google27eaa3905ca3fee3.html

change-your-life-with-better-time-managementAmerický spisovateľ Dale Carnegie bol presvedčený, že duševný postoj človeka je tou neznámou, ktorá určuje jeho osud. Rímsky filozof to zhrnul do deviatich slov: „Náš život je taký, akým ho urobia naše myšlienky.“ Ľudia môžu zmeniť svoj život iba tým, že zmenia svoje myšlienky. D. Carnegie uvádza poučnú historku jedného zo svojich žiakov, ktorý sa pod ťarchou starostí nervovo zrútil.

„Robil som si starosti úplne so všetkým: že som veľmi chudý, že mi padajú vlasy, že nikdy nezarobím dosť peňazí na to, aby som sa mohol oženiť, že nikdy nebudem dobrým otcom, že mi utečie dievča, ktoré som si chcel zobrať, že nevediem dobrý život. Robil som si starosti s tým, čo si o mne druhí myslia. Robil som si starosti, pretože som sa domnieval, že mám žalúdočné vredy. Už som nemohol pracovať, tak som dal v práci výpoveď. Napätie sa vo mne stupňovalo, až som nakoniec pripomínal parný kotol bez bezpečnostného ventilu. Tlak bol natoľko veľký, že niečo muselo povoliť – a aj povolilo. Ak ste sa ešte nervovo nezrútili, modlite sa k Bohu, aby vás toho ušetril, pretože žiadna telesná bolesť nemôže prekonať tú nesmiernu bolesť strádajúcej duše. Moje zrútenie bolo tak ťažké, že som nedokázal hovoriť ani so svojou rodinou. Ani som neovládal svoje myšlienky. Bál som sa a aj pri najmenšom zvuku som vyplašene vyskakoval. Všetkým som sa vyhýbal. Často som sa bez zjavnej príčiny rozplakal.

Každý deň bol pre mňa deň plný agónie. Mal som pocit, že ma všetci opustili – aj Boh. Bol som v pokušení skočiť do rieky a so všetkým skoncovať.

Namiesto toho som sa rozhodol odísť na Floridu v nádeji, že zmena prostredia mi pomôže. Keď som nasadal do vlaku, otec mi odovzdal list a vyzval ma, aby som ho otvoril až na Floride. Na miesto som dorazil uprostred turistickej sezóny, a pretože som nemohol zohnať hotel, najal som
si miesto na spanie v jednej garáži. Snažil som sa získať prácu na nákladnej lodi v Miami, ale nemal som šťastie. Svoj čas som teda trávil na pláži.

Na Floride som bol možno ešte nešťastnejší ako doma, a tak som otvoril list, aby som si prečítal, čo mi otec napísal. Bolo tam: ,Synak, si 1 500 míľ od domova a necítiš sa o nič lepšie, alebo vari áno? Vedel som, že ti lepšie nebude, pretože si si zobral so sebou práve tú jednu vec, ktorá je príčinou všetkých tvojich problémov – a to si ty. Tvoje telo aj tvoja duša sú úplne v poriadku. Nezdolali ťa situácie, do ktorých si sa dostal, ale to, čo si o nich myslíš. Človek je taký, ako zmýšľa vo svojom srdci. Až si toto uvedomíš, synak, vráť sa domov, pretože v tom momente budeš vyliečený.´

Otcov list ma nahneval: hľadal som súcit a nie poučovanie. Bol som tak rozzúrený, že som sa vtedy na tom mieste rozhodol, že už sa domov nikdy nevrátim. Keď som ten večer prechádzal jednou bočnou uličkou v Miami, narazil som na kostol, kde práve prebiehali bohoslužby. Pretože som nevedel, kam inam by som išiel, zamieril som dnu a počúval kázeň na tému: ,Ten, kto ovládne svojho ducha, je silnejší ako ten, kto ovládne mesto.´

To, že som sedel v posvätnom prostredí Domu Pána a načúval rovnakým myšlienkam, ktoré uviedol otec vo svojom liste, mi vyhnalo z mozgu všetko to nahromadené svinstvo. Prvýkrát v živote som dokázal uvažovať jasne a rozumne. Uvedomil som si, aký blázon som bol. Až ma šokovalo, keď som sám seba uvidel v pravom svetle: pokúšal som sa zmeniť celý svet a každého človeka v ňom, pričom jediná vec, ktorá potrebovala zmeniť, boli moje myšlienky.

Druhý deň ráno som si zbalil veci a vyrazil domov. O týždeň som už bol späť v práci a o štyri mesiace neskôr som sa oženil s tou dievčinou, pri ktorej som sa bál, že mi utečie. Dnes sme šťastná rodina s piatimi deťmi. Boh bol ku mne milostivý tak po stránke materiálnej, ako aj mentálnej. Včase, keď som sa zrútil, som robil nočného vedúceho oddelenia s  osemnástimi zamestnancami. Dnes som vedúci výroby kartónu a mám pod sebou štyristopäťdesiat ľudí. Vediem oveľa plnší a priateľskejší život. Myslím, že teraz už dokážem oceňovať skutočné životné hodnoty. Keď sa mi do života snaží vkradnúť úzkosť (ako sa to stáva každému), poviem si, že je potrebné znova zmeniť myslenie, a všetko je zrazu v poriadku.

S čistým svedomím môžem vyhlásiť, že som rád za moje vtedajšie zrútenie, pretože som tak dostal príležitosť prostredníctvom tvrdej skúsenosti zistiť, akú moc majú naše myšlienky nad našou dušou aj telom. Dnes už dokážem prinútiť svoje myšlienky, aby pracovali pre mňa a nie proti mne. Už viem, že otec mal pravdu, keď hovoril, že moje utrpenie nespôsobujú vonkajšie okolnosti, ale to, čo si o daných okolnostiach myslím. Keď som si to uvedomil, bol som vyliečený – a vyliečený som už ostal.“

Kde hľadať liek proti strachu?

Rozčúlenie, starosti, neistota, nespokojnosť, žiarlivosť, závisť, zlosť, hnev, pesimizmus, slabošstvo a sklesnutosť – to všetko sú deti jedného otca: strachu. Ak sa človek považuje za smrteľné telo obdarované rozumom, predstavuje pre neho každý, kto je silnejší, krajší, statnejší alebo úspešnejší, živú výčitku a potenciálnu hrozbu pre jeho život a blahobyt. Pretože nemôže existovať v spoločnosti nezávisle na ostatných ľuďoch, žije neustále v strachu. Zbytočne sa trápi a vysiľuje najrôznejšími obavami, a tak spotrebováva väčšiu časť svojej vnútornej energie. Pri jej rozumnejšom využití sa mohol stať vynikajúcim umelcom, filozofom, učiteľom, spisovateľom alebo jednoducho osobnosťou, akou mal byť podľa plánu Boha. Táto energia by mu mohla darovať veľa hodín, dní aj rokov prežitých v láske a radosti.

Takíto ľudia málokedy bývajú skutočne šťastní, a pokiaľ šťastní sú, tak iba krátkodobo. Ich prchavé šťastie totiž takmer úplne závisí na vonkajších príčinách a okolnostiach, ktoré sú, ako je známe, veľmi nestále.

Pokiaľ si myslíme, že sme vysoko vyspelý mozog (intelekt) obdarovaný telom, tiež sme zraniteľní a strach sa nás dotýka. Rozumnosť a racionalita nás zbavujú iba niektorých druhov strachu, ale rozhodne nie všetkých, napríklad strachu zo smrti, samoty alebo neúspechu. Šťastie intelektuálov je tiež neisté, pretože je zakalené strachom.

Kto nemá strach? A hlavne, ako sa môžeme zbaviť strachu? Kým si odpovieme na položené otázky, pripomeňme si, že človek ako trojjediná bytosť má telo, rozum a dušu. Fyzické telo a  rozum sú dočasné, ale duch (základ duše) predstavuje veličinu stálu a večnú, ktorá nemá hranice obmedzujúce jej rast.

Ľudia, ktorí sa spájajú s telom, sú veľmi nešťastní. Ale ten, kto sa spolieha na rozum, je v podstate rovnaký nešťastník. Prečo? Pretože ich základné životné hodnoty sa sústredia výhradne na dočasné telo a rozum. S chorobou alebo úmrtím tela a rozumu strácajú zmysel svojho života, svojho úsilia a snahy. Chcú žiť naplno, pretože sa domnievajú, že čím viac zážitkov zakúsia, tým šťastnejší, pestrejší, bohatší a zmysluplnejší bude ich život.

A skutočne bude? Veď srdce ani seba neoklameme, iba ak začneme hlas srdca potláčať alkoholom, drogami, adrenalínom, šialenou honbou za peniazmi, blahobytom, slávou, mocou, cestovaním alebo fyzickými pôžitkami. Všetky tieto náhrady šťastia však neliečia strach, ale iba na nejaký čas otupia bolesť. Ani vedecký pokrok a činnosť pre blaho všetkého ľudstva nezachránia človeka pred strachom, ak sa zaoberá vedou a zachraňuje celý svet, a pritom sa riadi iba svojím rozumom. Ľudský rozum je schopný dať zmysel a účel všetkému okrem vlastnej existencie, pretože nemôže človeka zbaviť strachu.

Čo nás teda môže zbaviť strachu? Liek proti strachu je ukrytý v nás samotných. Nachádza sa v našom srdci (nemám na mysli fyzický orgán, ale to, čo srdce symbolizuje – naše skutočné Ja, našu dušu). Ako sa liek proti strachu volá? Veľmi jednoducho a krásne – Boh.

Americký psychológ a  spisovateľ  Timothy Leary vysvetľoval pôvod ľudského strachu nasledujúcim spôsobom. Ak sme tu z vôle Boha, uberáme sa k Bohu. Ak sme tu slepou náhodou, ľudský rozum logicky usudzuje, že naša cesta nikam nevedie, a tak vzniká strach z budúcnosti.

Skutočne, pokiaľ sa uberáme k Bohu, sú pre nás všetky pozemské problémy a utrpenia iba dočasné nepríjemnosti.

Článok je úryvok z knihy:

Alexander Koršunov – Ako spolupracovať so svojou dušou

Koršunov veľmi pekne a inšpiratívne rozpráva o tom, ako sa nebáť zmien a rásť; ubezpečuje nás, že všetko sa nám deje iba preto, aby sme pochopili, kto sme; učí, ako byť šťastný, ale uvádza aj „spoľahlivé“ spôsoby, ako byť nešťastný. Radosť, vďačnosť, optimizmus, múdrosť, uvedomenie a zodpovednosť nám určite dopomôžu ku šťastiu i k vnútornému rozvoju. Kniha sa zaoberá aj hlbším zmyslom nášho života: prináša úvahy o Bohu a o tom, ako je to v iných svetoch a vesmíroch, alebo čo je zlo a zlí ľudia. Dobrým ponaučením je jednoznačne, že ľudí treba brať takých, akí sú, a takých ich aj milovať.

Ukážka: Príčinou našej nespokojnosti s inými ľuďmi, s niekým alebo niečím je egocentrizmus. Prisudzujeme vlastnej osobe významnejšiu úlohu ako ostatným a máme utkvelý pocit, že sa všetko musí točiť okolo nás a našich potrieb. Napríklad, že si nás všetci musia vážiť, že nás musia milovať, pomáhať nám, alebo aspoň nám nesmú brániť žiť tak, ako sa nám páči. Ak si nás niekto neváži, nemiluje nás, nepomáha nám alebo prekáža, hneď ho označíme za nepriateľa (alebo hlupáka, ničomníka, darebáka a podobne). Čím menej je človek duševne vyspelý, tým väčšia je jeho márnivosť a úmerne s tým je aj dlhší zoznam jeho nepriateľov.

Pre egocentrického človeka predstavuje život skutočný a neustály boj. Veď okolo sú samí nepriatelia! Viete si predstaviť, aké to je, žiť medzi nepriateľmi? To nie je život, ale galeje. Ako múdro povedal čínsky filozof Konfucius: „Mudrc hľadá všetko v sebe, nerozumný človek všetko v druhom.“ Múdri ľudia vedia, že iba oni nesú zodpovednosť za svoj život, a nikto druhý, teda sa pýtajú iba seba. Hlupáci to zatiaľ nevedia, a preto ľahko prenášajú zodpovednosť za svoj život na plecia príbuzných, blízkych, spolupracovníkov, vedúcich alebo štátu. Obviňujú ostatných, ale nikdy nie seba, že prežili všedný, úbohý, nešťastný, neradostný, osamotený a ťažký život.

Nespokojnosť je užitočná iba vtedy, ak ju obrátime na seba, a nie na druhých. V takom prípade sa stáva potenciálnou silou, ktorá nás môže pozitívne zmeniť. Nespokojnosť, ktorá je zameraná na ostatných, iba málokedy prináša priaznivé zmeny.

Čo musíme urobiť, aby náš život prestal byť všedný, úbohý, nešťastný, osamotený a ťažký? Musíme zmeniť veľkosť a smer pôsobenia svojich síl. Je nutné si prestať myslieť, že svet je nepriateľský, život nespravodlivý a všetci ľudia nepriatelia, a uvedomiť si, že sme tvorcami svojho života. Samozrejme, že fyzický svet na nás veľmi pôsobí a môže nás ovplyvniť, ale existuje niečo, čo je silnejšie ako pôsobenie fyzického sveta. Je to duchovná energia, ktorá napomáha duchovnému rozvoju človeka. Ľudia s veľkou duchovnou energiou sú schopní nielen robiť, čo je nutné, ovládať svoje myšlienky a emócie, riešiť zdanlivo neriešiteľné úlohy, prekonávať neprekonateľné prekážky, víťaziť nad nevyliečiteľnými chorobami alebo viesť ostatných, ale aj zmeniť vonkajší svet.

Pôvodná cena: 6.60 EUR, Naša cena: 5.94 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 0.66 EUR


HERO


Súvisiace články:


(Prečítané 3 117 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.