google27eaa3905ca3fee3.html

aboriginal5Peniaze. Mamon. Konzumný spôsob života. To je to čo ovláda dnešnú civilizáciu. Pachtíme sa za majetkami, blahobytom, luxusom a všetko robíme v mene stáleho hospodárskeho rastu. Mnohí sa pýtajú – dokedy? Zamorujeme ovzdušie, zem sa otepľuje, ustupujú ľadovce. Ľadové medvede sú ohrozené. Ťažíme ropu a hľadáme stále nové možnosti kde ju nájsť, ako by sme boli zmyslov zbavení. Pralesy režeme závratnou rýchlosťou, špiníme moria a vyčerpávame vodné zdroje. Naša globálna civilizácia sa rúti k zániku tak ako mnohé pred ňou, len s tým rozdielom že táto ovplyvňuje celý svet. Ľudstvo nebývalým spôsobom a rýchlosťou ovplyvnilo vzhľad našej planéty. Až tak že túto dobu môžeme nazvať Antropocén – doba ľudí. Ale všetky zmeny sme spravili viac menej neúmyselne, mimovoľne. Nechceli sme vyvolať skleníkový efekt. Bola to náhoda. A náhoda je v rukách bohov. Možno je to ich vôľa? My sa len správame ako škrečky, zháňajúce si majetok aby sa zabezpečili. Plne podľa svojich pudov zabezpečujúcich naše prežitie. A pudy sú predsa dielom prírody. Nie sme takí múdri ako si myslíme, správame sa celkom ako zvieratá, len s veľkým rozmachom.

Pravdepodobne tu už mala byť nová doba ľadová. Ľad by pokryl veľkú časť zeme, čo by bola katastrofa možno pre väčší počet živočíchov a rastlín ako zahubí človek. Ale žiadne ochladenie neprichádza. Azda je to preto, že pred 7 000 rokmi človek rozšíril na planéte poľnohospodárstvo založené na vypaľovaní a chove dobytka, čím zvýšil produkciu oxidu uhličitého a metánu, ktoré spôsobili že ochladenie neprišlo. Teraz sa zem začína otepľovať. No na zemi bolo už aj teplejšie. Vikingovia Grónsko pomenovali ako Zelenú zem a pestovali tam obilie. Alebo ešte dávnejšie, pred 55 mil. rokov. Z oceánov sa uvoľňovalo veľké množstvo metánu a atmosféra bola o 10 stupňov teplejšia ako dnes. Tam kde je dnes ľad žili vtedy predkovia dnešných hrochov a krokodílov. Ale možno to bolo až príliš teplo a planéta to vyriešila vytvorením pohoria – toho najväčšieho – Himalájí. Tie spôsobili väčšie zrážky, viazanie oxidu uhličitého do vody, následne baktériami až na dno do sedimentov morí. A znova sa ochladilo.

Nič teda nie je čiernobiele. Nie je dobro ani zlo. Všetko dobré je na niečo zlé (a opačne). Dnes však otepľujeme a ničíme možno až príliš, možno až prirýchlo. Snáď je čas z nevedomého ovplyvňovania zeme prejsť na vedomé. Pozastaviť sa a premýšľať. Avšak nemyslím žeby sme niekedy (určite nie v dohľadnej dobe) pochopili zložitosť fungovania prírody a vedeli cielene usmerňovať jej deje. Skôr by stačilo ak by sme pochopili že táto zložitosť a rozmanitosť je základom rovnováhy, základom prežitia nás i ostatných tvorov na tejto planéte.

Všetky peniaze, všetok blahobyt ktorým sa dnes opájame v našej „západnej“ civilizácii je založený na vykorisťovaní zeme. Lacné Čínske výrobky, ktoré nám šetria peňaženky sú založené na tamojšej strate ornej pôdy, vysušovaní riek pre priemysel, znečisťovaní. Tak isto mäso z dobytka odchovaného na sóji pestovanej miesto vyklčovaných pralesov. To čo hnalo našu civilizáciu do popredia, čo zabezpečilo náš vývoj do dnešného stavu bol boj. Boj v akejkoľvek podobe. Dnes hlavne konkurenčný. Boj nás posilňuje. A my sme skutočne uvoľnili obrovské sily, ktoré možno už ani nezvládame. Sily trhu, súkromného vlastníctva, bohatstva… Uvoľnili sme silu Hada. Naozaj peniaze majú veľkú moc a možno je čas, využiť ich ku prospechu planéty. Vrátiť bohom ich podiel. Je to obeta. Tak ako naši predkovia symbolicky vracali časť úrody bohom na znak ich vďaky a úcty k prírode, tak my dnes musíme urobiť úplne reálne. Zlo využiť na dobro. Peniaze pochádzajúce z drancovania prírody na jej obnovu. Skrotiť silu Hada.

Had je strážcom prahu podsvetia, múdrosti a bohatstva. Je tiež strážcom podzemných vôd a riek. Jeho protivník Perún je bohom bojovníkov. Perún sa najprv Hada bál, no bojoval s ním a vďaka tomuto boju sa vypracoval na tak silného hrdinského boha. Bez súboja s hadom – Zmejom, by nebolo Perúna. Bez démonov by nebolo hrdinov. Bez zla by nebolo dobro. Lebo len vďaka problémom, boju a prekonávaní prekážok sa stávame silnejšími a posúvame sa vo vývoji. Pred tisíc rokmi sme sa ale rozhodli bojovať s bohmi, s prírodou. No tento boj sa nedá vyhrať. Nemôžete zvíťaziť nad niečím čoho ste súčasťou. Bojujme teda s vlastnými démonmi – s túžbou po blahobyte a staňme sa silnými a vedomými. Využime silu, ktorú sme rozpútali na dobro pre nás, zvieratá, rastliny a celú našu zem – matku vlhkú Mokošu.

A aby som prešiel aj ku konkrétnym víziám, tak uvediem, že takýmto spôsobom ako využiť peniaze v prospech prírody môže byť aj zelený cestovný ruch. Ak ste sa náhodou s týmto pojmom ešte nestretli, ide o turistiku minimálne narúšajúcu prírodu a umožňujúcu ľuďom spoznávať a prežiť pocit divokej prírody. V našich podmienkach sa môže napríklad jednať o pozorovanie ruje, stopovanie šeliem, pozorovanie bobrov, či počúvanie spevu vtákov.

Sú hlasy, ktoré namietajú že je to len spôsob ako vytrieskať peniaze aj z toho posledného, čo ešte ostalo. Že sa takto naruší aj ten posledný pokoj zvery v chránených územiach. No ak sa na to pozrieme z pohľadu Slovenska, tak realita je taká že skutočne chránené je len zopár percent rozlohy lesov, lebo aj v národných parkoch sa ťaží a poľuje. Čiže zelený cestovný ruch ako alternatíva k poľovníctvu a lesníctvu je dosť lákavá. Navyše umožňuje ľuďom vykoreneným z prírody skutočne prežiť pocit divočiny, stretnúť sa so zvieratami, ktoré tak ľahko nie je možné už dnes vidieť. A cez tento vnútorný pocit, prežitok si potom túto ešte ako tak prežívajúcu divokosť prírody zamilovať. Vidieť aká je príroda mocná a krásna ak sa jej nechá priestor. Navyše peniaze získané z tohto cestovného ruchu je možné opätovne vkladať do budovania chránených území. Veľmi podstatným rysom je že tento spôsob využívania prírody dáva ľuďom alternatívu v spôsobe obživy, aby tak mohli zanechať viac expanzívne spôsoby využívania prírody. Lebo vytvoriť chránené územia a neponúknuť pritom alternatívu miestneho rozvoja je dnes neschodná cesta. Týmto turizmom je možné podporiť obyvateľov v lokálnych a často odľahlých obciach, kde skutočne nie je veľa možností obživy okrem už spomínaného lesníctva či poľovníctva.

Ja preto vidím veľký prínos a potenciál takéhoto prírode blízkeho rozvoja, potrebné však je aby sa ho chytili ľudia, ktorým skutočne záleží na prospechu prírody a aby sa tento právne a záväzne ošetril tak aby sa v čo najväčšej miere zabránilo zneužitiu a novému druhu drancovania na úkor prírody. Lebo sila hada je veľká, ale je to dvojsečný meč.

Autor textu: Dragovid

Zdroj: http://www.svatohaj.sk/hadia_sila.html


Súvisiace články:


Tip redakcie Eugenika:

Peter Weleslaw Kuzmišín – Bohovia starých Slovanov318-bohovia-starych-slovanov_1442578040_medium

Jedinečné dielo! Slovami autora:
Svarog, Perún, Veles – kto by nepoznal tieto staré slovanské božstvá? To som si myslel pôvodne i ja predtým, než som začal pracovať na tejto knihe. Prišiel som však na to, že väčšina z nás vie o božstvách našich predkov veľmi málo. Poznáme rôzne staroveké  mýty: grécke, rímske… poznáme množstvo božstiev indických či tibetských, ba aj o Ódinovi alebo Thórovi toho vieme viac, ako o našich pôvodných slovanských božstvách. A tak som sa podujal na napísanie tejto knihy, ktorá nemá byť vedeckou publikáciou, ale skôr takou slovanskou Odyseou. Nájdete tu staré, takmer zabudnuté legendy, ako aj opisy bohov a démonov slovanského panteónu. Dozviete sa, ako asi naši predkovia svojich bohov vzývali, ako sa k nim modlili aj čo im obetovali.

Pri písaní som čerpal informácie z rôznych zdrojov. Nielen zo slovenských či českých, ale aj z poľských, a v neposlednom rade ruských a ukrajinských.“

Pôvodná cena: 13.20 EUR, Naša cena: 11.88 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 1.32 EUR


(Prečítané 1 092 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.