google27eaa3905ca3fee3.html

374191_10150575668363949_306528448948_11017430_883482824_n-300x287Delím sa o úryvok z knižky Rodinné konstelace – objevná síla, od Berta Hellingera:

Akonáhle sa niečo usporiada, cítite pocit úľavy, mieru a možnosti spraviť niečo prospešné. Toto je význam jednoduchého výrazu „dať do poriadku“. Zrazu je cítiť úľavu. Poriadok sa odhaľuje, nevynachádza sa. Prejavuje sa pri stavaní divadla rodiny (rodinné konštalácie).

Ten, kto už postavil veľa rodinných sústav, môže vidieť, čo patrí do poriadku. Napríklad, že každý člen rodiny má rovnaké právo súnáležitosti. Toto je základný poriadok: kto patrí do rodiny, má tiež právo súnáležitosti, ktoré je pre všetkých rovnaké. Takto je to správne a nemôže to priniesť nič iné, než dobro.

Keď hovorím o tomto poriadku, neriadim sa podľa žiadneho kázania, ani kresťanského ani iného. Hovorím o ňom len preto, že v rodinných sústavách je zjavný, hlavne jeho účinky. Keď je poriadok ctený, plodí dobro. Každý si to môže skúsiť a overiť na sebe. Naopak, ak poriadok ctený nie je, ľudia sa dostávajú do ťažkostí alebo ochorejú.

Uvediem príklad. Keď je opäť priznané miesto v rodine homosexuálovi, ktorý bol pred tým z rodiny vylúčený, všetkým sa uľaví. Ak ale zostane vyradený, bude napodobňovaný niekým ďalším, bez toho, aby si to ktokoľvek uvedomil. Tento poriadok pôsobí nezávisle od toho, či ho poznáme alebo uznávame. Jestvujú sklony či zvyky v správaní, ktoré slúžia poriadku, a iné, ktoré ho rušia. Cieľom liečby duše je teda usporiadať to, čo je v neporiadku.

Do tohto rádu patrí tiež povinnosť uznať, že každý je schopný niesť svoj vlastný osud. Ak v nejakej rodine chce umrieť otec či matka preto, že ich bratia a sestry sú mŕtvi, stáva sa, že deti majú sklon zastúpiť im cestu a zomrieť namiesto nich. Tento spôsob je ale porušením poriadku. Deti si privlastňujú právo spraviť niečo, čo nespadá do ich zodpovednosti. Aj keď sa nedá povedať, že by boli za tento prístup vinné – robia to z lásky – ale ich zásah má neblahé následky pre všetkých. Táto sústava sa usporiada, len keď deti nechajú otca či matku odísť aj napriek tomu, že to môže byť ťažké. Toto je súčasťou prejavu úcty. Ak rodičom nikto nezastupuje cestu a nikto im nebráni, je pravdepodobnejšie, že zostanú.

Iné rády majú čo do činenia s poradím. Napríklad rodičia prichádzajú do sústavy skôr než deti a ich vzťah má prednosť pre rodičovstvom. Rodičia musia stáť v rodine na prvom mieste a musia vyžadovať, aby to deti ctili. Jedine takto sa budú deti cítiť v poriadku. Naopak, ak rodičia nedávajú najavo svojr rozhodné postavenie a vážnosť a snažia sa napríklad dostať na úroveň svojich detí kamarátskym správaním, deti tým trpia, stanú sa neistými a neslobodnými.

Do poriadku patrí aj skutočnosť, že určité činy majú následky, ktorým sa nemožno vyhnúť. Práca s vážne chorými ukazuje, že niektoré činy nemôžu byť odčinené. Súčasťou poriadku je dôvera v schopnosť každého prijať následky bez vyžadovania úľav od osudu. Akonáhle človek následky prijme, získa hrdosť, ktorú predtým nemal. Aké činy sú tak závažné, že nemôžu byť odčinené? Napríklad potrat alebo keď niekto nechal uväzniť vlastného otca. Jediná vec, ktorú je treba spraviť, je prijať vinu a následky. Niekdy vidím na odozve človeka, že niečo už nemôže byť odčinené, napríklad keď niekto chce radšej zomrieť, než aby uctil otca či matku. V tomto prípade sa skutočnosť snažím vysvetliť ako liečebné opatrenie. Snažím sa takéhoto človeka postaviť zoči voči vážnosti veci, čím si získa ešte jednu možnosť k zmene.

Môže sa to zdať kruté, ale všetko ostatné by bolo ako zatváranie očí, podľa hesla: nesmie byť to, čo je. Takto by sme si obaja snažili prispôsobiť skutočnosť tým najpohodlnejším spôsobom, namiesto toho, aby sme jej čelili. Ale zmeny prichádzajú jedine, ak sa dívame skutočnosti tvárou v tvár.

Odporúčam tiež knižku Rodinné konštalace od Wifrieda Nellesa

Tip na skvelú knihu:

Michael Newton – Cesty duší – Fascinujúce dielo, zostavené na základe výpovedí ľudí, uvedených do hlbokej regresnej hypnózy. Autor-hypnoterapeut sa zameriava na širšiu súvislosť našich životov – čo se deje po smrti, v období medzi životmi, ako si duša volí podmienky nového života, aké sú naše vzťahy s inými dušami a pod. Kniha je písaná veľmi inteligentne a pútavo. Autorov text dopĺňa množstvom ukážok z hypnózy rôznych ľudí.

Pôvodná cena: 6.25 EUR, Naša cena: 5.00 EUR; Ušetríte: 1.25 EUR, Zľava: 20%

Ďalšie knihy M. Newtona, ktoré vyšli v Eugenike:

Osudy duší, Učení duší, Vztahy duší, Proměny duší, Život mezi životy

Michael Newton – Osudy duší – Voľné pokračovanie knihy Cesty duší. V tejto časti sa dozviete, ako vyzerá “návrat domov” po smrti a ako sa duše zorientujú a zaradia do duchovného sveta, ako sú na tom takzvané stratené duše, ako sa duše delia podľa farieb a stupňa vyspelosti a ako je to s našimi duchovnými sprievodcami.

+

 Michael Newton – Vztahy duší – Záverečná časť diela M. Newtona o usporiadaní duchovného sveta. Na základe informácií získaných od množstva ľudí v hlbokej regresnej hypnóze sa dozviete, aký je systém duševných skupín, ako vyzerá a čo to je rada starších, aká je dynamika a organizácia komunity duší, ako prebieha vývoj duše a čo je to “aréna osudu”. Podtitul knihy je Nová setkání.

+

Ph.D. Michael Newton – Život mezi životy – Autor pozoruhodnej série kníh Cesty duší tu predstavuje popis postupu vedúceho k dosiahnutiu hlbokého hypnotického tranzu, v ktorom dochádza k spomienkam na existenciu mimo tohto života. Okrem toho obsahuje aj pozoruhodné ukážky takýchto regresov. Jedná sa o mimoriadne kvalitné dielo zamerané na naše nesmrteľné bytie.

+

Michael Newton – Proměny duší – Príbehy vedomého osvietenia duše na základe regresnej hypnózy. Hrdinovia týchto príbehov mali možnosť nahliadnuť do duchovného sveta a pochopiť zmysel svojich ťažkostí alebo bolestných skúseností. Všetky príbehy začínajú popisom konkrétneho problému, ďalej nasleduje odhalenie jeho koreöv a nakoniec riešenie. Na záver každej kapitoly sa dozviete, ako prispela skúsenosť s hypnoterapiou ku skvalitneniu života subjektu.

Súvisiace články:

(Prečítané 1 147 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.