google27eaa3905ca3fee3.html

images (28)

Dnešný politický režim v EU sa u nás označuje ako trhová spoločnosť. Keď vládne trhová spoločnosť, tak tá má sklony obchodovať zo všetkým, s čím sa dá, aj s čím zatiaľ nedá. Isteže, trhová spoločnosť sa snaží obchodovať aj s prírodnými živlami a pôdou pod nohami. Protiváhou k trhovej spoločnosti by mohla byť kultúrna spoločnosť, alebo vedomá spoločnosť. V takejto spoločnosti by vedomie a kultúra stáli v popredí, pred slaboduchou, až bohapustou, bezbrehou vládou trhu. Trh by teda nebol nebezpečným a chamtivým samovládcom, trh by sa konečne stal dobrou a prirodzenou súčasťou vedomej spoločnosti.

A samozrejme s pôdou, ktorú kultúrny ľudia považujú za čosi viac, ako za trhovú surovinu, zo zemou by sme nenakladali ako s niečim bezduchým a bezprizorným, ale ako s úctyhodnou veličinou, bez ktorej by kultúra, a teda aj slovenská kultúra, vôbec nemohla jestvovať.

Vieme, že po tisícročie sme tu nemohli slobodne spravovať svojhu krajinu. Jestvujú aj dnes na svete také štáty, kde takmer všetku pôdu vlastní pár rodin, či iných vlastníkov. Tento stav je podobný feudalizmu. Je to vlastne feudálny kapitalizmus.

Slováci, ktorí sa pomerne ľahko dnes dostali k pôde, či už reštituovaním, alebo kúpou, si dosť dobre nevedia predstaviť, že tento pomerne slobodný stav nemusí trvať dlho. Ak by sa pôda stala úplne obyčajným tovarom, s ktorým možno voľne obchodovať, je možné, či skôr isté, že, ako to už býva, stane sa predmetom záujmu veľkých dravcov. Už dnes sa stretávame s prípadmi vydierania vlastníkov pozemkou cudzými silami, ktoré ich skupujú zatiaľ len cez nastrčené osoby. Obyvatelia Slovenska, ktorý majú zatiaľ voľný pohyb v krajine – vo veľkej väčšine lúk, polí, pasienok a lesov, si často neuvedomujú, že sú krajiny, kde takýto voľný pohyb nie je. Naše vodné zdroje sa už stali predmetom obchodovania. Je neprezieravé si myslieť, že naše prírodné zdroje budú pre okolie ľahostajnými. Keď budeme chrápkať naďalej, môže sa stať, že behom krátkej doby sa staneme vo svojej krajine len podnájomníkmi. Maďari si oveľa lepšie uvedomujú, aká je hodnota zeme. Už začiatkom 90.tich rokoch, hneď po prevrate, zvolili taktiku vlastníckeho boja o každý meter pôdy, a to aj na južnom Slovensku. V Maďarsku už zdá sa nie je pôda vnímaná ako bežný tovar, ale nanovo je právne riešená ako národný poklad. Dokonca sa tam pripravuje právna úprava, ktorá by mala spätne postaviť rozpredávanie maďarskej pôdy do cudziny na úroveň trestného činu. To nemusíme celé schvaľovať, ale skutočnosť je taká, že maďarskej kultúre, vďaka jej vybudeniu, zánik nehrozí. Kým „košútovci“ vedľa už dávno vládnu, o „štúrovcoch“ tu akosi nepočuť. Ak sa do zdá byť nerovnovážne, možno na tom niečo bude. „Koledujeme“ si o ďalší bachov absolutizmus? Dejiny sú niekedy skrutkovité.

Na jar tohto roku sa končí moratórium na predaj slovenskej pôdy cudzincom. Podľa mnohých sa s tým už nič robiť nedá. Presnejšie by však bolo povedať – nevieme, či so by sa s tým robiť dalo. Niekedy sa stáva, že nevieme, hútame a potom vieme. Prečo by pôda mala byť len obyčajným tovarom? Prečo by si nemala národná kultúra chrániť pôdu pod nohami? Nevznikla azda Slovenská republika ako jeden z výsledok slovenskej kultúry? Nie sú oba tieto javy – štát a kultúra – viazané na určité územie? Čo by sa stalo, keby sa toto územie rozpredalo? Zanikol by štát a národná, v našom prípade slovenská kultúra, leby Slováci nie sú v skupovaní a ovládaní cudzej pôdy takí zdatní, ako napríklad Angličania, alebo niektorí ďalší. Daktorí namietajú, že obmedzenie predávania poľnohospodárskej, či inej pôdy cudzincom znamená obmedzenie vlastníckych práv. Nuž, áno, v určitých veciach sú vlastnícke práva obmedzované. V podstate všetky práva sú v určitých hraniciach obmedzované, nielen vlastnícke. Napríklad právo slobodného pohybu vo vojenskom pásme nie je, obmedzené je cestovanie v obci na rýchlosť 50 km/hod., v škole si môžete namiestio etiky zvoliť len kresťanské, určite nie pôvodné náboženstvo, prezidentom SR môže byť len občan SR… Niektoré obmedzenia sú múdre, niektoré menej, ale vlastnícke práva, ako všetko na svete, sú tiež obmedzované – napríklad štát môže vyvlastniť pozemky, cez ktoré ťahá diaľnicu. Vieme, že práva majú svoje obmedzenia, ide o to, aby boli zaručené i obmedzené čo najmúdrejším spôsobom.

Pre tých, ktorí si nemyslia, že naša pôda by mala byť len voľným tovarom, je najschodnejšia možnosť – žiadať napríklad o právne zadefinovanie pôdy ako národného pokladu Slovenskej republiky. Najlepšie by bolo začať konať čo najskôr – ešte v predjarí.

Vidíme, že politické špičky sa k tomu zatiaľ nemajú. Prečoby sa o to aj snažili, keď žiadosti popudy zdola možno nie sú dostatočné? Preto je potrebné hneď začať zoskupovať a sústrediť všetky vedomstvá a sily k tomu, aby dali občania tejto krajiny najavo, že nechcú, aby sa vlastníctvo našich hôr, lesov, lúk, polí a pasienkov stalo predmetou „voľnej“ súťaže nadnárodných kapitálových síl. K tomu je potrebné prebudiť média, osoby, spolky, strany, siete a žiadať politikov, ktorých ľudia volili, aby presadzovali vôľu tých, ktorí im prepožičali moc. V tejto veci je úplne namieste žiadať prostriedky priamej demokracie – referendá a ak nedôjde k vyslyšaniu hlasu ľudu, je možné zvážiť v naliehavom prípade, v súlade s našim právom, aj rozumné prostriedky občianskej neposlušnosti.

Ž.slav


Súvisiace články:


Tip na zaujímavú knihu:

Rose Rosetree – Peníze, spiritualita a realita – Na rozdiel od ostatných kníh, ktoré na základe ezoteriky v súčasnosti zaplavujú trh učením zhmotňovania bohatstva, táto zdôrazňuje podstatné detaily, ktoré ostatným autorom unikajú a ktoré sú protikladné k filozofii rýchleho zbohatnutia. Rose Rosetree na základe svojej schopnosti vidieť a čítať auru, ale tiež triezvo hodnotiť skutočnosť, rozoberá, vysvetľuje a na príkladoch zo života dokladá tieto myšlienky aj ich praktické implikácie: Na to, aby človek zbohatol, rozhodne nestačí pozitívne myslenie! Ľudia sú mystifikovaní autormi, ktorí tvrdia, že sa stačí správne naladiť a predstavovať si, že sú bohatí, čím si podľa nich bohatstvo zhmotnia! Ľudia, ktorí vyššie uvedenému uveria, sa v skutočnosti na rovine praktického života oslabujú (a tým sa programujú skôr na neúspech a finančné problémy, a nie na bohatstvo!) A veľa z nich trpí duchovnou závislosťou (čo je niečo úplne iné ako duchovné osvietenie). Ľudia, ktorí sú veľmi bohatí, k tomu majú úplne iné než čisto ezoterické či duchovné predpoklady: sú to naopak zemití, pragmatickí ľudia s obrovským egom (hlavne v zmysle obrovskej sebadôvery). Každý, kto túži po bohatstve, by si mal v prvom rade poctivo zvážiť, či má na to, aby sa vrhol prakticky do práce, podnikania, rokovania s ľuďmi a ďalších zručností, a vytvoril si tak predpoklady pre výnimočný úspech. Tí, ktorí naozaj túžia po bohatstve a radi by to skĺbili aj so svojou duchovnou stránkou, v texte nájdu cvičenia a rady pre úspešné fungovanie aj na praktickej (čiže materiálnej) rovine. Zaujímavou súčasťou knihy sú osobnostné profily známych boháčov vykonanej autorkou na základe ich aury aj osobného vyžarovania, a to ako z hľadiska ich spirituality, tak aj ďalších vlastností.

Pôvodná cena: 9.90 EUR, Naša cena: 7.92 EUR, Zľava: 20.00 %, Ušetríte: 1.98 EUR


 

(Prečítané 841 krát, 1 dnes)
 

2 Responses to O rozpredaji pôdy cudzincom

  1. Giorgio DiMottoli píše:

    V Maďarsku to zakázali,prečo? lebo tam nevládnú vlastizradci,zločinci a zapredaný kolaboranti.A toto je čistá vlastizrada.{ § 91 Vlastizrada – Občan Slovenskej republiky, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin rozvracania republiky, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, potresce sa odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom.}

  2. Vladimír Švec píše:

    Voľakedy na dedine považovali za najsprostejšieho sedliaka toho, čo predal pôdu, aby kúpil deťom chleba! Sme sprostí alebo špinavci,gauneri?