To, ako žijeme, ako trávime čas a s kým, dokonca aj to, aký máme životný štýl, či postoj k práci a k sebe, výrazne ovplyvňuje náš zdravotný stav a psychické rozpoloženie.

Vzťahy ovplyvňujú kvalitu života viac, ako sa môže zdať. Nestačí sa zdravo stravovať, ak žijeme v dusnom prostredí rozvrátenej rodiny a s nechuťou chodíme do práce, ktorú neznášame, veľmi si nepomôžeme. Kým nemáme k sebe zdravý vzťah (nemáme sebalásku, sebaúctu, sebahodnotu), zväčša nie sme schopní nadväzovať kvalitné a uspokojivé vzťahy, alebo nie na dlho.

Nás neničí práca samotná, ale to, ako ju vnímame, ako k nej pristupujeme a s akými ľuďmi, akým vzťahom v súvislosti s ňou sme vystavení. Sme to my, ľudia, čo si z práce, zamestnania robíme utrpenie. Vďaka nepriateľským vzťahom, zbytočným stresom, súťaženiu a bojom, ktoré nikam nevedú.

Človek potrebuje prácu, byť činorodý, tvorivý a potrebný – prispievať do celku svojou troškou. Dnes často počujem, že ľudia sú v práci len pre peniaze, kvôli hypotékam a iným záväzkom. Neuvedomujú si, že za peniaze vymieňajú svoju dušu, svoje zdravie, riskujú vyhorenie, chronickú únavu alebo najkrajšie roky života. Ubití prácou, naháňaním sa a cestovaním v zápche padajú večer únavou a siahajú po povrchnom rozptýlení, zanedbávajú vzťahy. Dokonca si ventilujú nahromadené napätie na tých najbližších.

Je načase prehodnotiť, či mi stojí za to, robiť to čo robím, keď na tom v konečnom dôsledku len strácam, rútim sa do záhuby.

Poznám veľa ľudí, ktorí boli ochotní opustiť dobre platenú prácu, lukratívne posty a teplé miestečka len preto, že začali byť k sebe úprimní (zistili, že ich to nenapĺňa, ale ubíja) alebo vyhoreli, čiže prišli na pokraj svojich možností, kedy im telo a psychika nedovolila ďalej. Všetci, ktorých poznám to dnes neľutujú, napriek tomu, že to väčšina z nich nemala ľahké. Našli si iné uplatnenie, zmenili seba a svoj životný štýl. Majú iné hodnoty ako predtým. Nové skúšky z nich urobili silnejších a krajších ľudí. Niektorí začali robiť niečo celkom iné, iní sa vrátili do podobných pozícii, ale do iných firiem, tento krát však s iným postojom, s takým, ktorý ich neničí, ale obohacuje – s vďačnosťou a s citom pre seba a svoje potreby.

Áno, sú aj ľudia, ktorých to zlomilo a boli nútení vyhľadať pomoc. Predovšetkým vtedy, ak to nechali zájsť tak ďaleko, že vyhoreli a v ohrození bolo ich zdravie, možno až život. No najväčšmi trpela ich duša.

Poznám pána, ktorý obetoval pre svoju prácu všetko. Dokonca ani tá práca a všetko okolo nej mu nedávala zmysel. Nechal sa ňou pohltiť. Najskôr pracoval, aby zabezpečil rodinu. Keď sa mu rozpadla, pretože na ňu nemal čas, nachádzal v nej útočisko. Kariérne rástol, ale zaplietol sa, vedel priveľa. Aj druhí na neho, a tak spolupracoval na niečom, s čím vnútorne nesúhlasil. Stres a obavy sa u neho stupňovali.

Peniaze, pohodlie a možnosti, ktoré mal, ho zo dňa na deň tešili menej a menej. Zašlo to tak ďaleko, že už aj zábava, ženy a alkohol mu jedného dňa prestali úplne chutiť. Nič iné ho nelákalo, nevedel ako ďalej, ostal prázdny, vyhasnutý a nenaplnený. Tlak utrpenia, ktorý sa dňami stupňoval, ho dohnal k antidepresívam. Lásku ani zmysel života mu však nepriniesli. Trochu sa po nich upokojil. Tá hrôza už tak nebolela, bola banálna. Pokračoval v začatom, ťahal to ďalej a možno by pokračoval do dnes, keby ho nezradili ľudia, na ktorých bol odkázaný. Vtedy si myslel, že nastal jeho koniec. Prosil lekára, nech mu niečo dá, aby nič necítil, uviedol ho do umelého spánku alebo rovno ho zavrel na psychiatriu, pretože si nevedel predstaviť ďalej takto žiť. Nemohol spávať, hoci celé dni sa o to pokúšal. Lekár mu našťastie nevyhovel a tak hľadal inde. Aj tam, kam by ho v minulosti predsudky nepustili. Zmenilo ho to. Pokľakol a pokoril svoje ego. Utrpenie je najlepší budíček. Jeho pád mu po čase prišiel ako vykúpenie. Až takto sa dá zmeniť uhol pohľadu.

Tento pán, tak ako mnohí ďalší v podobných situáciách, dostávajú príležitosť a nie jednu, na návrat k sebe. Čím hluchejší sme, tým väčšiu facku potrebujeme. Dnes by ste ho už hádam ani nespoznali. Venuje sa ľudom s podobným osudom a náramne si užíva život. Často od neho dostanem milý pozdrav z diaľok. Naposledy napísal, že sa zamiloval a čakajú bábätko.

Základ ľudského nešťastia je v tom, že sme uverili, že niečo musíme robiť, pretože sa to tak má, je to normálne, bežné, dokonca bezpečné. Ak sa bojíme, že nebudeme prijateľní pre druhých, že nás odsúdia, tak robíme, čo si myslíme, že sa očakáva, a trpíme, pretože v tom nemôžeme dýchať. Hlavne naša duša. Ak stratíme kontakt so sebou, uviazneme v strachoch, stratíme kontakt so srdcom, s našimi pocitmi a citmi, staneme sa robotmi. Smutnými a nenaplnenými. Dokonca ľahko manipulovateľnými, ale o tom nabudúce.

Autorka: PhDr. Radoslava Olajos


Tip na knihu:

Nauč se být sám sebou a získej svobodu

V snahe odpovedať na niekoľko zásadných existenčných otázok tu slávny mystik hovorí o tom, ako sa ľudia boja byť sami sebou a prijať sa takí, akí sú, lebo ich od narodenia vychovávajú nevedomé osoby a nevedomá spoločnosť. Hoci to s nami myslia dobre, vedú nás i tomu, že zabudneme na svoju detskú jasnosť a priamosť a začneme si nasadzovať rôzne masky. Tie však musím odhodiť, ak sa chceme opäť stať tým, kým naozaj sme.

Pôvodná cena: 4.90 EUR, Naša cena: 4.41 EUR, Zľava: 10.00 %


Súvisiace články:


 

(Prečítané 419 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.