google27eaa3905ca3fee3.html

Ľudia zlyhávajú. Správu našej spoločnosti sme teda postavili na zákonoch, predpisoch, nariadeniach, postupoch a povinnostiach – a na právnických osobách, ktoré ľudí vedú k správnemu konaniu.

Sú tu štáty a jeho ústavy ako školy, úrady či súdy. Tieto nás vedú k dodržiavaniu písaných dohôd. Popri tom sú tu spoločnosti, dnes už zväčša nadnárodné, ktoré nás vedú prostredníctvom obrazov a vzorov: cez reklamu, médiá, filmy. Vedú nás zväčša k nákupu a závislosti. Ešte sú tu cirkvi, tie sú zodpovedné za súčasný stav, keď veríme písmu, obrazu a pánovi viac ako vlastnému úsudku a vnemu. Ich vplyv na nové dianie je však dnes mizivý, pozornosť ľudí už nie je sústredená na kostol a mučenie, ale na štúdium, peniaze a multimediálnu zábavu.

Predstavy predstavujú budúcnosť

Vlastne sme vytvorili umelý priestor v oblasti nášho spoločného ducha. Je to priestor myšlienok a predstáv o tom, ako by spoločnosť mala správne pracovať a vyvíjať sa. Tieto myšlienky sú premietnuté na papier a do počítačov. Tieto myšlienky ožili v podobe právnických osôb, v podobe spoločností – matíc, ktoré chránia dohodnutý poriadok a tých ľudí, ktorí sa poriadku prispôsobili.

Ľudia však stále zlyhávajú. Akokoľvek prepracovaná sústava myšlienok – stále sa nájde nejaká medzera, ktorou sa náš umelý zákon dá obísť a ktorú niekto zneužíva. Popri tom tu máme celý veľký priestor, ktorý zákon nijak neupravuje. V tomto priestore sa vedie informačná vojna, vojna o našu pozornosť. Je to priestor multimédií. Naše podvedomie totiž nerozlišuje, čo je len záber z filmu a čo sa ti deje skutočne. Darmo si myslíme, že prúdy obrazov, rytmy v rádiu či písmenká na obrazovke nás neovplyvňujú. Práve obraz, písmo a pieseň sú to, čo ľudí vedie, to, čo ľudia nasledujú. Multimédiá určujú našu spoločnú budúcnosť. Multimédiá spravujú našu spoločnosť. Stále si to však ty, kto dáva obrazom význam. Ak im význam nedáš ty, dá ti ho niekto iný.

Čo je to pravda?

Správa našej spoločnosti je v kŕčoch. Ľudia kradnú, sú nezodpovední. Presadzujú si vlastnú pravdu, tú, ktorá im vyhovuje. Riešením mala byť cirkev, mal ním byť zákon, malo ním byť školstvo. Dnes sme už od riešení upustili a decku dáme do rúk tablet… Stále však tlačíme na ľudí, aby naše spoločné „pravdy“, naše „objektívne“ predstavy, brali vážnejšie. Už od raného detstva. Nevieš? Tu na, pozri do knihy! Spýtaj sa Googlu. Pravda je to, čo sa dočítaš, to, za čím stojí nejaká značka, spoločnosť, autorita, technológia. Pravda je to, na čom sme sa ako spoločnosť dohodli, to, čomu sme boli nútení uveriť.

Ľudia sa dostali do nevedomého omylu. Myslia si, že sústava spoločnosťou dohodnutých predstáv je pravda. Nemôžu byť ďalej od pravdy!

Pravda to totiž od podstaty niečo iné. Pravda je presný opak myšlienky či predstavy. Pravda je to, čo je práve. Pravda je prítomný okamih, v ktorom je obsiahnuté všetko to, čo bolo. Pravda je tá zem, z ktorej strom života čerpá živiny, z ktorej rastie a ktorej daruje to, čo už nepotrebuje, svoje suché listy. Pravda je prítomnosť, je to prostredie života, pravda je strom sám, ako žije a dýcha. Pravda je človek sám s celou svojou minulosťou, ktorá ho prepája so všetkými ostatnými bytosťami Zeme.

Obrazy možných budúcností

Myšlienky a predstavy sú nebo. To je to nebo, do ktorého, ku ktorému strom a človek rastú. Sú to možné budúcnosti. Predstavy sú možné stavy, ktoré stoja pred nami. Týmto spôsobom dokážeme tvoriť, dokážeme ovplyvňovať svoje cesty do budúcnosti. Predstava sa stáva pravdou až vtedy, keď v ňu uveríš a keď sa jej oddáš. Potom sa v priebehu času ohnú okolnosti, ohne sa náhoda, ohne sa tvoja pozornosť tak, aby ťa viedla cestou života smerom k predstavenej budúcnosti.

Multimédiá sú práve len súbory predstáv, sú to premietané obrazy, zvuky, slová, písma, piesne, vzory správania… Keď si mýliš predstavu s pravdou, tak zamieňaš svoju zem pod nohami, svoju skutočnosť a pravdivosť, keď ju zamieňaš za vzdušný zámok… Potom na ňom stojíš, na ňom si duchovne závislý.

Vždy si na niečom závislý. Vždy niečomu slúžiš. Ale čomu? Je zdravé byť závislým na pravde, na zemi – toto je jediná zdravá závislosť, ktorá sa postupne mení v lásku. Ale čo, ak si si pravdu zamenil za to, čo si ľudia myslia, za to, čo hovoria, čo ukazujú?

Správa zeme

Nie je vôbec vhodné snažiť sa spravovať prítomnosť podľa predstáv možnej budúcnosti. Súc v predstavách totiž nie si prítomný, nie si v pravde, nie si práve teraz, práve tu. Nevidíš prítomnosť, nevidíš seba, ani druhých, ani zem – len si predstavuješ, namýšľaš, premietaš. To je dôvod, prečo si navzájom ako ľudia tak často ubližujeme, telesne či citovo, tak často sme bezohľadní k druhým, tak často ničíme seba, škodíme sebe a okoliu, vedome či nevedome ničíme svoje životné prostredie, svoju Zem. Rúbeme si svoj strom života.

Riešením je očistenie sa od predstáv, od myšlienok. Až vtedy, keď sa vlny mysle upokoja, skrze jej hladinu uzrieš obraz pravdy, obraz seba, obraz zeme. Je to prechod smrťou, pretože to znamená smrť tvojich myšlienok a predstáv, smrť toho všetkého, čo si si o sebe, o svete, o Zemi myslel. Smrť všetkých tých obrazov, čo ti kedy premietli. Nič z toho nebola pravda. Teraz vidíš.

Prebudenie zo sna predstáv

To preto si bol taký špinavý, tak posadnutí myšlienkami, ktoré ťa ovládali. To preto si bol sluhom vlastných chcení a predstáv. To preto si bol otrokom nariadení a povinností, písaných, nepísaných, aj tých, ktoré si si len predstavoval. Oni, tie vzdušné zámky, sa báli smrti. A ty si sa s nimi stotožňoval. Žil si v strachu. Nevedel si, že ich smrť nie je tvojou smrťou.

Bol si v omyle. Nestotožňoval si sa s pravdou, so samým sebou, ale s vlastnými a cudzími predstavami. Celý život si sústredil svoju pozornosť nie na pravdu, ale na predstavy. Tam ťa viedli už od detstva, ku počúvaniu slov, ku knižkám a k blikajúcim obrazovkám. Na čo si sa pozeral, na to sa podobáš. Tak ako labuť, ktorú vychová kačka si myslí, že je kačkou. Nevedomky si si myslel, že ak by tieto predstavy umreli, umrel by si aj ty s nimi. To preto si sa nikdy od predstáv nečistil, to preto si stále bol ich otrokom. Bál si sa smrti!

Smrť je bránou k samospráve

Práve som ťa z omylu vyviedol. Pozri sa smrtke smelo do očí. Vedz, že ona je zem. Ona je pravda. Ona je tvojím očistením a oslobodením. Ona je bránou k dokonalosti. Smrť je dokonanie, je to skon a nový začiatok.

Rodíš sa znovu, ako nový človek. Už vidíš pravdu. Už nepotrebuješ nariadenia, aby ťa usmerňovali. Už nie si otrokom, ktorý slúži obrazom. Si samosprávny, si celý. Si viac ako stroj, si viac ako myšlienka – tieto sú len tvojimi nástrojmi, ktoré môžeš použiť – a keď neslúžia, vymeniť, odložiť, zahodiť… Prejdúc bránou smrti, stávaš sa celistvým, nič nemáš navyše a nič ti nechýba. Stávaš sa dospelým človekom. Čiň tak každou zimou, každou nocou! Uzatvoriac kruh.

Znovuzrodenie k zodpovednosti, k spolupráci a spoločnosti

Vidiac pravdu, súc v prítomnosti, dokážeš na ňu odpovedať. Si schopný odpovede, si v prúde, si zodpovedný. Už nie si len časť, už nie si len hejnom vtákov-myšlienok vyplašene lietajúcich pomedzi vzdušné zámky. Už si celý strom, s korunou aj koreňmi! Vtáčiky nech prilietajú aj odlietajú! Si celistvý, vidíš a vieš – si vedomý. Zodpovedný a vedomý. Máš moc spravovať seba samého, máš možnosti. Si mocný, veľkomožný, slobodný. Máš možnosť voľby, máš vôľu, si voľný.

Ako zodpovedný dospelý človek dokážeš vidieť pravdu, bez predsudkov, bez nálepiek. Vidíš, cítiš, prirodzene ctíš iné bytosti. Si prítomný – dokážeš byť plne pri tom, čo sa deje. Spoločne dokážeme byť prítomní, dokážeme spolupracovať. Toto je nutným predpokladom pre schopnú, zdravú a zodpovednú správu spoločnosti, pre správu vecí nám spoločných, pre dlhodobo udržateľnú správu Zeme.

Je to na tebe, na jedinom tvojom rozhodnutí – na rozhodnutí prekonať strach, uvoľniť sa, oddať sa Zemi, dôverovať. Na rozhodnutí stať sa vedomým.

Začítaj sa hlbšie: slová.naZemi.sk


(Prečítané 203 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.