google27eaa3905ca3fee3.html

Vedomecká cesta má jediné pravidlo: Stravovať sa podľa svojho najlepšieho svedomia. 

Niektorí si možno všimli, že ľudské bytosti sú rôzne. Každý je duchovne trochu iný, podobne, ako aj telesne. A každý má trochu inú cestu, aj preto, že každý je v trochu iných podmienkach. Sú aj takí, čo „vždy presne vedia“, čo je a čo nie je správne a vnucujú to všetkým okolo seba. Títo ľudia nie sú na vedomeckom chodníku, ale v krútňave – v zajatí svojich osobných názorov. 

Mnohí ľudia sa snažia vymyslieť, alebo stanoviť nejaké jednotné pravidlá duchovna (etiky) stravovania. Jednotné pravidlá ale nie sú. V iných podmienkach žije obyvateľ krajiny večného snehu a ľadu niekde nad polárnym kruhom a v iných podmienkach žije človek niekde v končinách, kde nikdy nevidel sneh a na stromoch i na zemi tam stále dozrieva kopa ovocia a iných jedlých rastlín. V iných podmienkach žije mestský človek, ktorý má denný prístup k supermarketu a v iných podmienkach žije človek, ktorí sa snaží vyživiť na nejakom skromnom prírodnom hospodárstve. 

V zásade môžeme povedať, že vedomectvo spočíva vo vnímaní iných bytostí, iných duší, v úcte k iným bytostiam a to aj k živočíchom a rastlinám. To isteže nás núti prehodnocovať doterajšie predstavy o strave a hlavne náš denno-denný život , počas ktorého niečo jeme a pijeme. 

Isteže, mnohí sme došli do stavu, v ktorom sme sa rozhodli neubližovať. A keďže mäso je spravidla priečne pruhované svalstvo zvierat, prípadne ich vnútornosti, je ťažké jesť mäso bez ubližovania. Do úvahy pripadá potom len mäso z uhynutých zvierat, alebo zo zvierat zabitých dopravnými prostriedkami na ceste, alebo železničnej trati, čo bežný človek isteže nezbiera. Kúpiť si v obchode „očistené“ mäso nás nijako nezbavuje hĺbkovej zodpovednosti za tieto tvory. Navyše, a to aj v prípade pojedania mliečnych výrobkov a vajec – na ceste vedomia môžeme cítiť zodpovednosť aj za spôsob chovu. Napríklad iné sú vajcia zo sliepky na dvore, ktorá je šťastná, alebo mlieko, či syr, zo zvierat vo voľnom chove, ako zo zvierat, ktoré sú trápené v nejakom umelom a chemickom chove. To sa isteže týka aj mäsa a používania koží. 

Mnohí sa jednoducho rozhodli mäso nejesť. Tak, ako aj kedysi pisateľ týchto riadkov, ktorý na nejaký čas vypustil zo stola aj vajcia a mliečne výrobky. Po rokoch skúmania a živote v prírode si vytvoril pravidlo ktoré je v prvej vete. Napríklad dnes jedol človek žihľavu zo záhrady s hubami, čo rastú kolo domu, z mladou cibuľkou a vajcom z neoplodnenej sliepky, ktorá spolu so svojimi priateľkami chodí od rána do večera po dvore a po záhrade. Medzi zubami zrazu niečo zaškrípalo. Bol to maličký slimáčik, ktorého v žihľave nebolo vidieť, a tak sa chudák uvaril a upiekol. Človek ho najprv položil na stôl, uvažoval ho dať do misky so zostatkami zeleniny , ktoré idú potom na hnoj. Ale tak človek porozjímal, odprosil slimáčikovu, už odídenú dušu a zjedol jeho telo. Človek to telo nevyhodil na hnoj, ale si ho uctil tým, že požil jeho živiny. Rozžul vápenatú schránku aj mäkké vnútro, podobné hube. Huby majú nad zemou len plodnice, celá bytosť žije prevažne pod zemou v podobe podhubia. Pre mnohých sú tiež potravinovou otázkou. No a pre toho slimáčika človek nemôže povedať, že bol dnes vegetariánom. Jeho život sa neskončil pre úmysel ho zjesť. K tomu žihľavovému prívarku človek jedol aj reďkovky, biele i červené. Mali kde – tu drobňúčkeho červíka. Takže – zase. 

Preto pred každým jedlom, pred každým, človek uskutočňuje najmenej jednu mudru. Tá hlavná znie: 

Chvála za dary z čistého zdroja, 

Chvála aj bytostiam, cez ktoré prišli. 

A k tým bytostiam patria nielen duchovia a ľudia, ktorí ich pestujú, ale aj Slnko, Matka Zem, pôdne roztoče, dážďovky kypriace pôdu, včely, čmeliaky a mnoho ďalších bytostí, ktoré nám dopomohli k rastlinnej, alebo i živočíšnej strave. 

Keď pijeme vodu, aj v nej sú drobnučké bytosti. Tiež pred pitím vody si človek povie tú mudru. Len v mŕtvej vode s chlórom a savom už nie je žiadna bytosť. Človek má rád živú vodu z prameňa. 

Keby ste tie reďkovky striekali chemikáliami, nezjedli by ste červíka. Ani v striekanom jablku by nebol. Takéto jablká, striekané a vyleštené, sa striekajú aj 15 krát, na bežných jablkových plantážach. Koľko bytostí pritom zhynie? Nie je lepšie zjesť občas nechtiac červíka? 

Pestovanie geneticky modifikovaných potravín je spojené so zamorením krajiny pesticídmi, ktoré zabijú všetky ostatné rastliny, teda tie prírodné, a tiež zabíjajú nesčíselné množstvo živočíchov, od hmyzu až po vtáctvo a spôsobujú im aj iné zdravotné ujmy. Aj ľuďom a kultúram, ktoré strácajú tradičné plodiny a živnosti. Keď si niekto myslí, že stačí byť vegetariánom a svet bude lepší, tak teda dobre, nech ním je, ale to ešte neznamená, že svet bude len kvôli tomu naozaj lepší. 

Jednoduché riešenia majú len jednu výhodu – že sú jednoduché. To ešte neznamená, že by boli hneď celostne pravdivé, alebo všeobecne dobré. 

My, súrodenci, žijeme v severnom miernom pásme, a to už dosť dlho. Nie je náhoda, že tu v podstate nepoznáme stav trvalého vegánstva, teda čisto rastlinnej stravy. Toto je možné až vďaka novodobým veľkým obchodom, ktoré sú tu vďaka dennému obchodnému ruchu, ten sa stravuje ropou. Za tento dovoz platia životmi mnohé bytosti. 

Ľudia ako živočíšny druh sú všežravcami. Strava sa líši v závislosti od zemepisnej polohy, bohatstva a duchovna (kultúry). Poznáme dočasné, pôstne, alebo aj trvalejšie odriekanie si určitých druhov stravy. Taká strava, zbavená niektorých jedál, môže byť napríklad: 

  • BEZMäSITÁ (vegetariánstvo ) 
  • RASTLINNÁ (vegánstvo) 
  • ŽIVÁ (vitariánstvo) 

V prípade „vitariánstva“ ide len o pojedanie živých rastlín, nie živočíchov. A teda nevarených rastlín, pričom mnohí vylučujú koreňovú zeleninu, ktorá v podstate príde o život jedením. Vitariáni sú u nás spravidla závislí od obchodných reťazcov. 

Z hľadiska chémie môže byť strava: 

CHEMIZOVANÁ (GM i iná – spomeňme postreky proti hmyzu, proti prírodným rastlinám („burine“), chemické hnojivá a iné chemikálie, podávanie „preventívnych“ antibiotík rastlinám i zvieratám, umelé rastové hormóny, konzervanty a iné chemikálie, zabíjajúce hmyz, prírodné rastliny a iný život, tiež poškodzujúce iný život, vrátane ľudí. Táto strava býva bežne i ožarovaná. 

ČISTÁ (vrámci možností ovzdušia) . Čistá strava môže byť úradne potvrdená (značka bio, natural), tá býva drahá, alebo gazdovská, tá je lacnejšia, ale nie je ľahké ju získať v meste (predaj z dvora). 

Z hľadiska duchovna (etiky a kultúry) chovu môžeme rozoznávať živočíšnu stravu: 

  • Z CELKOM PRÍRODNÉHO CHOVU (pasenie šťastných zvierat v prírode…) 
  • Z UZAVRETÉHO CHOVU (chov v ohradkách, dedinských stajniach a podobne) 
  • Z PRIEMYSELNÉHO CHOVU (býva najchemickejší a pre citlivých ľudí spravidla nevhodný) 

Prírodný chov býva často bezchemický, alebo málo chemizovaný, priemyselný chov býva spravidla najchemickejší. 

Živočíšny chov prináša ľuďom potraviny, pri ktorých zviera neprichádza o život (mlieko, neoplodnené vajcia), alebo potraviny, pri ktorých o život prichádza (mäso). 

Takže otázka, či jesť, alebo nejesť mäso, je len jedna z mnohých otázok. Napríklad nejeden premúdrelý vegetarián si neuvedomuje, že pojedanie chemickej zeleniny nepriamo prináša smrť viac bytostí, ako pojedanie syru, či dokonca za istých okolností i mäsa, z prírodného chovu. K vegetariánom patril tak Leonardo da Vinchi, ako i Adolf Hitler, takže vzdať sa pojedania mäsa ešte nie je zárukou celostného duchovného života. V budúcom pokračovaní si povieme o niektorých módnych omyloch pri hodnotení jedál, ako napríklad o zemiakoch čo rastú v noci, o údajnej mäsožravej krvnej skupine nulke, o „vykorisťovaní“ zvierat v prírodnom chove a podobne. 

Pisateľ verí tomu, že čitatelia našej stránky sa snažia stravovať dobre. Ukazuje však na viaceré roviny tohto nie jednoduchého javu a to na žiadosť väčšieho množstva ľudí. 

 —

Viac na www.ved.sk


Tip na skvelú knihu s akciovou zľavou:

Steve Gagné – Energetika jídla – Komplexný, zrozumiteľný a dôležitý výklad duchovnej stránky potravy, ktorú prijímame. Kniha popisuje kvalitu energie a “duše” v každom jedle. Autor ukazuje, ako naše spojenie s potravou oživiť a dať do poriadku našu fyzickú aj duševnú nerovnováhu. Uvádza obsiahly zoznam potravín a ich vlastností; vysvetľuje, ako nás každé jedlo ovplyvňuje na najhlbšej úrovni. Učí, ako sa stravovať, aby sme prijímali rôzne kvality a poskytovali vhodnú výživu telu aj duši.

Pôvodná cena: 15.20 EUR, Naša cena: 6.08 EUR

Zľava: 60.00 %, Ušetríte: 9.12 EUR


Súvisiace články:

(Prečítané 1 803 krát, 1 dnes)

One Response to STRAVOVANIE PODĽA SVEDOMIA

  1. marta píše:

    Ďakujem za článok. Potešil ma, lebo väčšina článkov v poslednej dobe sa zaoberá vypisovaním desivých dôsledkov konzumácie mäsa, mlieka,vajec a varenej stravy na telo, ducha aj dušu. Ale mnohí z nás žijú niekde v kopcoch, kde je čerstvé ovocie od júna do októbra a zvyšok roka jeme „mŕtvu“ stravu, pretože chceme prežiť. A osobne mi pripadá etickejšie dať si pohár mlieka ako pomaranč dovezený z tramtárie, vypestovaný za pochybných podmienok.