google27eaa3905ca3fee3.html

ded

Pôvodne sviatky, ktoré znamenali predzvesť k jari. Sviatok bol zasvätený Perúnovi – staroslovenskej svätosti, ktorá sa spájala odjakživa s počasím a s úrodou. Ľudia teda oddávna žiadali Perúna o úrodu, je možné, že v čase Hromníc aj o príchod jari. V tej dobe sa obradne zapaľovala hromničná svieca, ktorá mala chrániť pred nepriazňou i pred zásahom blesku. Hromnice prenikli z pôvodného duchovna i do kresťanských kalendárov, kde majú nejasné postavenie.

Pôvodne to boli dlhšie sviatky, počas ktorých sa – v ľútej zime – v mesiaci „ľuteň“ (malý sečeň, február), schádzali Sloveni v družných rodoch, obciach i mestách a zahrievali sa duchovnými sviatkami i zábavami. Dnes sú tieto sviatky známe skôr pod neskorším menom „fašiangy„. Patria k nim i neodmysliteľné masky (pôvodne obradné). Perún bol predovšetkým hospodárskym božstvom. No mal aj ochrannú úlohu.

V čase obrodenia v 19. storočí sa dostal aj do národných piesní ako ochranné božstvo. Preto nie čudo, že práve v čase hromničných sviatkov nájdeme v národopise zmienky o prijímaní chlapcov za mládencov. Odtiaľ označenie (i meno) Sokol – mládenec, pôvodne snáď člen družiny sokolov – v čase ohrozenia už bojovník. Sokol bol u Slovenov jedným z chránených (nedotknuteľných) vtákov a bol zasvätený práve Perúnovi.

Dnes máme trocha iné spoločenské podmienky, ako kedysi. Zima nás až tak neohrozuje, ako dávnych roľníkov. Dokonca je zimy o nejaký stupeň menej, než ako by to bolo správne – nevedomci narušili Matku prírodu a jej posvätné kolo. Avšak hromničné slávnosti sú dôležité…

Na podklade dávnych duchovných odkazov sa my v rámci Rodného kruhu snažíme spriechodniť kultúru, ktorá sa v tejto dobe ustanovuje ako nasledovnícka. Toto, čo vidíme okolo seba, je kríza, duchovný úpadok toho, na čo sme boli zvyknutí. Už tomu cirkusu okolo nás prestávajú ľudia veriť, my na Slovensku a v podstate aj v Čechách a inde sme akoby len odpadový mlyn iných prúdov, východných duchovných a západných hmotných. My dlhodobo nevaríme vo vlastnom kotly, nie sme  kultúrny subjekt, to len naoko, v skutočnosti sme zvyknutí dojedať odpadky po iných a neponúkame sebe a iným nami vyšľachtený duchovný prúd. Dlhodobo sme len objektom iných subjektov.

Teraz sa ale deje celkom niečo iné – melieme svoju múku, múku z nášho obilia, z ktorej upečieme náš chlieb. Niečo požijeme, niečo dáme aj iným, ale konečne je to náš chleba. Nie je ani klonovaný, ani chemický, ani to nie je odpad z dovozu. Ak to zvládneme, tak sa naša spoločnosť nezrúti. Ale ak zaspíme túto dejinnú udalosť, tak potom amen. Človek tak vidí, že nastal čas prebudiť sa, vyhrabať sa z postele a urobiť niečo pre dobrú vec.

Ž.slav


Súvisiace články:


Tip redakcie Eugenika:

Peter Weleslaw Kuzmišín – Bohovia starých Slovanov318-bohovia-starych-slovanov_1442578040_medium

Jedinečné dielo! Slovami autora:
Svarog, Perún, Veles – kto by nepoznal tieto staré slovanské božstvá? To som si myslel pôvodne i ja predtým, než som začal pracovať na tejto knihe. Prišiel som však na to, že väčšina z nás vie o božstvách našich predkov veľmi málo. Poznáme rôzne staroveké  mýty: grécke, rímske… poznáme množstvo božstiev indických či tibetských, ba aj o Ódinovi alebo Thórovi toho vieme viac, ako o našich pôvodných slovanských božstvách. A tak som sa podujal na napísanie tejto knihy, ktorá nemá byť vedeckou publikáciou, ale skôr takou slovanskou Odyseou. Nájdete tu staré, takmer zabudnuté legendy, ako aj opisy bohov a démonov slovanského panteónu. Dozviete sa, ako asi naši predkovia svojich bohov vzývali, ako sa k nim modlili aj čo im obetovali.

Pri písaní som čerpal informácie z rôznych zdrojov. Nielen zo slovenských či českých, ale aj z poľských, a v neposlednom rade ruských a ukrajinských.“

Pôvodná cena: 13.20 EUR, Naša cena: 11.88 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 1.32 EUR


(Prečítané 607 krát, 1 dnes)
Tagged with:
 

Comments are closed.