google27eaa3905ca3fee3.html

Ako to už býva, vždy, keď je niečoho priveľa, alebo je to silné, populárne, masovo šírené, príliš „in“ až otrepané, začnú sa ozývať aj hlasy proti tomu. Kontra názory, ktoré sa tú vec snažia zhodiť, očierniť, spochybniť, zosmiešniť, skrátka negovať. Čo je samo o sebe dobré. Jin a jang je univerzálny, prírodný zákon, ktorý sa musí prejavovať vo všetkom, inak to proste nemôže byť.

V tomto zmysle sa občas objavia hlasy, ktoré sa snažia zhadzovať takzvané pozitívne myslenie a takzvanú motivačnú literatúru, ba priam pred nimi varovať. Patria k nim napríklad aj tieto články:

https://www.etrend.sk/ekonomika/dansky-psycholog-je-zastanca-negativizmu-a-bojuje-proti-motivacnej-literature.html

http://www.janakoczkasova.com/blog/brazilsky-saman-prehovoril-o-temnych-strankach-kultu-pozitivneho-myslenia/

Ešte raz: samo o sebe je zdravé a prirodzené spochybňovať a vyjadrovať rôzne názory, rôzne uhly pohľadu. Komu však ide o pravdu a fakty, nie len o snahu ísť proti prúdu či byť originálny, musí sa na vec pozrieť dôkladnejšie. Veľmi veľa rôznych názorov a antinázorov v dnešnej dobe (v rôznych oblastiach) je totiž len kopa pompéznych, škandalózne a šokujúco sa tváriacich fráz, ktoré stavajú na úplnom prekrútení, nepochopení a vytrhnutí z kontextu určitých údajných údajov (bežne totiž ani tieto kusé údaje nie sú overené, respektíve nie poriadne a poctivo). Iste, veď všetko, čomu človek poriadne nerozumie, sa dá zhodiť – to je to najľahšie! Ľudia majú okrem toho tendenciu zhadzovať aj to, čo sa im nedarí alebo v čom neuspeli – stačí si pripomenúť bájku Líška a hrozno.

Na druhej strane, ak sa niekto pokúša aplikovať sám na seba niečo, čomu poriadne neporozumel, len si niečo vytrhol z kontextu, nerobí to dôsledne, chýba mu určitá skúsenosť, prax či postupnosť a podobne, sotva uvidí sľubovaný účinok – naopak, ešte si môže aj uškodiť. (Veď aj rôzne prístroje alebo trebárs auto sa musíme naučiť používať, a to v súlade s kompletným návodom a odporúčaniami…) V tomto zmysle majú kritici pozitívneho myslenia pravdu. Nemajú ju však v tom, keď namiesto varovania pred „nesprávnym používaním“ odsudzujú určité prístupy a postupy ako celok. Potom – a zrejme v snahe chcieť byť just iný – z toho môže vyjsť aj taká absurdnosť, ako vo vyššie uvedenom článku, keď „profesionálny“ psychológ tvrdí, že človek by sa nemal zameriavať na pozitíva života, ale na negatíva a straty…

Kde je ale teda tá pravda? Čo vlastne naozaj učia autori motivačných i niektorých ezoterických kníh či kurzov a ako je to so súčasnou honbou za šťastím, úspechom a pozitivitou?

Tých kníh a autorov je naozaj už asi až príliš veľa a je možné, že nie všetko na tomto poli ide dostatočne do hĺbky. Z vlastnej skúsenosti – profesionálnej i osobnej (ktorá, dovoľujem si tvrdiť, je dnes už dosť rozsiahla), zodpovedne vyhlasujem, že jednoznačne najlepšie a najdôkladnejšie je to rozpísané v knihách Esther Hicks (a ešte lepšie v audiozáznamoch z jej seminárov, ktoré sú dostupné na YouTube, pod hlavičkou Abraham-Hicks). Všetky jej dosiaľ existujúce knihy sme v Eugenike preložili a vydali v slovenčine. V súvislostiach tohto článku obzvlášť odporúčame titul Pocity – Navigačný systém na ceste životom.

Postavme si teda proti sebe hlavné argumenty a protiargumenty, údajné údaje a skutočné fakty. Hlas kritikov predstavuje domnienky a nesprávne pochopené tvrdenia, ktoré údajne hlása škola pozitívneho myslenia. Čo sa týka uvedenia týchto domnienok na pravú mieru, vychádzam z kníh a prednášok zmienenej E. Hicks alias učenia Abraham-Hicks.

Kritici: Motivačná literatúra učí, že treba popierať a potláčať svoje skutočné pocity, pokiaľ sú negatívne. Nie je dovolené vyjadrovať a preciťovať ich. V živote je prípustné mať iba pozitívne, „ružové“ pocity, stále byť iba šťastný a „slniečkovo“ naladený.

Abraham-Hicks: Nepravda. V prvom rade treba pochopiť, čo vlastne pocity a emócie sú: sú to indikátory nášho stavu. Pocity či emócie tvoria výborný a spoľahlivý navigačný systém. Popierať ich a tváriť sa ustavične nasilu šťastne je asi taký nezmysel, ako nalepiť si „smajlíka“ na okienko, ktoré nám v aute ukazuje objem benzínu, aby sme nevideli, keď je nádrž takmer prázdna.

Kritici: V živote má miesto iba to, čo je pozitívne; iba šťastie a radosť, žiadny smútok, hnev či depresia. Taký človek je ale oklieštený, povrchný, jednorozmerný a o veľa dôležitých vecí sa ochudobňuje.

Abraham-Hicks: Nepravda. Treba sa zmieriť s tým, že život je a stále bude plný nových a nových kontrastov – tie totiž vedú k stále ďalšiemu rastu a vývoju. A nielen sa s tým zmieriť – veď je možné užívať si to, užívať si tie neustále nové veci či situácie, opak stagnácie a rovnakosti! Kontrast je neoddeliteľná, konštantná súčasť života. A je samozrejme prirodzené, že vo chvíli kontrastu (problému, nepríjemnej udalosti a pod.) môžeme pociťovať rôzne nepríjemné pocity. Na nepríjemných alebo negatívnych pocitoch nie je nič zlé – sú to proste len ukazovatele smeru, akým sa práve uberáme.

Rozdiel je len v tom, či ostanem ponorený v nepríjemných pocitoch chvíľu, niekoľko hodín či trebárs aj niekoľko dní – alebo celé týždne, mesiace až roky. Nepríjemný pocit môžem využiť ako upozornenie, spamätanie sa, prehodnotenie, či chcem ísť týmto smerom a k čomu to asi povedie. Rozmanité pocity a emócie samé o sebe nie sú ani zlé, ani dobré.

Kritici: Keď nie som šťastný a môj život nie je dokonalý, tak podľa dnešného trendu zlyhávam, som neúspešný, neschopný. Som preto pod neustálym tlakom byť stále iba šťastný, pozitívny a úspešný – čo v podstate vedieť k nešťastiu.

Abraham-Hicks: Treba sa naučiť neodsudzovať sa za to, že mi v živote vznikajú stále nové kontrasty, a tiež nebyť tým sklamaný či znechutený. Nielenže je to nevyhnutné, je to aj „dobré“: veď predsa aby mohlo prísť riešenie, musí najprv vzniknúť problém! Aby mohla prísť odpoveď, musí sa najprv objaviť otázka! Aby sa niečo mohlo zlepšiť, musím najprv začať cítiť nespokojnosť s tým, čo už je!

Kritici: Keď vo mne niečo vyvolá zlé pocity, tak to má svoj dôvod. Je dobré a správne pokladať niektoré veci za zlé a bojovať proti nim.

Abraham-Hicks: Život je o tom, aby sme prejavovali svoju jedinečnosť a svoje osobné preferencie a vytvárali si taký život, aký chceme. Pochopiteľne sú nám teda niektoré veci príjemné a iné nepríjemné. Áno, isteže je normálne a oprávnené, ak vo mne niečo vyvolá zlé pocity. A nejde o to, aby sme sa prinútili mať radi to, čo nám je odporné či nepríjemné. To, čo nám je odporné či nepríjemné, si ale môžeme jednoducho nevšímať, nevenovať tomu pozornosť. Ako keď si v bufete naložíme na tácku to, na čo máme chuť, ale nemáme potrebu vyžadovať, aby sa vyhodilo to, čo nám nechutí; jednoducho si to na svoju tácku nenaložme!

Kritici: Učenie, že sa ma nemá dotýkať zlo, ktoré vidím vo svete, je nebezpečné. Zlo treba vidieť a treba proti nemu bojovať, nie ho popierať. Pozitívne myslenie učí pasivite a tým vlastne pomáha udržiavať zlo vo svete.

Abraham-Hicks: Náš svet a vesmír je riadený zákonom príťažlivosti. Tento zákon funguje podobne ako gravitácia. Gravitácia pôsobí tak, že keď človek skočí z výšky, padá smerom dole – bez ohľadu na to, či sa mu to páči, či v to verí, alebo či sa o tom učil v škole na fyzike. Zákon príťažlivosti funguje tak, že je k nám priťahované to, čomu venujeme pozornosbť. Ak proti niečomu vehementne bojujeme, venujeme tomu pozornosť a priťahujeme si toho viac a viac do vlastného života. (Samozrejme, obvykle nestačí na niečo si len krátko pomyslieť – funguje tu viacero síl, ktoré vzájomne spolupôsobia.) Udržiavame existenciu a prítomnosť toho, čím sa intenzívne dlhodobo zaoberáme – bez ohľadu na to, či je to podľa nás dobré, alebo zlé.

Čo sa týka pasivity, cieľom žitia nie je byť pasívny – táto hmotná realita a naše fyzické telo si žiada činy a fyzické prejavy vnímateľné našimi piatimi zmyslami. Rozdiel je v tom, odkiaľ naše činy a impulzy vedúce k nim vychádzajú. Môže sa jednať o inšpiráciu vychádzajúcu z „vyšších stavov“ (vyšších vibrácií, od nášho vyššieho Ja, alebo akokoľvek si to kto nazýva), alebo o motiváciu vychádzajúcu zo strachu, pocitu nedostatku či ohrozenia, z hnevu, zúfalstva a pod.

Kritici: Šťastie nie je a nemá byť zmyslom života. Súčasné vyzdvihovanie osobného šťastia je prehnané a nebezpečné. Učenie, že treba byť za každú cenu šťastný, učí sebectvu. Aj učenie, že treba hľadať šťastie v sebe, je pomýlené – šťastie predsa spočíva vo vzťahoch a v službe väčšiemu celku.

Abraham-Hicks: Sme už raz tak stvorení (a nielen my, ale všetky cítiace a vedomé bytosti), že prirodzene inklinujeme k tomu, čo nám je príjemné, a utekáme od toho, čo nám robí zle. Ešte aj masochista sa vlastne cíti dobre v tom, čo mu pôsobí bolesť. A keby ľudia neverili, že „treba“ byť šťastný, prečo by potom vôbec chceli bojovať proti zlu a čomukoľvek, čo pokladajú za nesprávne alebo škodlivé, čiže nevedúce ku šťastiu?! Okrem toho len ten, kto je „šťastný“, má silu, rozvahu, rovnováhu a zdroje, vďaka ktorým môže niečo dávať aj druhým a zdieľať s nimi svoju plnosť, radosť, nadšenie, inšpiráciu, tvorivosť, konštruktívnu aktivitu a pod. Nešťastný a nespokojný človek zdieľa zväčša len svoje nešťastie, nespokojnosť a negativitu.

Kritici: Vraj si stačí opakovať pozitívne afirmácie a začnem sa okamžite cítiť dobre, hneď sa mi splní všetko, čo chcem, a pod. – čo je zjavne blbosť a hlavne to nefunguje.

Abraham-Hicks: Dostať sa z určitého stavu do iného se nedá len tak, okamžite. Z hlbokej depresie nemôžem skočiť rovno do šťastia a radostného nadšenia zo života. Z hnevu a zatrpknutosti nemôžem preskočiť k viere alebo neochvejnému vedomiu, že všetko je a bude v poriadku. Zmeniť to, ako sa cítim, sa dá – ale postupne. (Tu môže poslúžiť zaujímavá pomôcka, tzv. stupnica pocitov.) Vesmír a zákon príťažlivosti nereaguje na naše slová, ale na naše vibrácie – na ktoré poukazujú naše skutočné, úprimne priznané pocity. Takže vyššie uvedená kritická domnienka skutočne je „blbosť“ a tak to fakt nefunguje. Čo funguje, je postupne sa cielene a vedome posúvať po stupnici pocitov a tým meniť svoje vibrácie (čiže aj svoje myšlienky a presvedčenia) – a teda aj to, čo si priťahujeme. Okrem toho zákon príťažlivosti obsahuje viacero ďalších faktorov, ktoré spoluurčujú, kedy (a či vôbec) sa niečo zhmotní…

Nie je však účelom tohto pojednania podrobne vysvetliť všetko, čo súvisí s učením o „sile pozitívneho myslenia“, zákone príťažlivosti a podobne. Na to sú tu knihy, nie jeden článok. (Možno vás tento článok navnadí na prečítanie celej knihy. :)) Tu som chcela načrtnúť len hlavné tézy – ktoré sú dnes naozaj čoraz viac pretriasané, či už v nadšenom, alebo kritickom zmysle.

Na záver znovu zdôrazňujem, že samozrejme je možné brať filozofiu pozitívneho myslenia a podobných smerov veľmi povrchne, zjednodušene či skreslene, čo nutne musí viesť k nedobrým, nevhodným a nešťastným skúsenostiam, problémom a nedorozumeniam v komunikácii a vzťahoch. Kto chce byť šťastný a spokojný NAOZAJ, nielen naoko, kto chce žiť NAOZAJ zaujímavý, dynamický, vzrušujúci, napĺňajúci a zmysluplný život, musí začať určité veci chápať aj praktizovať postupne a dôsledne. A hlavne si musí prečítané či počuté informácie začať sám sledovať, pozorovať a overovať v rámci svojich vlastných skúseností, aby zistil, čo NAOZAJ funguje a čo nie. Povrchné a zbrklé posudzovanie je kontraproduktívne. Nedôsledné pokusy občas a len v niečom do cieľa nevedú (nech už je ten cieľ kdekoľvek), rovnako ako zdôvodňovanie si, prečo niečo nejde, prečo je to blbosť a podobne (v angličtine je na to výborná fráza: arguing for your limitations = obhajovať si svoje obmedzenia).

V konečnom dôsledku máme všetci na výber, ako chceme žiť a myslieť, ako sa chceme cítiť, čomu chceme veriť. Pre toho, kto hľadá, je tu, v tom súčasnom množstve a pestrosti, ba možno až zmätku, funkčný navigačný systém – ktorý sa len treba naučiť používať.


Viac v knihe:

Esther a Jerry Hicks: Pocity – Navigačný systém na ceste životom

Knihy manželov Hicksovcov, známe aj ako Učenie Abraháma, dokonale vysvetľujú, ako dochádza k tomu, že v živote prežívame určité veci, a od čoho závisí, či máme to, po čom túžime. Kľúčom k vedomému formovaniu našej reality sú naše myšlienky. Pre lepšie uvedomenie a cielené usmerňovanie našich myšlienok máme skvelú pomôcku: pocity. Naše pocity nám v ktorejkoľvek chvíli prezradia, kam nás vedú naše myšlienky. Všímajte si, ako sa cítite, primerane tomu meňte svoje myslenie a uvidíte, ako sa všetko začne zlepšovať!
Je to naozaj kniha pre každodenný život, lebo sa tu analyzuje 33 príkladov z rozmanitých životných oblastí. Tieto príklady sú dostatočne typické a univerzálne, aby ste si podľa nich utvorili predstavu alebo aj konkrétny plán pre vašu špecifickú situáciu či problém. Toto učenie naozaj funguje, a to citeľne – ale treba ho začať naozaj poctivo uplaťňovať. S pevným odhodlaním začať CÍTIŤ SA LEPŠIE.

Úryvok: Väčšinou sa ľudia cítia tak, ako vnímajú svoje okolie. Keď ide všetko dobre, cítia sa dobre. Keď narazia na problémy, tak sa necítia dobre – a to je dôvod, prečo majú ľudia zvyčajne snahu a potrebu kontrolovať okolnosti a osoby, ktoré ich obklopujú. Chápeme, aké vzrušujúce je pre vás pokúšať sa o kontrolu okolností, pretože to je do istej miery možné prostredníctvom činov a úsilia. Ale keď začnete vnímať svet ako vibráciu a keď namiesto fyzickej akcie vynaložíte úsilie na dosiahnutie vibračného súladu, potom sa vám odhalí moc myšlienok. Ak pociťujete problémy, nebudete mať prístup k splneniu vášho želania. Váš pocit problému znamená, že vaše myšlienky mieria proti prúdu, zatiaľ čo všetko, o čo žiadate, plynie s prúdom. Aby došlo k zmene, musíte nájsť nejaké myšlienky, ktorú plynú s prúdom. Snažte sa prísť na myšlienku, ktorá by vám poskytla čo i len mierny pocit úľavy.

Pôvodná cena: 8.90 EUR, Naša cena: 8.01 EUR, Zľava: 10.00 %


foto: https://www.pexels.com/


Súvisiace články:


 

(Prečítané 437 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.