Veľa ľudí si v živote vytýči niečo, čo sa snaží dosiahnuť bez ohľadu na to, čomu sú vystavení. Niekto to nazýva poslanie, iný tomu hovorí osud. Ten nám však do cesty kladie rôzne prekážky, ktoré sú niekedy príliš vysoké na to, aby sme ich mohli preskočiť. A vtedy prichádzame o svoju vnútornú silu a dovolíme okolitým faktorom, aby do nás vrážali ako oceán do skál pri útese. Ten moment je tak stravujúci, až sa cítime ako vysušené kvety, ktoré boli príliš dlho na horúcom slnku.

Naše ideály o skutočnom šťastí, ktoré by pozostávalo z bohatosti vnútornej krásy sa nenávratne vytratili. Hoci sme predtým boli nadchnutí svojou víziou a snívali s otvorenými očami, tak sme po prvej facke zabudli na to, ako veľmi sme si priali byť samými sebou a čo všetko sme túžili dosiahnuť.

Niekedy nás táto nenaplnená predstava stojí neskonale veľa energie a my už nemáme dostatok síl na vzdor proti podsúvanému stereotypu. Je časovo náročné si zachovať farebné lupene prvkov, ktoré tvoria súčasť nášho bytia a tak sa nedobrovoľne podriaďujeme režimu, ktorý sa z nás snaží dostať aj poslednú kvapku vzácneho nektáru. A tak sa neraz stáva, že prestaneme o svoju pravú podstatu bojovať a umožníme tieňu závisti, aby nás obral o všetko, čo nám spôsobuje úprimnú radosť a zošľachťuje našu myseľ.

Nalaďme sa pozitívnym prístupom aj cez zamračené pohľady

Vždy sa nájdu ľudia, ktorí sa nám budú snažiť znepríjemniť život alebo nás začnú presviedčať o tom, že sa mýlime. Môžeme sa neustále snažiť zlepšovať okolie vôkol nás, no i napriek tomu sa budeme dostávať do zložitých situácií, pri ktorých nás môžu iní ľahko poraniť. Je preto dôležité nepoľaviť vo svojom úsilí a naďalej sa držať jasnej žiari, ktorá nám ukazuje cestu za jedinečným poznaním. Za žiadnu cenu by sme nemali dopustiť, aby nad nami neprajníci vyhrali a nasadili nám rutinný symbol, ktorý z nás spraví poslušných robotov. Práve tá naša rozdielnosť z nás robí to, kým sme naozaj. Neexistuje správny smer, pokiaľ nevychádza z nášho srdca.

Buďme pohostinní aj keď nás ostatní začnú odmietať

Ľudská psychika je príliš krehká na to, aby sme ju mohli testovať ako pokusného zajaca. Ak sa raz naštrbí jej vnútorná schránka, potrvá veľmi dlhý čas, kým sa znova zacelí. Preto sa často stáva, že ak sa staneme priamymi účastníkmi konfrontácií, ktorá sa nás nejakým spôsobom dotýka, zvykneme sa stiahnuť do úzadia a uzatvoríme sa pred okolitým svetom. Nevieme sa vyrovnať s tým, že sme sa stali obeťou a veľmi ťažko vieme túto skutočnosť spracovať. Vtedy je nesmierne ťažké začať znova niekomu dôverovať a ukázať  sa mu v celej svojej nahote. Práve preto by sme sa nemali zľaknúť svojich obáv a všetkým ukázať, že sme pripravení na výzvu a s hravosťou malého dieťaťa sa jej s nadšením zhosťme.

Vedzme, že každá osveta čelí dažďu pochybností

Hovorí sa, že človeku s nezlomným duchom sa roztvoria všetky zamknuté brány. Lenže, prv než sa pokúsime siahnuť na kľučku, by sme si mali uvedomiť, že sa nám nemusí páčiť to, čo sa nachádza za dverami. Každý neprebádaný jav, si vyžaduje dokonale otvorenú myseľ, ktorá umožní nahliadnuť aj pod povrch. S ním súvisia určité riziká a taktiež istý druh nebezpečenstva, ktorému však niektorí jedinci nedokážu odolať. Človek, ktorý sa rozhodne vykročiť na koľaj, ktorá nebola ešte ojazdená, je vždy viac kritizovaný ostatnými než tí, ktorí zostávajú na svojom mieste. No táto maličkosť by nám nemala brániť v tom, aby sme sa dotýkali hviezdnej oblohy.

 

Rozfúkajme vôkol seba semiačka dobrých skutkov

Vykonanie dobrého skutku je ako pohladenie od anjela a preto by sme ním nemali šetriť a mali by sme ho rozdávať priehrštím. Či už sme si toho vedomí alebo nie, každý z nás už niekedy niekomu pomohol. Táto ľudská vlastnosť patrí medzi tie najušľachtilejšie zo všetkých a navzdory tomu dnes býva dobrý skutok spoločnosťou zosmiešňovaný. A pritom maličkosti, ktoré plynú od srdca a nie sú pošpinené cieleným zámerom, sú najkrajšie zo všetkých činností. Naša pomoc nemusí mať dimenzionálny rozmer, ani sa o nej nemusí písať na každej titulnej stránke časopisu. Úplne stačí, ak jej motívom bude čistý úmysel niekomu pomôcť alebo utíšiť jeho bolesť.

Pri označení za bláznov sa stále usmievajme

Ľudia bývajú mrzutí, nepríjemní, závistliví, preto sa určite stretneme s niekým, kto pre nás nebude mať pochopenie. Keďže môže mať celkom iné priority, naša snaha mu môže prísť zbytočná a nezmyselná. Nenechajme sa odradiť jeho negatívnym postojom a naďalej stavajme veterné mlyny dobra, kde je to len možné. Ak prepadneme do osídiel zášti a hnevu, už sa nám nemusí na ceste cudzích intríg zobraziť smer, ktorý sme si dobrovoľne vybrali. Zachovajme pokoj, neprepadávajme panike a snažme sa chápať aj tých, ktorí na nás ceria špicaté tesáky. Je potrebné dobre poznať svoje úmysly a prijať svoje životné nastavenie. Až vtedy sa môžu zatiahnuté závesy odostrieť a presvetliť lúčmi miestnosť.


Súvisiace články:

(Prečítané 129 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.