Zrejme si každý z vás už niekedy povedal: Dnes mám nejakú depku. Našťastie nie každý pocit zármutku, skleslosti, či zlej nálady je depresia. Je normálne, že niektoré životné zážitky, ako strata zamestnania, smrť člena rodiny, alebo rozvod dokážu poriadne zatriasť dobrou náladou a odhodlaním tešiť sa zo života. Väčšina ľudí, ale tieto zážitky zvládne a vysporiada sa s nimi bez toho, aby upadli do stavu klinickej depresie.

Patologická depresia sa odlišuje od zármutku, či zlej nálady. O depresii sa dá hovoriť vtedy, ak pocity extrémneho zúfalstva, beznádeje a smútku pretrvávajú minimálne dva a viac týždňov. A takýto stav sa stáva prekážkou pri vykonávaní bežných denných aktivít. Sprevádza ho strata chuti do jedla a nespavosť. Ťažká depresia je charakterizovaná neschopnosťou dlhodobo sa zbaviť tohto stavu. Klinická depresia vážne narúša schopnosť človeka normálne žiť. Deprimovaný človek často vo svojej bezmocnosti obviňuje sám seba, pretože nedokáže nájsť príčinu svojich pocitov. Je vyčerpaný, stráca záujem o čokoľvek, začína sa úplne vyhýbať niektorým činnostiam a uniká pred priateľmi aj rodinou. Laické rady mu nepomáhajú, naopak ho ešte viac ubíjajú. Spomínam si ako mi priateľka, ktorá bola hospitalizovaná s ťažkým stavom depresie hovorila, že všetci známi sa jej snažili „pomáhať“. Lákali ju na výlety, keď nemala chuť ani žiť, posielali jej vtipy, hovorili s ňou dlhé minúty, keď už zvuk zvonenia telefónu alebo ich hlasu ju unavoval. Niektorí jej radili pracovnú terapiu – veď choď do záhrady, plej, kop, saď, uvidíš, že ti to pomôže. Zem je veľký liečiteľ. Tieto rady dostávala v čase, keď prejsť z postele na záchod bol pre ňu neprekonateľne ťažký , nadľudský výkon.

Každý človek, ktorý v živote zažil stav skutočnej klinickej depresie vie, že tento stav úplne zatemní život. Aj keď je depresia zaraďovaná v odborných kruhoch medzi poruchy nálady, tento stav nemení iba náladu postihnutého. Depresia pohltí ducha aj telo postihnutého a úplne zmení jeho vzťah k okoliu a ľuďom v ňom. Pre niekoho, je depresia iba jednorázovou skúsenosťou, iný s ňou žijú celé roky. V dnešnej dobe, ale už nemusí byť bezvýchodiskovým utrpením odoberajúcim životné sily postihnutému aj jeho blízkym.

Aké sú symptómy skutočnej klinickej depresie?

Depresívna nálada

Postihnutý má každodenne depresívnu náladu, alebo sa depresívny javí svojmu okoliu. Cíti bezmocnosť, beznádej, občas dochádza aj k záchvatom plaču. Má znížené sebavedomie a prenasleduje ho pocit bezmocnosti a neprimeranej viny.

Strata záujmu o bežné denné činnosti

Postihnutý má neustále absolútny nezáujem o akúkoľvek činnosť a ani veci, ktorá mal predtým rád ho nedokážu potešiť. Pri ťažkej depresii nemá človek záujem ani o základnú hygienu.

Zmena hmotnosti

Človek s depresiou má zníženú, alebo zvýšenú chuť do jedla a priberá alebo stráca okolo 5% telesnej váhy za mesiac. A to aj v prípade, že nezmenil svoje obvyklé stravovanie. Ľudia so slabšou depresiou majú zväčša tendenciu prejedať sa – aby si uľavili. Ľudia s ťažkou depresiou naopak úplne strácajú záujem o jedlo.

Poruchy spánku

Jedným zo sprievodných znakov depresie je nespavosť, alebo naopak prílišná spavosť.

Psychomotorická hyperaktivita, alebo utlmenie

Niektorí pacienti sú extrémne rozrušení, ľahko sa podráždia, alebo znechutia. Iní sú naopak spomalení v pohybe aj reči.

Únava

Depresívni ľudia sa vždy sťažujú na stratu energie a únavu.

Ťažkosti s koncentráciou, myslením, pamäťou

Postihnutí sú neschopní sa sústrediť, alebo rozhodovať, majú problémy s pamäťou. V podstate ide o zníženie schopnosti myslieť. Celkový pohľad na život je často spojený s negatívnym, alebo iracionálnym postojom.

Myšlienky na smrť

Človek s depresiou často myslieva na smrť. Máva samovražedné myšlienky, ale aj pokusy. Niekto má samovražedné fantázie bez akéhokoľvek konkrétneho plánu, iní si už plán vytvára.

V prípade, že vás popísané symptómy prenasledujú dlhšie ako dva týždne, tak si môžete byť istý, že vám diagnózu depresie potvrdí každý psychiater.

Depresia – choroba obdobia svetového chaosu

Zdravotná agentúra Spojených národov predpovedá, že depresia sa stane vo svetovom meradle druhou najčastejšou príčinou úmrtí a pracovnej neschopnosti a to hneď po chorobách srdca. Globálne sa ročne zaznamenajú milióny samovrážd a desiatky miliónov pokusov o samovraždu v dôsledku depresie. Až 70% samovrahov, trpelo nejakou formou depresie. Predpokladá sa, že táto tendencia bude narastať.

Približne 4% populácie sú postihnuté klinickou depresiou. Výskyt depresie je vyšší u žien, než u mužov. Až jedna z piatich žien a len jeden z desiatich mužov sa stanú počas života „obeťou“ depresie. A ak sa raz depresia vyskytne, je až 50% šanca, že sa bude po vyliečení opakovať. S civilizáciou sa depresia šíri ako epidémia a zasahuje čoraz mladšiu populáciu. V dnešnej dobe ňou trpia nielen dospelí, ale aj deti a najmä dospievajúci. Okrem duševnej bolesti môže mať depresia aj vážne zdravotné následky. Množstvo výskumov dokazuje, že ľudia trpiaci depresiou umierajú mladší a častejšie sa u nich prejavuje astma, či rakovina, ale aj cukrovka a srdcovo-cievne ochorenia. Predpokladá sa, že každý štvrtý Američan bude v najbližšej budúcnosti konfrontovaný s touto chorobou. Jej nárast však zaznamenáva aj Európa.

Príčiny?

Možností je viac. Stav sveta. Nazvime to – faktor situačný. Naša realita, v ktorej sa práve nachádzame. Krízové životné udalosti, ako smrť blízkeho človeka, choroba, rozvod, strata zamestnania, finančné problémy – toto všetko môže byť spúšťačom depresie.

V druhom rade sú to kognitívne procesy. Negatívne myslenie, pesimizmus, nízke sebahodnotenie, nedostatok sebadôvery, pocit nedostatočnej kontroly nad vlastným myslením, nadmerná úzkostlivosť, pomýlené vzorce myslenia. Všetko toto môže súvisieť so systémom školstva alebo výchovy v rodine, či štátnym zriadením a dá sa samozrejme pri vedomom myslení ovplyvniť, ale to neznamená, že to nie je spúšťačom depresie.

Tretí faktor, ktorý ovplyvňuje vznik depresií je genetický. Depresia je, ako mnoho iných duševných porúch dedičná. To znamená, že sú ľudia, ktorí sa bez akejkoľvek situačnej, či kognitívnej príčiny dostávajú do depresie preto, lebo ju majú „zapísanú“ v genofonde.

Posledným faktorom, úzko súvisiacim s genetikou je faktor biologický. Ide o chemickú nevyváženosť v mozgu, ktorá depresiu zapríčiňuje. Podľa väčšiny prieskumov je depresia výsledkom vzájomného pôsobenia stresových situácií a individuálneho biologického a psychologického vybavenia každého človeka.

Liečba

Rôzne typy depresie sú liečené buď lekárskymi zákrokmi, psychoterapiou, alebo kombináciou týchto postupov. Väčšinou sa pri liečbe depresií používa kombinácia liekov, ktoré kontrolujú príznaky spolu s psychoterapiou, ktorá napomáha pri zmenách myslenia a správania.

Pokračovanie článku: Najčastejšie používané liečebné postupy



Odporúčame prečítať:

301-citit-se-dobre_1406615562_mediumDavid D. Burns – Cítit se dobře – Jak se dostat z pasti ničivých myšlenek

Úžasná kniha! Absolútne logicky vám vysvetlí, aké automatické negatívne myšlienky vás držia v pasci. Tento triezvy pohľad na vec vás každých pár strán rozosmeje, pretože vám ukáže absurditu vašich presvedčení. Je totiž naozaj absurdné myslieť si, že vy jediný/jediná ste výnimkou v celom vesmíre, ktorá nemá nádej byť šťastná, úspešná alebo normálna…

Autor – uznávaný terapeut a profesor psychiatrie – vám na konkrétnych príkladoch trpezlivo vysvetlí všetky možné variácie a scenáre myslenia, ktoré spôsobujú zlú náladu, depresiu, nechuť, nedostatok motivácie, neschopnosť riešiť problémy či iné negatívne stavy, ktoré vás v živote brzdia, obmedzujú a terorizujú. Vy sa nimi ale nemusíte dať terorizovať po zvyšok života!

Dr. Burns vám ukáže, ako konkrétne môžete začať svoje myslenie a podvedomé reakcie meniť. Robí to úplne prakticky: prostredníctvom ukážkových dialógov a vnútorných monológov, návodov, ako si svoje myšlienky zapisovať a naučiť sa ich objektívne hodnotiť (čiže naučiť sa rozoznávať čiernobiele myslenie; zhadzovanie sa; dojem, že vieme, čo si niekto iný naozaj myslí, pričom to tak vôbec nemusí byť; a iné), a rôznych duševných cvičení, ktoré sú zábavné a zaujímavé, pretože vám zreteľne ukážu iné uhly pohľadu na mnohé veci.

Kniha sa zaoberá širokou škálou tém a problémov: od „bežných“ depresií až po ťažkú depresiu a samovražedné sklony; nečinnosťou a nízkym sebavedomím; zvládaním perfekcionizmu; závislosťou na uznaní a láske; hnevom; pocitom viny; pestovaním zdravej sebaúcty; umením byť šťastní a spokojní, aj keď nie sme dokonalí, prípadne ak sme priemerní alebo občas robíme chyby; a tiež tým, ako sa vysporiadať so stresom a náporom každodenného života.

Záverečná časť knihy je venovaná otázkam chemickej nerovnováhy mozgu, dedičnosti depresie a antidepresív. Dr. Burns objektívne uvádza a vysvetľuje pre aj proti užívania liekov; ako fungujú a kedy majú zmysel. Na rozdiel od mnohých iných psychiatrov však kladie jednoznačný dôraz na kognitívnu liečbu (bez liekov), čiže zmenu myslenia a pochopenie príčiny problémov (v súlade s návodmi uvedenými v knihe).

Ukážka: Každý váš špatný pocit je výsledkem vašeho deformovaného negativního myšlení. V rozvoji a trvání všech symptomů hrají hlavní roli vaše nelogické pesimistické postoje.

Intenzivní negativní myšlení vždy provází epizodu deprese nebo ostatně jakoukoli jinou bolestivou emoci. Vaše trudnomyslné myšlenky budou pravděpodobně úplně jiné než ty, jež vám hlavou běží, když jste v pohodě. Jedna mladá žena těsně před doktorátem to vyjádřila těmito slovy:

Vždy, když na mě přijde deprese, mám pocit, jako by mě náhle trefila nějaká vesmírná šleha, a vtom začnu věci vidět jinak. Tato změna kolikrát netrvá ani hodinu. Popadnou mě negativní a pesimistické myšlenky. Dívám-li se do minulosti, jsem přesvědčená, že vše, co jsem kdy udělala, nestálo za nic. Každé šťastné období mi připadá jako iluze. Moje úspěchy mi připadají opravdové asi jako falešná fasáda ke scéně z westernového filmu. Jsem si jistá, že mé skutečné já je bezcenné a neschopné. Nemohu se hnout z místa s prací, protože mě ochromují pochybnosti. Ale v klidu vydržet nedokážu, protože to utrpení je nesnesitelné.

Stejně jako ona zjistíte, že skutečnou příčinou vašich emocí, jimiž se sami odepisujete, jsou negativní myšlenky, které vám zaplavují mysl. To ony vás udržují v letargickém stavu a způsobují, že si připadáte neschopně. Vaše negativní myšlenky neboli kognice jsou nejčastěji přehlíženým symptomem deprese. A jelikož právě ony drží klíč k úlevě, jsou i symptomem nejdůležitějším.

Pokaždé, když vás kvůli něčemu přepadne deprese, snažte se identifikovat odpovídající negativní myšlenku, jež vás napadla těsně před počátkem deprese a během ní.

Pôvodná cena: 13.20 EUR, Naša cena: 11.88 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 1.32 EUR


Súvisiace články:


(Prečítané 94 028 krát, 1 dnes)

9 Responses to Depresia – jej príčiny a liečenie

  1. nie je veda ako veda píše:

    Uvádzať jednu z príčin ako chemickú nevyváženosť v mozgu, či biologickú príčinu sú síce vedecké predstavy ale viac bludné, než seriózne. Ako následky áno, tam dôjde i k zmenám v mozgu ale príčinou je strata pohyblivosti ducha. A to zrejme vždy! Až potom nasleduje mozog. Telo nemôže churavieť ak je duch živý. Ani mozog nie!

    • bodrik píše:

      „Strata pohyblivosti ducha“.. Počuj, pohyblivý duchu, vysvetli tú stratu pohyblivosti.. Zažil si ju už? Dosť odvážne, označiť niečo za blud.. argumentuj teda. Zrejme vieš viac, takže sem s tým!

      • Bodrík, dostal som sa k tomuto článku opäť až po dlhom čase takže aspoň takto: pohyblivosťou ducha možno jednoducho nazvať všetko, čo mu prináša prospech, čo sa ho dotkne a uvedie do pohybu. Krása, rozvoj ctností, vyhľadávanie a výber ušľachtilých činností, jednoducho dávať duchu (alebo ak chceš duši)všetko čo ho oživuje, čo mu prospieva. Zaoberanie sa krásou a vedome ju vnášať do života je snáď jednou z najväčších pomocí. A kde je pravá krása je i láska, potom keď duch takto svieti, nemôže sa priblížiť temnota, ktoré je príčinou všetkých zlých nálad i depresívnych stavov čo môže viesť myslím až k zastaveniu – k ťažkej depresii.
        Jedno je veľmi dôležité si uvedomiť: Duch pozná Pravdu, ktorou je živé Slovo od Boha. Ak sa ho teda Slovo dotkne, ožíva a zbavuje sa sám všetkého, čo ho dovtedy stiesňovalo a uspalo. Hovorí sa tomu aj prebudenie. Iste, ak je toho duch človeka ešte schopný a nevyhasol nadobro. Tak teda do práce.

  2. Veronika Nedorostova píše:

    toto je článok hodný vymazania, blud číslo jeden, depresia nie je dedičná, ide o predispozíciu, ktorá môže ale nemusí u daného jedinca vyvolať depresiu, po druhé chemická nevyváženosť? kde sú dôkazy, či ide skutočne o nevyváženosť, je to blud, ktorým kŕmia neuvedomelých ľudí, liečba- lieky, lieky, lieky .. kedy komu pomohli? depresie vás nezbavia , maximálne môžu len potlačiť symptómy a po vysadení ste na tom istom, je to len o biznise, nie o snahe pomôcť .. dúfala som, že tento článok prinesie kúsok svetla a poodhalí skutočnosť, ale márne hľadať v tomto článku niečo seriózne

    • bodrik píše:

      Píšeš „dúfala som, že tento článok prinesie kúsok svetla“. Teda vyplýva z toho, že Ty sama v tom nemáš jasno. Napriek tomu, sa ale staviaš do pozície posudzujúcej. Ak si v tom neznalá, trošku pokory by nezaškodilo.. Ak sa čo sa týka tvojej neznalosti mýlim, vyvráť mi to. Ale argumentami.

  3. Hannah píše:

    Musim reagovat ako clovek, ktory spoznal depresiu na vlastnej kozi a tak isto aj rozne druhy liecby – aj antidepresiv.
    Geneticka predispozicia tu zohrala tiez svoju rolu,citova vulnerabilita, rovnako aj rozne zivotne stresujuce situacie(naozaj vazneho charakteru) a dlheho trvania, ktore ovplyvnovali moj zivot uz od detsva. Napriek tomu,(alebo skor prave preto:)? som bola vzdy clovek duchovne zalozeny. Ale co je to ¨duchovno¨ rozmenene na drobne jednotky v cloveku, ktory je tvoreny z materie? Stare mudre prislovie hovori: v zdravom tele, zdravi duch!
    Moje depresie sa spustili na zaklade hormonalneho podkladu po prvom porode, nasledne sa MR zistil vrodeny adenom na hypofyze, ktorej nedostatocna funkcia ovplyvnila vznik hypotyreozy (nedostatocna funkcia stitnej zlazy). Nemozete tu oddelovat ¨telo¨ do ¨duse¨, resp. vplyv tela na to duchovne a aj opacne!
    Depresia nie je o slabosti ducha ani vole, mozno by stacilo si k danej teme precitat vhodne medicinske studie, ale hlavne nacriet do literatury, kde najdete mnoho ludi velkeho ¨ducha¨, ktory trpeli roznymi formami duch. poruch…

  4. kakuu píše:

    Ludia, nemyslim že by sem dal čo jedno písmenko človek, ktorý by neprešiel depresiu….šťastie mal ten kto sa vystrabil a mal silu pokračovať dalej….ak mal pri sebe zdrave okolie a pevný zaklad zvladol to…nuž nie každý ma to šťasie a napokon sa stane to, že nevladzeš…si unavený a proste nemaš sil….neustalym tlakom okolia a nepochopenia blízkych na zaklade trendu …proste nemaju ani čas, resp.maju čo so sebou robiť a nereaguju…ty ostavaš stať a pozeraš kam ten vlak ide….ano, su potrebne aj lieky…ale jediny najučinnejší sposob je v nas samých…a nech sa s tým popasujeme akokolvek ,podstatný je výsledok naších vnutorných pocitov….a ak sa mame tak citiť dobre, netreba sa starať o druhých…treba jednoducho nemať čas a ked tak pre seba….pretože nie sme tak silní aby sme mohli davať, možeme vypočuť, poradiť, ale nie davať…už nie, lebo len vdaka nam ,,seba samých,, sme to zvladli tak ako sme zvladli….
    jedno potvrdzujem na začiatku su lieky potrebne, pretože bez nich sa nam mysel nevyjasní a ked tak nam hrozí že sa vyčerpame už uplne…odbornici su to ako každý iny odborný lekar a je na nas či sa poddame navyku, alebo to chytime do vlasných ruk napokon….

    • kakuu,

      myslím, že prah bolesti je veľmi relatívny pojem.
      Depresia je silný stav a teraz – ako kto znáša bolesť? To určuje či depresia bola, alebo nebola.

  5. Majo píše:

    Uz sa skuma vplyv psylocibinu na pacientov trpiacich tazkou depresiou. Jedna „kúra“ u vzorky testovanych pacientov chorych na rakovinu viac ako 50% z nich uplne odstranila depresiu na viac ako 8 mesiacov. Mozno by som siel tymto smerom 🙂