google27eaa3905ca3fee3.html

Bert Hellinger

Bert Hellinger (1925) – Nemecko; pôvodne katolícky mních, kňaz, učiteľ a misionár v Afrike (pri kmeni Zulu; naučil sa plynule ich reč); študoval filozofiu, teológiu a napokon hlbinnú psychológiu. Zoznámenie sa s inými kultúrami a určitými terapeutickými prístupmi ho primälo vystúpiť z katolíckej cirkvi, zrušiť mníšske a kňazské sľuby a vydať sa inou cestou. Je známy najmä ako zakladateľ (či skôr, ako to on sám nazýva, objaviteľ) metódy zvanej rodinné konštelácie, prípadne systémové konštelácie (keďže sa touto metódou riešia aj iné ako rodinné či vzťahové záležitosti).

Jedná sa o metódu určenú pre skupinové terapie. Jeden z klientov chce riešiť (liečiť, pochopiť) nejaký svoj problém. Z ostatných účastníkov sa vyberú tzv. zástupcovia, ktorí predstavujú kľúčové osoby v živote klienta. Môžu však predstavovať aj abstraktné pojmy, predmety, javy, geografické miesta a podobne, ktoré s problémom úzko súvisia. Samotný klient môže aj nemusí byť osobne zapojený do diania na scéne (často má ostať len v úlohe pozorovateľa). A potom sa začne odohrávať niečo, čo nevychádza z racionálneho vedomia zúčastnených, ale z informačného poľa, ktoré nás všetkých prepája a presahuje. Zástupcovia sa mierne pohybujú, všeličo preciťujú, no nerozprávajú. Môžu sa objaviť silné emócie, zvláštne telesné pocity (zima, svrbenie, ťažkosti s dýchaním…), alebo aj nič – niekto trebárs desať minút nehybne stojí, napokon mierne pootočí hlavu iným smerom, a to je koniec. Všetky detaily sú však veľmi dôležité a umožňujú hlbší, symbolický pohľad na predostretý problém. Podstatnú úlohu zohráva terapeut, ktorý by mal byť maximálne vnímavý, bdelý a hlavne skúsený, pretože on je ako režisér, ktorý musí citlivo rozpoznať dôležité momenty a rozhodnúť, čo sa v nich má udiať (napr. do konštelácie by sa mal zapojiť niekto ďalší, určitý účastník by mal zaujať iný postavenie, niekto by mal niekomu povedať určitú symbolickú vetu – s tými sa v konšteláciách často pracuje – a podobne). Treba zdôrazniť, že sa nejedná o hranie alebo dramatizáciu, ale o ochotu nechať cez seba pôsobiť iracionálne sily.

To, čo robí Bert Hellinger, je svojou podstatou šamanizmus. Účasť na jeho seminári bola dva a pol dňovým pobytom v inom svete, v sugestívnej atmosfére starovekých mystérií. Bolo sa z nej veru treba namáhavo preberať po zvyšok nedele, našťastie slnečnej a príjemnej.

„Som médium. Nemám plán. Posadím sa sem a neviem, čo sa bude diať, neviem, čo budem hovoriť. Čakám na pohyb Ducha, na vnuknutie. A akonáhle sa určitá konštelácia odohrá, už neviem, čo sa dialo. Ľudia, ktorí so mnou pracujú, sa nemusia báť, že o nich budem klebetiť; vôbec si nepamätám, čo sme spolu pred chvíľou riešili…

Keď sa vedľa mňa posadí človek, ktorého vôbec nepoznám, ani sa na neho nedívam, nič o ňom neviem. Stíšim sa a čakám, čo príde. Väčšinou príde veta alebo určité slovné spojenie – divné slová, inokedy sa objaví obraz, zvláštny obraz. Vyslovím tú vetu, popíšem obraz a poviem: zavri oči a nechaj to na seba pôsobiť.“

Je fakt, že ľudia pochopili, keď k nim cez Hellingerovo vedenie prišiel len náznak čohosi a mnohé ostalo nevypovedané a nevysvetlené. Často po určitom čase trvania konštelácie, kedy sa na pódiu zdanlivo vôbec nič nedialo („zástupcovia“ stáli ako sochy, nekonali sa žiadne pohyby ani dramatické emócie), povedal: „Tu to necháme.“ Alebo: „To stačí – videli sme, čo sme mali vidieť.“ Umenie prestať v správnej chvíli, vedieť akceptovať neukončenosť, nedoriešenosť problémov (ktoré neraz riešenie zrejme jednoducho nemajú), mi v našej dobe orientovanej na výsledky, úspechy a výkony pripadá pôsobivé.

Aby však bolo možné vstrebať, čo sa tam dialo, a odniesť si aj určité pochopenie (aspoň podvedomé), bolo treba dodržiavať niekoľko zásad: úplne vypnúť mobily (tichý režim nebol prípustný), v prípade aktívneho zapojenia sa do diania si zložiť okuliare, nepísať si poznámky, netlieskať, nesedieť so skríženými nohami, nesnažiť sa nič „robiť“.

Bert Hellinger je starý, múdry muž (už 88-ročný!). Myslím, že nie je prehnané nazvať ho osvieteným. Svoje v tom zohráva aj to, že skúsenosti dané vekom nemožno predbehnúť ani nahradiť. Aj mladí ľudia môžu byť múdri a inteligentní či duchovne vyspelí, ale je to vždy niečo iné, ako staršina. Aj láskyplnosť starého človeka je iná, než láska mladého. Bert je navyše jedným z tých, ktorí žijú v harmonickom vyvážení mužského a ženského princípu: má manželku, ktorá je tiež terapeutka, podobne ako on múdra, láskavá a krásna bytosť, a často aj spolupracujú (vedú spoločné semináre a podobne). Je zaujímavé, že nemajú deti (pri toľkom pochopení pre záležitosti rodiny, blízkych vzťahov, detí a rodičovstva…). Áno, pán Hellinger je veľmi empatický a láskavý. Ale vie byť aj striktný, keď treba. Nemá trpezlivosť s nesústredenosťou. Pri práci s ním sa treba stíšiť, naladiť na vlastné vnútro, „pozbierať sa“ (nemecky gesammelt sein; čeština má pre to pekný korešpondujúci výraz: usebrání, usebrat se). Zhodou okolností som ja sama hneď prvý večer poslúžila ako zlý príklad, keď som sa počas účinkovania v jednej konštelácii po pódiu takmer  rozbehla a začala „naháňať“ iného účinkujúceho… Pán Hellinger ma káravým, znechuteným tónom ihneď  zastavil a poslal z pódia preč s vysvetlením, že to bol príklad toho, keď účastník nie je napojený na Ducha – nespočíva sám v sebe, ale niečo chce, o niečo sa snaží.

„Všetko existuje v tme. Poznané vychádza na svetlo, no po čase sa opäť vracia do tmy. To, čo robíme tu, je, že vstupujeme do tmy a vynášame odtiaľ na chvíľu niečo von na svetlo. To je život: striedanie svetla a temnoty…“

Budúcnosť je v temnote. Ale jednej účastníčke, ktoré pri predstave budúcnosti videla iba tmu a prázdnotu, sa po meditácii zjavilo svetlo. A to bolo dobre. Bert sa usmieval.

Ja som sa na konci svojej konštelácie (po pretrvávajúcich intenzívnych nepríjemných, zmätených a trýznivých pocitoch) upokojila a zatvorila oči. „Tak je to správne,“ povedal jemne, láskavo, s úsmevom Bert.

„Je príliš neskoro.“  Desivá veta. Aj zodpovedajúca konštelácia pôsobila veľmi deprimujúco. Hlavná predstaviteľka sa nepohla, neprejavila emócie, nič sa neuviedlo do súladu. Na niektoré veci alebo riešenia je naozaj proste už neskoro. Stiesňujúca atmosféra pôsobila nejaký čas, no potom Bert ako niekto, kto vie priniesť spásu, dodal: „Ale vo svete síl Ducha nie je nikdy neskoro.“ Aká to úľava! Bolo krásne cítiť, že je to pravda.

Budúcnosť. Jedna z posledných meditácií sa končila takto: „… Vojdite do skromnej budúcnosti. Do skromnej budúcnosti. Otvorte sa životu, skromnej budúcnosti a skromnej láske.“

Táto pokora ma ohromila – chýba mi totiž. Ja naopak chcem stále viac: viac všeličo robiť a zažívať,  viac dávať aj viac dostávať, viac pomáhať, viac mať, viac byť… No všetci veľkí majstri učia pokore, skromnosti, spokojnosti s tým, čo je, a odkazujú na tajomstvo konania nekonaním.

Azda úplne najsilnejším momentom celého seminára bolo symbolické zmierenie Poľska a Nemecka. Mladá žena, ktorá hovorila perfektnou nemčinou, no bola v skutočnosti Poľka (nevedno, ako to Bert zistil), mala „hrať“ Poľsko a istý vysoký postarší muž predstavoval Nemecko. Dlho sa na seba dívali z opačných koncov pódia. Poľka mala potom povedať: „My tiež.“ Bolesť, vina a krutosť boli strašné a trvali dlho. Muž nariekal, vzlykal a kvílil tak, až krv tuhla v žilách, žena plakala a triasla sa – ale začala sa k nemu blížiť, až natiahla ruku… a on jej ruku chytil do svojich dlaní a priložil si ju k srdcu…  katarzia prišla a bola autentická. Nebolo to žiadne trápne, hrané divadlo. Pri tejto metóde, ak je správne vedená a usmerňovaná, sa všetkých zúčastnených (vrátane tých, čo sa len dívajú) zmocnia „duchovné sily“, vyvierajúce z nášho vedomia, podvedomia i kolektívneho vedomia a ukážu nám, ako sme všetci prepojení – a to nie len tí, čo tu spolu všeličo prežívame, ale aj živí a mŕtvi. Naši predkovia, naši blížni, naši nepriatelia.

Najčastejšími témami bolo základné dianie v existencii ľudských bytostí: narodenie, súrodenci, rodičia a deti, manželia, mŕtvi príbuzní… Krásnym momentom bol jeden z mála happy-endov seminára, kedy sa mladý muž, z ktorého sa vykľul „mamičkin synáčik“, dokázal od matky naveľa-naveľa odtrhnúť a oddať sa náručiu zvodnej ženy (takíto muži nie že by nemali žiadne lásky, ale majú vraj problém udržať si dlhodobý vzťah). Starý pán to s úsmevom okomentoval: „Toľké šťastie!“ A urobil prestávku, na ktorú sme sa mali odobrať v tichom odovzdaní sa – či dopriatí si – svojho vlastného šťastia… Naozaj, koľké šťastie! Čo mi pripomína ďalšiu kľúčovú vetu, ktorú Bert v určitom momente „dostal“ ako posolstvo pre nás všetkých: „Ach, áno!“ 🙂

Bolo úžasné nachádzať sa takmer celé tri dni v stave mimo racionálnu myseľ, mimo normálne fungovanie. Zasa sa ukázalo, ako veľmi človek také dačo aspoň raz za čas potrebuje, ako veľmi celá jeho bytosť takýto zážitok víta. Veď prečo inak toľko citlivých bytostí uniká k najrôznejším drogám  a iné typy ľudí si zasa nachádzajú iné prostriedky, akými dosahujú podobné účinky – zmenený stav vedomia?

Lenže rovnako dôležité je vedieť sa z takého stavu dostať zase naspäť. Povedala by som, že je to samotný kľúč k úspešnému a zmysluplnému zužitkovaniu akcií, ako bola táto. Tak ako podobné zážitky nemajú vôbec zmysel, pokiaľ človek nie je ochotný dočasne vypnúť racionálnu myseľ a naučené sebaovládanie, rovnako nemá zmysel zažiť niečo také, ak človek potom nie je ochotný racionálnu, kritickú myseľ aj sebaovládanie zasa zapnúť. Inými slovami, ani taký človek, ako je Bert Hellinger, nie je pánboh či neomylný guru, a to, čo sa počas takejto terapie odohralo alebo odhalilo, môže byť síce veľmi dôležité, ale tiež to netreba vytŕhať z celkového kontextu a zároveň mať na pamäti, že každá jedna metóda (vrátane konštelácií) predstavuje len jeden určitý možný uhol pohľadu, jeden kúsok skladačky, jednu plôšku na vybrúsenom drahokame.

Treba tiež podotknúť, že pocity a vhľady, ktoré nás tam všetkých zaplavovali, neboli iba povznášajúce a úžasné. Naopak, nejeden účastník (vrátane mňa) prepadol v určitom momente depresii a veľmi nepríjemným negatívnym, ťaživým a bolestným stavom. O to dôležitejšie je to, čo je uvedené o pár riadkov vyššie: vedieť sa po takomto intenzívnom zážitku a pobyte v „inom svete“ dostať opäť do kontextu vlastného života, roztriediť získané informácie, zážitky a dojmy.

Čo ešte z toho, čo nám majster Hellinger odovzdal a názorne predviedol, si zasluhuje spomenúť?

„Rodina je vražedné spoločenstvo.“ Najmä v našej kresťanskej kultúre, kde sa už od biblického Ježiša pokladá za normálne a správne navzájom sa za seba obetovať, prípadne naopak, donútiť obetovať sa niekoho iného, pokiaľ si ja sám niečo nepriznám.

„Keby sme sa zbavili svedomia, nastal by raj na zemi.“ Pretože by nebolo odsúdenia, neraz vedúceho až k schvaľovaniu vraždy. Koho odsúdim, tomu vlastne upieram právo existovať – chcem, aby nebol. Spásonosná veta v takom prípade znie: „AJ JA.“ Kto je bez viny, nech hodí kameňom… (V istom indiánskom kmeni, kde má Bert Hellinger priateľa, vraj nemajú vôbec žiadny pojem pre svedomie a s vrahmi zaobchádzajú tak, že si toho, kto niekoho zabil, adoptuje rodina obete! Svojím spôsobom to musí byť nielen akt úplne inej úrovne vedomia, ale kto je tým pohoršený, nech si to predstaví a ľahko mu dôjde, že to môže byť tiež riadne rafinovaný trest… Tu však samozrejme treba chápať, že svedomím sa v tejto súvislosti myslí to, čo v nás vyvoláva chuť hrať sa na boha, rozhodovať o vine a nevine, súdiť a v mene spravodlivosti sa mstiť či zabíjať.)

„Pomoc je často pokusom o vraždu, alebo cestou do pekla.“ Ak sa domnievam, že niečo viem lepšie, ako sám človek, o ktorého sa jedná, ako keby som ho zabíjal, likvidoval – a zároveň sa hral na vševediaceho Boha.

V našom prostredí, kde sa pod rúškom duchovnosti, ezoteriky, terapie, liečebných metód, osobného rozvoja a podobne objavuje čoraz viac uletených a duševne vyšinutých ľudí, prípadne osôb s prepáčením v podstate primitívnych, no zato s obrovským egom a potrebou získať uplatnenie, vplyv a obdiv (a v neposlednom rade aj peniaze), je naozaj povznášajúce dostať sa do prítomnosti naozaj duchovného, zrelého, múdreho, osvieteného človeka. (S už spomenutou pripomienkou, že samozrejme ani on nie je neomylný či dokonalý.) Jedným z dôkazov úrovne Berta Hellingera bolo aj to, ako dynamicky a konštruktívne viedol celý seminár. Úvodná prednáška (ktorú som ja odhadovala na celý piatkový večer) trvala aj s konzekutívnym tlmočením asi desať minút a po nej sa okamžite išlo do akcie, čiže k priamej práci s účastníkmi seminára (kto chcel, mohol sa prihlásiť a ísť s kožou na trh) a predvádzaniu Hellingerovej metódy v praxi (čiže samotné konštelácie a krátke konkrétne cielené meditácie). Bol to naozaj osviežujúci rozdiel v porovnaní s tým, čo predvádzajú niektoré iné (aj známe) osoby, ktoré dokážu dva dni nudne, egomaniacky rečniť o ničom,  prípadne dokola o tom istom, a na záver spravia jednu-dve meditácie, v podstate tiež o ničom…

Profesionáli pracujúci s konšteláciami či inými terapiami, ktorí zrejme tvorili väčšinu účastníkov seminára (čo bolo vzhľadom na vysokú cenu pochopiteľné; mimochodom, v tejto súvislosti sa hodí poznámka, že jediné, čo by sa dalo na celej akcii skritizovať, bolo, že za tú cenu mohli dať účastníkom aspoň dostatok pitnej vody cez  prestávky…), mali šancu získať od pána Hellingera veľa cenných ponaučení a inšpirácií. Tiež opakovane zdôrazňoval rozdiel medzi tým, ako sa rodinné konštelácie robili kedysi a tým, v akej forme ich predvádzal na tomto seminári. Vysvetlil, že hoci starý spôsob mal svoj význam, už nie je možné vrátiť sa k nemu, lebo už by ním terapeuti iba škodili.

Každopádne, bol to silný a vzácny zážitok. O to viac, že starý pán Hellinger už veľa necestuje. To si uvedomili mnohí ľudia z rôznych krajín, ktorí tohto svojrázneho terapeuta a jeho prácu poznajú, a pricestovali do Bratislavy špeciálne kvôli nemu z rôznych kútov Európy; zastúpené bolo Česko, Rakúsko, Poľsko, Rusko, Slovinsko, Rumunsko, Grécko. Aj táto národnostná pestrosť zapadla do podstaty Hellingerovho magického terapeutického prístupu: všetci sme jedno, všetok život je prepojený a Duch si vanie, kadiaľ chce…

HOSŤ V ŠTÚDIU TA3: Bert Hellinger – filozof, zakladateľ rodinných konštelácií


Tipy vydavateľstva Eugenika na skvelé knihy:

Anatolij Někrasov – Smysl života a naše role v něm – Táto kniha prináša duchovné a psychologické poznatky, ktoré môže vo svoj prospech využiť každý z nás. Skúma problémy fyzického, psychického aj energetického zdravia – samoty, rodinných vzťahov, milostných trojuholníkov, vzájomných vzťahov v spoločnosti aj vážnych ochorení. Kniha vychádza z rozsiahlej terapeutickej praxe autora. Pomáha vyhnúť sa mnohým problémom a nájsť riešenie rôznych životných úloh – jednoducho ponúka metódu, ako celkove zmeniť svoj život k lepšiemu a byť oveľa šťastnejší.

Pôvodná cena: 8.90 EUR, Naša cena: 7.12 EUR, Zľava: 20.00 %, Ušetríte: 1.78 EUR

+

Anatolij Někrasov – Omezující mateřská láska – Táto kniha zásadným spôsobom rúca tradičné predstavy o láske k deťom a starostlivosti o ne. Detailne analyzuje partnerské vzťahy rodičov ako základnej zložky úspešnej rodiny a na konkrétnych prípadoch ukazuje, ako sa vymaniť z problémov – alebo ako sa do nich vôbec nedostať. Rozoberá aj zrelosť jedinca na rodičovstvo. A tiež ponúka návody, ako vylepšiť rodinné vzťahy.

Pôvodná cena: 8.20 EUR, Naša cena: 6.56 EURZľava: 20.00 %, Ušetríte: 1.64 EUR


Súvisiace články:


 

(Prečítané 3 605 krát, 1 dnes)

Comments are closed.