Pasca pozitívneho myslenia

Tento článok píšem pre tých, ktorí už preliezli niekoľko malých stupienkov na ceste k sebarozvoju a k „takpovediac transformovanej osobnosti“. Robí im radosť každé víťazstvo pozitívneho myslenia a pohody, ale napriek tomu, veď sme“ len ľudia“ im občas čosi negatívne znepríjemní náladu. Bravo a gratulujem.

Pasca totiž spočíva v závislosti na pozitívnom myslení. Bojíme sa všetkého, čo nevyhodnotíme ako pozitívne a buď negatívnu vec potláčame do podvedomia, alebo si vytvoríme ilúziu, že nás sa to netýka. Rozumnejšie by zrejme bolo skúmať ten negatívny princíp a prísť na to, prečo sa nám dostal do života. Takto to roky robí napríklad spisovateľ a duchovný učiteľ Marcel Vanek. Nenechá prejsť okolo seba ani jednu negatívnu vec bez toho, aby ju vo vzťahu k sebe dokonale nepreskúmal.

No napadlo by vám skúmať prečo vám nechutí napríklad špenátová pizza a chutí vám kura na kapuste? Marcel to má „zmáknuté“. Namiesto svojho obľúbeného kuraťa si objednal „odpornú“ špenátovú pizzu a robil to niekoľko dní za sebou a vypozoroval a vyskúmal, čo to robí s jeho telom a jeho myslením, s jeho pocitmi. Samozrejme „slniečkári“ povedia, že všetko je od Boha a každé jedlo zjedia s úprimnou radosťou. Kto je už tak ďaleko, tomu úprimne a v dobrom závidím. My ostatní si zväčša ešte vyberáme, často ani nevieme na základe čoho a ako to môžeme vedome ovplyvniť.

Vráťme sa k pizze. Prvý deň pomalá konzumácia s odporom. Druhý deň selekcia, najskôr zjem špenát – fuj, potom cesto, to celkom ide, tretí deň, no uvidíme, čo to dá- dobrota to, skrátka, nie je. Štvrtý deň, ale jedol som už aj horšie veci. Piaty deň, dá sa to. Šiesty deň: Kde je tá špenátová pizza? Už sa na ňu teším. Takto postupne pozoroval negatívny princíp, aby zistil, že človek si môže meniť chute, že nič nie je navždy negatívne, závisí to iba od uhla pohľadu a že všetko je veľmi individuálne aj schopnosť klamať sa a tvrdiť, že všetko je naozaj pre mňa dobré, všetko prijímam, tak načo by som experimentoval. Aj v tomto prípade sú dôležitejšie činy ako slová.

Byť pozitívny neznamená sa neustále usmievať, hovoriť zmierlivým hlasom, so všetkým súhlasiť a pritom si myslieť svoje, len aby nebol konflikt. Sladké slová a úsmevy ak sú falošné, nikoho nepresvedčia o ich účinnosti. Kto je úprimný aj k sebe vie, že sme ľudia a nie sme dokonalí. A o to práve ide. Závislosť na dokonalosti je zničujúca. Byť dokonalí a nerobiť chyby je dosť nepríjemný a nedosiahnuteľný cieľ. Na ceste neustálej sebakontroly príde často k vyčerpaniu.

Opäť sa vrátim k Marcelovi. Raz do roka sa na stretnutí Milahelpákov (Milahelp-vydavateľstvo Marcelových kníh –http://milahelp.cz/) vyhodnocuje pár roka. Milada a Rasťo sa stali párom roka. Obaja absolútne pozitívne mysliaci, šťastní a spokojní. Zamilovaní až po uši. Všetkými zmyslami vnímali potreby partnera a skôr ako ich vyslovil ich plnili. Soška ideálnych milencov im právom patrila. Nebesá boli na ich strane. Predstavte si ako sa zoznámili. On čakal pred obchoďákom na Miladu, ale tá neprišla, ona čakala o kúsok ďalej na Rasťa – tiež to bolo stretnutie na inzerát a Rasťo tiež neprišiel. Keď sa už vzdala nádeje a pohla sa, zrazu sa jej niekto spýtal: „Milada?“ Z je úst zaznelo „Rasťo?“ a šlo sa do cukrárne. Tam si svoj omyl vysvetlili a považovali to za znamenie zhora, že sa stretli, hoci každý čakal na niekoho iného s tým istým menom. To predsa nemôže byť náhoda. Náhody vlastne neexistujú. To je znamenie veľkej lásky.

Aj bolo, ale keď sa rok s rokom stretol, žili a práve sa rozchádzali dvaja úplne cudzí ľudia. Neviazalo ich ani len priateľstvo. V záplave pozitívnych slov a sladkých úsmevov potlačili svoju prirodzenosť. Keď tá vyplávala na povrch, zistili, že sú si úplne cudzí a nevedeli, čo s tým. Úsmevy zmrzli a zostala pachuť zo sklamania. Nevedeli pracovať so svojím negatívnym princípom – s egom. Nedokázali sa prijať takí akí sú, neustále chceli byť lepší, čo ich viedlo do slepej uličky. Obviňovali sa za nesprávne myslenie, keď s niečím nesúhlasili alebo mali zlú náladu.

Zabudli na jedno vesmírne pravidlo. Vesmír neustále vyvažuje veci do harmónie, nemá rád extrémy. Aj v pomere negatívnych a pozitívnych myšlienok musí nastať harmónia, nemôžeme byť večne iba pozitívni. Ak vnímate svet tak, že negatívne myšlienky treba zavrhnúť, že sú zlé a škodlivé, tak ste na najlepšej ceste k rozčarovaniu. Tak ako potrebujeme podporovať a skúmať naše pozitíva, potrebujeme rozkódovať aj naše negatíva. Dovoliť im vyjsť von a skúmať ich. S láskou a s úctou. Veď sú naše. Posadnutosť pozitívnym myslením nás zbavuje pravdivosti a škodí nám. Oberá náš svet o farby. Nikdy nespoznáme 50 odtieňov sivej. Všetko čo je spútané, prehnané a kontrolované brzdí náš rozvoj. Rásť a vyvíjať sa môžeme najlepšie vtedy, keď sme uvoľnení a slobodní. To znamená, že nevytvárame strach. Je zbytočné báť sa negatívnych myšlienok a reakcií. Dokonca ich odsudzovať alebo naopak bagatelizovať. Treba ich skúmať a na základe toho sa posúvať vpred po stupienkoch rozvoja. Keď veríme, že náhoda neexistuje, tak zrejme nebude náhodou, že sa negatívne veci a myšlienky objavia v živote. Asi niekde existuje plôška, ktorá ich priťahuje. Snažte sa zistiť, aký majú pre vás odkaz. Len si nič nevyčítajte a nemajte obavy. Sú len potvrdením, že ešte stále ste ľudská bytosť a nie anjel.

Obavy z negatívneho myslenia môžu u vás vytvoriť nové vzorce chorého správania a vy sa predsa už roky zbavujete tých starých, ktoré ste nabrali v rodine a v škole. Najškodlivejšie je myslieť si, že jedine pozitívne vnemy a myšlienky vedú k úspechu a spokojnosti. Omnoho dôležitejšie je, prijať sa taký aký som a postupne pracovať na niektorých veciach, ktoré komplikujú život mne alebo môjmu okoliu. Pokojnú dušu vytvára sebadôvera. Nie túžba po dokonalosti, ani ilúzie a predstavy o sebe. To všetko má krátkodobé účinky. Dôverujte tomu, že keď začnete odhaľovať negatívny princíp, keď prídete na triky svojho ega bude to vyriešené navždy, ale keď to iba potlačíte, je to pasca, do ktorej skôr, či neskôr padnete. Náš svet je založený na dualite a to je fakt. Nezmeníme ho. Tak sa snažme pripustiť a pochopiť realitu.

Teoreticky zrejme zväčša chápeme, že ten pozitívny svet je omnoho krajší a jednoduchší, ale život nás dostáva do situácií, kde chtiac- nechtiac musíme vypustiť paru. Zanadávať si, naštvať sa, kričať, plakať, trpieť a cítiť sa sklamaný a podvedený. Aj eguško potrebuje občas nakŕmiť. Pokúste sa však čo najrýchlejšie spracovať tieto zážitky a vrátiť sa do harmónie. Predlžovať agóniu je zbytočné a zdraviu škodlivé.

Posudzovať, odsudzovať, porovnávať, kritizovať sa môžeme odnaučiť vôľou, ale nepritiahnuť si do života nič negatívne to jednoducho nejde. Takí majstri ešte nie sme. (Možno o pár rokov budeme). Tak ako všetko, aj vesmírne zákony majú výnimky. Zákon príťažlivosti platí pre myšlienky, emócie, predstavy a činy, ktoré sú pre nás dominantné, to znamená neustále sa opakujúce. Jedna negatívna myšlienka, či čin sa v záplave pozitívnych celkom stratí.

Keď tá vôľa nie je dosť silná, nenahraďte ju myšlienkou, že ste slaboch a nedokážete ovládať ani svoje myšlienky. To by bola iba záplava negativity. Upokojte sa a krok za krokom sa vydajte v ústrety transformácii. Múdri vravia, že sa tam napokon dostaneme všetci. Nuž, keď sme v prvej triede, netvárme sa, že rozumieme integrálom. To nás môže tiež brzdiť vo vývoji.

A na záver dobrá správa: Nič nie je dokonale dobré alebo zlé. Všetko iba je a má svoju príčinu. Emóciami farbíme veci cez náš hodnotový rebríček, ale nezabúdajte, že aj ten sa mení. Nech teda urobíte čokoľvek, je to v danom okamihu dokonalé, lebo inak ste tu a teraz konať nedokázali. Tak o sekundu bude nové tu a teraz a vy máte šancu zachovať sa inak. Život je neustála zmena a zmeniť negatívne na pozitívne, nie je nemožné.

—

Erika Vincoureková

foto: https://pixabay.com/

Súvisiace články:

• – Pozitívne myslenie ako múry vášho domu 

• – BLUDY O POZITIVNÍM MYŠLENÍ  

•  – MŮJ KAMARÁD HNĚV

•  – Marcel Vanek – Radosť a eufória, dva rozdielne motory ľudského života

Tip redakcie Eugenika:

David D. Burns – Cítit se dobře – Jak se dostat z pasti ničivých myšlenek

Úžasná kniha! Absolútne logicky vám vysvetlí, aké automatické negatívne myšlienky vás držia v pasci. Tento triezvy pohľad na vec vás každých pár strán rozosmeje, pretože vám ukáže absurditu vašich presvedčení. Je totiž naozaj absurdné myslieť si, že vy jediný/jediná ste výnimkou v celom vesmíre, ktorá nemá nádej byť šťastná, úspešná alebo normálna…

Autor – uznávaný terapeut a profesor psychiatrie – vám na konkrétnych príkladoch trpezlivo vysvetlí všetky možné variácie a scenáre myslenia, ktoré spôsobujú zlú náladu, depresiu, nechuť, nedostatok motivácie, neschopnosť riešiť problémy či iné negatívne stavy, ktoré vás v živote brzdia, obmedzujú a terorizujú. Vy sa nimi ale nemusíte dať terorizovať po zvyšok života!

Dr. Burns vám ukáže, ako konkrétne môžete začať svoje myslenie a podvedomé reakcie meniť. Robí to úplne prakticky: prostredníctvom ukážkových dialógov a vnútorných monológov, návodov, ako si svoje myšlienky zapisovať a naučiť sa ich objektívne hodnotiť (čiže naučiť sa rozoznávať čiernobiele myslenie; zhadzovanie sa; dojem, že vieme, čo si niekto iný naozaj myslí, pričom to tak vôbec nemusí byť; a iné), a rôznych duševných cvičení, ktoré sú zábavné a zaujímavé, pretože vám zreteľne ukážu iné uhly pohľadu na mnohé veci.

Kniha sa zaoberá širokou škálou tém a problémov: od „bežných“ depresií až po ťažkú depresiu a samovražedné sklony; nečinnosťou a nízkym sebavedomím; zvládaním perfekcionizmu; závislosťou na uznaní a láske; hnevom; pocitom viny; pestovaním zdravej sebaúcty; umením byť šťastní a spokojní, aj keď nie sme dokonalí, prípadne ak sme priemerní alebo občas robíme chyby; a tiež tým, ako sa vysporiadať so stresom a náporom každodenného života.

Záverečná časť knihy je venovaná otázkam chemickej nerovnováhy mozgu, dedičnosti depresie a antidepresív. Dr. Burns objektívne uvádza a vysvetľuje pre aj proti užívania liekov; ako fungujú a kedy majú zmysel. Na rozdiel od mnohých iných psychiatrov však kladie jednoznačný dôraz na kognitívnu liečbu (bez liekov), čiže zmenu myslenia a pochopenie príčiny problémov (v súlade s návodmi uvedenými v knihe).

Ukážka: Každý váš špatný pocit je výsledkem vašeho deformovaného negativního myšlení. V rozvoji a trvání všech symptomů hrají hlavní roli vaše nelogické pesimistické postoje.

Intenzivní negativní myšlení vždy provází epizodu deprese nebo ostatně jakoukoli jinou bolestivou emoci. Vaše trudnomyslné myšlenky budou pravděpodobně úplně jiné než ty, jež vám hlavou běží, když jste v pohodě. Jedna mladá žena těsně před doktorátem to vyjádřila těmito slovy:

Vždy, když na mě přijde deprese, mám pocit, jako by mě náhle trefila nějaká vesmírná šleha, a vtom začnu věci vidět jinak. Tato změna kolikrát netrvá ani hodinu. Popadnou mě negativní a pesimistické myšlenky. Dívám-li se do minulosti, jsem přesvědčená, že vše, co jsem kdy udělala, nestálo za nic. Každé šťastné období mi připadá jako iluze. Moje úspěchy mi připadají opravdové asi jako falešná fasáda ke scéně z westernového filmu. Jsem si jistá, že mé skutečné já je bezcenné a neschopné. Nemohu se hnout z místa s prací, protože mě ochromují pochybnosti. Ale v klidu vydržet nedokážu, protože to utrpení je nesnesitelné.

Stejně jako ona zjistíte, že skutečnou příčinou vašich emocí, jimiž se sami odepisujete, jsou negativní myšlenky, které vám zaplavují mysl. To ony vás udržují v letargickém stavu a způsobují, že si připadáte neschopně. Vaše negativní myšlenky neboli kognice jsou nejčastěji přehlíženým symptomem deprese. A jelikož právě ony drží klíč k úlevě, jsou i symptomem nejdůležitějším.

Pokaždé, když vás kvůli něčemu přepadne deprese, snažte se identifikovat odpovídající negativní myšlenku, jež vás napadla těsně před počátkem deprese a během ní.

Pôvodná cena: 13.20 EUR, Naša cena: 11.88 EUR, Zľava: 10.00 %