google27eaa3905ca3fee3.html

OKImage12Zísť sa na Na Jána, zapáliť gumu z auta a poriadne sa opiť. Aj takto môže vyzerať úpadková podoba osláv Letného Slnovratu. Prísť medzi zhromaždených podnapitý s fľašou borovičky a hneď ich začať ponúkať môžeme vnímať aj ako prejav úcty. Ale z iného hľadiska je to práve naopak. Stretnutie Letného Slnovratu to nie je len priateľské stretnutie, čo isteže je, ale je to aj duchovný obrad a ako taký má aj svoje zákonitosti.

V minulých článkoch sme spomenuli dôsledky totalitného Súdneho zákonníka ľuďom, ktorým sa začali tisícročné zákazy pôvodného duchovna. Jeden z dôsledkov je ten, že pôvodné vyznanie buď žilo v ústraní, alebo živorilo v úpadkových podobách.

Nemôžeme opomenúť ani takú námietku, že pôvodné duchovno bolo slabšie, ako ono invázne duchovno inštituciolizovaného typu. Porovnanie sily, či životaschopnosti duchovných prúdov by bolo možné, keby mohli slobodne žiť vedľa seba, alebo na tom istom území, ako to bolo v Japonsku (privezený budhizmus je doteraz v mieri s pôvodným Šinto, alebo ako je to v Indii (hinduistické prúdy žijú vedľa seba i vedľa iných náboženstiev.

U nás, teda na Slovensku, v ďalších slovanských krajinách a takmer vo všetkých krajinách sveta tiež došlo k súžitiu najmenej dvoch kultúr presnejšie kultúr dvojakého typu: úradného cirkevníctva a nepísaného prírodného duchovna. Ľud obe kultúry spájal, čo moderná veda označuje ako sinkretizmus, môžeme to nazývať prepájanie. Príkladom takého prepájania môže byť napríklad povera o tom, že na slnovrat sa zjavujú víly, ktoré sú duše neviestiek, ktoré spáchali samovraždu. To môžeme so znalosťami pôvodného duchovna predpokladať, že víly považovali predkovia buď za prírodné duchovné bytosti alebo aj za duše mŕtvych (navky z posmrtnej úrovne Nav). Avšak neviestky, ktoré spáchali samovraždu znie ako cirkevný vplyv (vedecky – kontaminácia), keďže cirkev samovraždy odsudzovala a trestala. Podobná vec je povera, že Bogynky sú čarodejnice, ktoré kradnú deti. Bogynka je iné označenie vedmy – od slova bog, podľa boh, tiež bohynka.

V dobe potierania pôvodnej viery cirkevní predstavitelia prenasledovali udržiavateľov nášho duchovna, o čom sú aj doklady napríklad Kosmova kronika česká. Takže vyhlasujú ich za zlých. Z bohynky, ktorá má meno podľa božstva či boha, sa stáva nebezpečná striga. Všimnime si koreňoslovie alebo prechýlenie slova starý – starigáň a striga. Počas kultúrnej revolúcie cirkvi došlo k masívnemu odcudzovaniu, nielen samotného pôvodného duchovna, ale aj samotnej staroby v zmysle duchovnej dávnosti. Vieme, že Slovania si aj podľa kresťanských kroník ctili starších. Poznáme napríklad obradný úrad „starejší„ ktorý je nutnou súčasťou tradičnej svadby. Rada starejších v zmysle skúsenejších je popri sneme a veci (veče) je pre znalcov dávneho spoločenského zriadenia známa vec. Keďže vedenie obradov je z pravidla na zodpovednosti skúsenejších a teda starších, po veľkomoravskom duchovnom prevrate došlo k prenasledovanie starších kmeťov (starigáňov a stríg). Z tohto súdka môže byť aj vynášania a bitie Deda, čo je často citovaný zvyk, hoci ho poznáme len z pár dedín. Úplným úletom je vývod, že Slovania vraj podľa tohto zvyku zabíjali svojich starcov. Tento holý nezmysel úplne vylučuje úcta k predkom a duchovnu predkov spomínaná i v cirkevných záznamoch. Slovania si ctili Deda ako ducha predkov a až do 20. storočia poznáme sochy Dedov. Ako napríklad posvätný svadobný ded cez ktorého na prahu prenáša ženích nevestu. Vieme, že sošky predkov (viď Ded ale aj Baba? – z toho divadelná bábka) boli v kúte predkov v slovanskom dome oproti peci. Bez veľkej predstavivosti môžeme vidieť, že vynášanie týchto sošiek patrilo k cieľom cirkevných predstaviteľov, že sošky a sochy svätostí boli bité dokazujú ruské kroniky, keď počas cirkevného prevratu dal knieža Vladimír vláčiť sochu Perúna za chvostom koňa a dal ju biť. Takže bitie sochy Deda môžeme považovať za cirkevný vplyv (kontamináciu) pričom sa nedá vylúčiť ani bitie živých dedov avšak nie z vplyvu prírodného duchovna, ale z nariadenia či vplyvu cirkevných predstaviteľov, dokladá to Kosmova kronika, podľa ktorej Přemyslovci vyhnali kmeťov a „čarodejov“. Ťažko si to predstaviť bez bitky a ťažkých zločinov.

Jednou z odpovedí na to prečo sa pôvodné duchovno dostalo do polohy dlhodobo utláčanej kultúry v dnešnom jazyku Underground-u, je nedocenenie sily písma. Písmo nie je kresťanským vynálezom, samotný byzantský cisár a kresťanský patriarcha Lev Múdry hovorí, že písmo vymysleli pohania. My vieme, že tým myslel hláskové písmo, pretože pred Cyrilom a Metodom sme okrem hláskových písiem mali aj písmo znakové, ktoré je spomínané v Rastislavovom pozývacom liste pápežovi. Prírodné duchovno však nemalo takú vieru v písmená akú mali ranný kresťania. Viera sa nezakladala na viere v písmo a viere v duchov a duchovné vzťahy. Prejavuje sa to i dnes, keď nevieme technicky zabezpečiť napríklad vychádzanie časopisu Rodná cesta a iné písané diela dôležité pre obrodu prírodnej duchovnej kultúry. Stav sa však pomaly zlepšuje. Písmo bolo cirkvou použité najprv ako zákon a až potom v podobe biblie. Svetský súdny zákonník ľuďom spočiatku len dopĺňal tradičné zvykové právo, nebol teda prvým zákonom, bol iba prvým známym písaným zákonom. Aj keď teda Cyrilo-Metodskému hlaholskému písmu vďačíme za zachytenie jazyka dávnych Slovenov (asi ako komunistom za elektrifikáciu) z hľadiska spoločenského šlo o totalitný prevrat.

Dnes my už nemôžeme rekonštruovať pôvodnú prírodnú kultúru v pravom slova zmysle. Pri najlepšej vôli pri obrode pôvodnej duchovnej kultúry dnes vzniká nová akosť prispôsobená jedinému skutočnému času a to súčasnému. Napríklad aj zoroastrické náboženstvo zaniklo a po stáročiach znova vzniklo. Pôvodné duchovno však nie je náboženstvo, má v sebe podstatný prvok vedomia a teda vedy, pričom vieru z toho nemôžeme vylúčiť. Zachovalou nosnou vlnou ale aj stredovou živodráhou pôvodného duchovna v našom prostredí je vedomectvo. Z tohto vedomstva ťažili aj moderné vedy.

Všimnime si, že skoro všetky zvyky v ľudovom duchovne sú zamerané na ľúbosť a založenie rodiny, alebo na hospodárstvo. Aj dnešných ľudí zaujímajú hlavne peniaze a telenovely. Musíme však uznať, že prírodné hospodárstvo a ľúbosť znie celkom inak ako peniaze a telenovely, znie to čistejšie. To preto, lebo to aj je čistejšie. Lenže popri týchto neoddeliteľných stránkach života vidíme, že prírodné duchovno v celostnej (holistickej) a teda neosobnej rovine je v ľudových zvykoch ako keby len tak pridružené. Ono však nie je len tak pridružené, ono bolo hlavným cieľom totalitného útlaku, ktorý sa počnúc súdneho zákonníka ľuďom prejavoval aj mrzačiacími trestami, predaním do otroctva, zhabaním majetku a inými „humánnymi“ praktikami. Preto dnes keď sme schopný znova si pripraviť obradný odev, keď sme schopný s úctou zapáliť v smere slnečného pohybu 4 vatry napodobňujúc tak odveký poriadok vesmíru, uctiac si silu stvoriteľskú a všadeprítomnosť duší, prežívame dejinnú chvíľu. Chvíľu osobného i spoločenského odkliatia i oslobodenia, chvíľu znovuspojenia sa s Matkou prírodou, chvíľu skutočného prírodného – prirodzeného priateľstva s bytosťami a posvätným svetom, chvíľu znovouzvítania sa s pohanenou Matkou prírodou. Odkliatie je možné až vtedy, keď sa objímu súrodenci či už označovaní ako pohania, kresťania, ateisti, či akokoľvek inak. Netreba plakať nad rozliatym mliekom a pestovať si skrivodlivosť dejín. Bez pamäti by nebolo poznania. Lenže bez precítenia krásy tejto chvíle by nebolo osvietenia. Kiež nám v tom slnečný duch pomôže.

Čerstvé obrázky z tohoročnej oslavy Slnovratu z Podpoľania:

OKImage2

Sláva ti za svetlo hrejivé Slnko, héééj

Image1

Už sme vatry zažali, by sme Slnko vítali …

OKImage18

Voláme Roda starého, nech je obroda mladého …

OKImage7

Cez pahrebu, cez oheň, noc je biela ako deň …

OOKImage26

Slnovratový kruh (r. 2014)


Foto: Jaro Pavliga


 Súvisiace články:


 

Tip redakcie Eugenika:

Peter Weleslaw Kuzmišín – Bohovia starých Slovanov318-bohovia-starych-slovanov_1442578040_medium

Jedinečné dielo! Slovami autora:
Svarog, Perún, Veles – kto by nepoznal tieto staré slovanské božstvá? To som si myslel pôvodne i ja predtým, než som začal pracovať na tejto knihe. Prišiel som však na to, že väčšina z nás vie o božstvách našich predkov veľmi málo. Poznáme rôzne staroveké  mýty: grécke, rímske… poznáme množstvo božstiev indických či tibetských, ba aj o Ódinovi alebo Thórovi toho vieme viac, ako o našich pôvodných slovanských božstvách. A tak som sa podujal na napísanie tejto knihy, ktorá nemá byť vedeckou publikáciou, ale skôr takou slovanskou Odyseou. Nájdete tu staré, takmer zabudnuté legendy, ako aj opisy bohov a démonov slovanského panteónu. Dozviete sa, ako asi naši predkovia svojich bohov vzývali, ako sa k nim modlili aj čo im obetovali.

Pri písaní som čerpal informácie z rôznych zdrojov. Nielen zo slovenských či českých, ale aj z poľských, a v neposlednom rade ruských a ukrajinských.“

Pôvodná cena: 13.20 EUR, Naša cena: 11.88 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 1.32 EUR


 

(Prečítané 1 290 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.