a iných inštitúcií. Tieto hodnoty majú centrum v iných ľuďoch a inštitúciách, sú fixné a nepružné. Čo znamená strata so svojím hodnotiacim systémom? Ľudia sú neistí, ľahko ohroziteľní , nedôverčiví a neotvorení. Toto je tragédia novodobého človeka, ktorý je vzdialený od svojho vnútorného hodnotového systému a jeho hodnoty mu podsúvajú rodičia, školský systém, média, reklama, cirkev, štát. Napríklad podsúvaná hodnota „poslušnosť je dobrá“ znamená to, že sa vzdávame vlastných názorov a to je tragédiou, pretože len ľudia slepo poslúchajúci rozkazy robia neľudské veci.

V človeku však existuje živý základ organizovaného hodnotiaceho procesu. Je to schopnosť prijímať spätné informácie na základe prežívania, ktoré umožňujú neustále korigovať svoje správanie a reakcie tak, aby človek dosiahol maximálne možné naplnenie. Keď sú ľudské bytosti vnútorne slobodné a volia si to, čo si vážia, majú tendenciu ceniť si tie objekty, zážitky a ciele, ktoré prispievajú k ich rastu, prežitiu a rozvoju pozitívnych vzťahoch s inými ľuďmi. Takéto ľudské bytosti nemôžu deštruktívne konať proti sebe a proti iným. Ľudia, ktorí sú v kontakte so svojím prežívaním si začínajú ceniť úprimnosť, nezávislosť, sebariadenie, sebapoznanie, citlivosť na spoločenské problémy, zodpovednosť voči spoločnosti a lásku k medziľudským vzťahom.

Ako uvádza v knihe Strach ze svobody“ Erich Fromm, ak by sa ľudia riadili svojím hodnotiacim systémom, prežívali by pozitívnu slobodu prostredníctvom prejavovania svojich intelektuálnych a citových schopností a nebezpeční by boli podľa neho len chorí ľudia.

Dospelí aj deti potrebujú k svojej vnútornej slobode prežívať tri základné podmienky: autentickosť, úctu, empatiu a možnosť voľby. Pri výchove aj vzdelávaní by malo byť dôležité, aby sa vychádzalo z vnútornej motivácie detí a ich potrieb. Tu by som pokračovala svojimi myšlienkami, ktoré som podrobnejšie vysvetlila aj vo svojej knihe „Som kráľom svojho sveta-Spoznaj sám seba a porozumieš ostatným“.

Dieťa sa môže stať vnútorne slobodným len v prostredí, kde sa môže autenticky vyjadrovať, kde prežíva úctu a empatiu. Samozrejme musí vidieť tieto stránky aj u dospelého človeka, ktorý je s ním v kontakte – či u rodiča alebo pedagóga.

Čo znamená ukázať sa dieťaťu prostredníctvom autentickosti? Znamená to vyjadrovať otvorene pocity, potreby a názory asertívnym neútočným spôsobom (ja-výroky). Toto sú stránky, ktoré sú dôležité aj pri vytváraní hraníc, ktorými sa dieťa riadi pri svojom správaní voči dospelým. Znamená to ukazovať princípy sebaúcty a z nej prameniacej sebalásky, ktorými zároveň svojou neútočnosťou preukazujeme druhým úctu , toleranciu a rešpekt. Ako je vidieť- od skutočnej autentickosti sa odvíja aj úcta k ostatným, pretože im svojou otvorenosťou, spontánnosťou a úprimnosťou poskytujeme blízkosť, jasnosť a istotu. Nehráme s ostatnými hry, pri ktorých sa ukrývame za nejakou maskou.

Takže na základe autentického prostredia sa odvíja úcta k ostatným. Je to úcta, ktorá sa vytvorila slobodným rešpektujúcim spôsobom a ktorú si na základe napodobňovania budú vytvárať k ostatným aj deti, pretože potrebujú viac vzory než donucovacie prostriedky vo forme trestu a odmien.

Ak je dospelý človek otvorený k sebe, stáva sa vnímavejším k sebe a k ostatným. S vnímaním svojich pocitov a potrieb sa logicky zosilňuje aj vnímanie pocitov a potrieb u ostatných ľudí a tu sa rozvíja empatia. V empatickom prostredí sa cíti slobodne nielen dospelý človek ale aj dieťa. Ide o neodsudzujúce prostredie, v ktorom sa môžu všetci voľne prejavovať bez odsudzovania a aj negatívne správanie sa tu berie ako odraz problematických pocitov, ktoré sú prejavené smerom von. Ak je dieťaťu potvrdzované, že k ľudskosti patria všetky pocity a emócie, neuzatvára sa pred nimi, nebojí sa ich a časom sa ich môže naučiť asertívne vyjadrovať, pretože sa cíti prijímané, vypočuté a rešpektované. Len v neslobodnom prostredí, kde sú nerešpektované pocity, potreby a názory detí, si dieťa vytvára do budúcnosti správanie, ktoré má znaky opaku otvorenosti-neotvorenosť. Neotvorenosť je základom toho, že nedokážeme otvorene vyjadriť pocity, potreby a názory, takže sa uchyľujeme k neotvoreným spôsobom. Namiesto otvorených názorov vyjadrujeme svoje názory bez účasti ľudí, ktorých sa to týka- ohovárame, odsudzujeme, manipulujeme , klameme, sme násilní atď. Agresia vzniká ako následok bezmocnosti, ktorá sa ukladá v deťoch, ktorých pocity, potreby a názory boli prehliadané či potláčané. Každý človek potrebuje mať pocit, že svoj život ovláda a preto je dôležité aj dieťaťu v rámci určitých hraníc umožňovať voľby, aby cítilo, že sa zúčastňuje na riadení svojho života aj keď na začiatku s pomocou dospelých. Neskôr to bude robiť samo. Pri nepríjemných skúsenostiach z detstva sa učí – nie ovládať život ale učí sa ovládať iných.

Čo z toho vyplýva? Je dôležité žiť autenticky v súlade so svojimi pocitmi, potrebami, názormi a takisto schopnosťami a to isté dovoliť dieťaťu. Len takto si môžeme vytvárať vnútornú slobodu. A keďže všetko, čo si vytvárame v našom vnútri, ovplyvňuje aj naše vonkajšie správanie, týmto spôsobom je možné šíriť slobodu aj vo vzťahoch, ako to potvrdzujú aj známe citáty: „Ži a nechaj žiť“ , alebo ako sa vyjadril Ghándhí, aby sme menili najprv seba a potom zmeníme svet. Pokiaľ budeme vedieť žiť autenticky, automaticky poskytujeme úctu a empatiu nielen sebe ale aj ostatným. Ako je vidieť otvorenosť sa stáva súčasťou rozvíjania svojej odvahy a úprimnejších vzťahov spojených s odpúšťaním a naopak neotvorenosť zoslabuje charakter a vzťahy. Každá zmena sa musí začať v našom vnútri a v našom vedomí, aby sa prejavila vo vonkajšom živote a vzťahoch.

sub_page55_picture0_4


Súvisiace články:


Tip našej redakcie na knihu:

David R. Hamilton – Nákažlivá síla našeho vyzařování – Žijeme v prepojenom svete, v ktorom sa pocity, postoje a správanie prenášajú z osoby na osobu a ďalej a pritom infikujú každého, kto s nimi príde do styku. Mozog každého z nás je vybavený takzvanými zrkadlovými neurónmi. Spôsobujú, že nenápadne napodobňujeme to, čo vyjadrujú ľudia, ktorými sme obklopení. Ak sa niekto usmieva, usmejeme sa. Keď sa niekto mračí, zamračíte sa tiež. Začneme sa cítiť rovnako ako ľudia, s ktorými trávime čas. Väčšinou si vôbec neuvedomujeme, že sa to deje, ale čím dlhšie bývame s niekým, kto je šťastný, tým viac šťastia sa dostane pod kožu i nám. Smútok a depresia však prúdi rovnako … Aj vy ste nákazliví bez ohľadu na to, či si myslíte, že ste, alebo nie. Otázkou ale je: čo chcete šíriť? Autor pútavo opisuje, ako sa my ľudia neustále navzájom ovplyvňujeme tým, čo z nás vyžaruje.

Pôvodná cena: 8.20 EUR, Naša cena: 7.38 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 0.82 EUR


 

(Prečítané 1 248 krát, 1 dnes)
 

5 Responses to Je možná sloboda?

  1. marlene píše:

    Pekne napisany clanok a velmi pravdivy. Neotvorenost, neuprimnost je zakladom vsetkeho utrpenia. Ak by ludia boli skutocne zvyknuti byt autentickymi a slobodnymi bytostami, vyrok o tom, ze pravda boli, by stratil zmysel, lebo vsetci by sa prijimali takymi akymi su. Ludia by sa mali prestat bat byt sami sebou, povedat co citia aj keby mali stratit priatelstva. To totiz niesu tie prave priatelstva, ak sa v nich clovek boji byt sam sebou.

    • Darina Vranová píše:

      presne na toto som myslela v tomto clanku…bojime sa byt samymi sebou, bojime sa umoznit detom byt samymi sebou a problemy so sebauctou a vztahmi kvoli tomuto na seba nenechaju dlho cakat..

  2. Katka píše:

    Ďakujem Darinka. Prostredníctvom článku som pochopila určité moje rany/traumy z detských čias. Zrazu ma naplnil pokoj a porozumenie. Ďakujem 🙂

  3. Hana píše:

    „ VEŠT-B“
    … praslovanské slovo ,znamenajúce –vedieť viac– .Veštenie teda nie je len suchý popis budúcnosti ,ale mapa kadiaľ a ako prídem k spokojnej budúcnosti. Od veštby sa teda očakáva predovšetkým aspoň rada a odporúčanie, ktoré človeka nasmeruje k priaznivému riešeniu.

    Žijeme v storočí, kedy sa svet mágie a reality stáva jedným. Prebiehajú seriózne výskumy vplyvu alternatívnych metód na fyzický a emočný stav človeka. Tiež sa geometrickým radom množia „inštitúcie“ sľubujúce vyveštiť nám čokoľvek. Povrchné a bez hlbších súvislostí podané výklady sú síce zábavné, no v tom v horšom prípade môžu aj uškodiť.

    Karty, numerológia, astrológia, I-ťing….., sú v prvom rade sprievodcovia na našej výprave za sebapoznaním a sebaprijatím. Kde by sa stratila slobodná vôľa a kreativita pri predstave predurčeného života? Ako by sa mohol človek rozvíjať ak by vedel, že neexistuje žiadna možnosť slobodne sa meniť, rásť a tvoriť? Nevenujem sa preto technikám, ktoré sú zlatým klincom niektorých „veštcov“ ,sľubujúcich bohatstvo a krásnych princov bez práce na sebe J.V živote naozaj môžeme dostať všetko, po čom zatúžime, len musíme poznať trasu po ktorej treba ísť, ak chceme nájsť svoj poklad.
    „Bohovia dlho premýšľali, kde skryjú tajomstvo života. Jedni navrhovali skryť ho na dno oceánu, druhí ho zase chceli vyniesť na vrchol najvyššej hor, Napokon sa dohodli, že ho skryjú priamo v človeku.“
    Osud kontra slobodná vôľa – často nekonečná polemika – je pre mňa jedno prepojené s druhým. Všetky vykladacie techniky -orákulá- vnímam v prvom rade ako cesty do nášho najhlbšieho a zároveň do najvyššieho “JA“. Výklad symboliky čísel, Tarotu, I-Ťingu a ďalšie metódy majú samozrejme vždy aj vzťah k vývoju budúcich udalostí, ale najprv musíme pochopiť prítomnosť a jej súvislosť s minulosťou .Tak porozumieme svojmu karmickému poslaniu a čo je dôležitejšie, máme odteraz možnosť vytvárať vo svojom živote úplne nové hodnoty, záujmy a kontakty. Už sa nemusíme zdržiavať donekonečna vo svojom starom a nepohodlnom živote, ale môžeme žiť úplne nový život.
    Takéto osvetlenie symboliky orákula má iný význam a kvalitu, než len povrchné predvídanie budúcnosti ,ktoré sa dokonca niekedy aj môže vyplniť, ale chýba mu vnútorná pravda a zmysel pochopenia odkiaľ prichádzame, kam a prečo sa náš život vyvíja práve týmto smerom. Preto povrchný výklad zapôsobí na pár dní ako náplasť na ranu, ale ložisko problému neodstránime, kým nepochopíme odkiaľ pochádza. Spojenie sa s podvedomím prostredníctvom rozboru čísel, I-Ťingu, Tarotu…tiež neznamená, že sa svojim problémom nadobro vyhneme, ale zistíme, že máme oveľa viac slobody a možností ako začať rozhodovať sa múdrejšie a vidieť veci inak, než sme si doposiaľ predstavovali.
    Využitie symbolov a porozumenie ich odkazu, zostáva radcom pri odhaľovaní neznámych súvislostí medzi minulosťou a budúcnosťou. Prítomnosť sa tak stáva zmysluplnou, lebo si začíname uvedomovať ,že do zdanlivo neriešiteľných situácií máme možnosť zasiahnuť. Orákulá nám posvietia na skryté hodnoty a schopnosti o ktorých sme možno tušili v hĺbke duše , ale len teraz si ich začneme plne uvedomovať.
    Z vlastnej praxe viem, že ak použijeme rôzne výkladové techniky pri hľadaní odpovedi na tú istú otázku, dostaneme rovnakú odpoveď. To ma utvrdzuje v presvedčení, že všetky metódy odpovedajú na aktuálny stav, v ktorom sa človek práve nachádza. Takáto synchronicita, aj keď sa javí ako záhada, potvrdzuje, že naša energia si vyžiada takú odpoveď akú práve potrebuje a zúžitkuje v danej chvíli – a je najdôležitejšia pre konkrétne zmeny, ktoré potrebujeme práve teraz pochopiť a realizovať.
    Pokiaľ si tieto pravidlá neosvojíme, môžeme na našich princov a princezné rýchlo zabudnúť, alebo donekonečna čakať na krásne a hojnosti plné dni. Neexistuje veľký problém, ktorý by nemal hlboké korene v minulosti. Spravodlivý vesmír nám však dal okrem úloh aj prostriedky a schopnosti, vďaka ktorým môžeme na svoje vzťahy a na svet pozerať novými očami.
    Prajem všetkým, nech vám všemocný Vesmír zachová svoju priazeň a spomeňte si na odkaz vytesaný nad vchodom do delfskej veštiarne – “SPOZNAJ SÁM SEBA“ – vždy, keď Vám niekto ponúkne rýchle veštenie.