google27eaa3905ca3fee3.html

linen-dress-8-9-v3Domácimi prácami žien bolo spriadanie vlákien, tkanie a farbenie látok. Na vlákno sa pestoval ľan, konope a niekedy sa spracovávali aj vlákna z pŕhľavy. Zo všetkých týchto materiálov sa tkali látky predovšetkým určené na odevy, ale i na hospodárske účely, na vrecia, plachty, plachietky a mešce, či kapsy. Pre vyššie vrstvy sa tkali postupne tiež obrusy a prestieradlá. Spriadala sa vlna, predovšetkým ovčia, niekedy sa tkali látky zo zmesi ľanu. Vyrábali sa i silné, teplé látky, sukná alebo hune. Na špagáty a laná sa dobre hodilo konope, ale pri viazaní a upevňovaní nákladov alebo iných predmetov používali Slovania vtedy ešte hojne lyko, kožené remene a húžvy z mladých stromčekov, ktoré vyrábali rovnakou technikou, ako ešte dlho potom v ľudovej kultúre.

Látky vedeli Slovania vyrábať rôzne, jemné i hrubé, rozlične zafarbené domácimi prírodnými farbivami alebo bielené. Obľúbené boli vzory z pruhov a kociek, z farieb šedá, červená, čierna, zelená a žltá, zatiaľčo modrá a fialová boli vzácne. Kožušiny pre nemajetných ľudí predstavovali predovšetkým ovčie rúna a kožuchy alebo prikrývky z nich vyrobené. Kožušiny divokých zvierat boli určené skôr pre majetnejšie kruhy alebo pre obchod. Obyčajní ľudia už vtedy lovili iba výnimočne a postupne už takmer vôbec nie, pretože lesy sa stávali pánskym majetkom.

Ako sa starí Slovania obliekali? Vieme, že v prvej polovici 7. storočia sa odev západných Slovanov líšil od germánskeho, pretože keď sa chcel posol kráľa Dagoberta Sicharius dostať k Samovi, musel sa prezliecť do slovanského kroja. Podobná správa je z 12. storočia z Pomoran, keď sa pomocník biskupa Ottona Herimann roku 1124 dostal do svätyne boha Triglava v Štetíne, oblečený do akéhosi kroja slovanského, konkrétne do klobúku a plášťa. Odev východných Slovanov sa líšil od odevu Slovanov v Poľsku, pretože v Kyjevskom letopise sa k roku 1074 hovorí o diablovi odenom do „lašského“ kroja. Správy arabských cestovateľov sú neisté svojou vierohodnosťou a etnickou príslušnosťou. Dozvedáme sa z nich, že napr. Rusi nosia krátke kabátce, kdežto Bulhary a Chazary dlhé široké nohavice zaviazané nad kolenami a vlnené čapice s dýnkom dole. Slovania vraj obyčajne nosia rubáše a nízke topánky po kotníky, široké šaty s rukávmi dole úzkymi, uvádzajú sa i pančuchy (obr.č.6). Prokopios v 6. storočí hovorí, že niektorí Slovania chodia do boja iba v nohaviciach siahajúcich po bedrá, inak nahí. O slovanských nohaviciach môžeme usudzovať, že často neboli spojené, ale každá bola zvlášť pripevnená k opasku alebo inak.

DressPramene zo začiatku 2. tisícročia sú hojnejšie, hlavne pokiaľ ide o odev veľmožov a panovníkov. Kniežatá a ich rodiny, družinu alebo iných veľmožov zobrazujú najstaršie kódexy a zborníky, datované už do 11. storočia a iné maľby alebo umelecké predmety. Sú na nich rubáše (košele), lemované alebo na lemoch vyšívané, látkové alebo pletené pančuchy, či úzke nohavice a nízke črievice. U západných Slovanov v Čechách a na Morave prevládali rubáše kratšie, voľnejšie – nazývali sa sraka, sračica. Poliaci mali sukne dlhšie a tiež východní Slovania nosili dlhšie sukne alebo dlhé kabátce zvané svita. Základným odevom žien bola košeľa, ale inak upravená ako mužská. Cez košeľu sa nosil zvrchný odev, hlavne v zime alebo pri slávnostných príležitostiach, o ktorého rozmanitosti nemáme presnejšie informácie. Bola to zástera, zvrchné suknice s rukávmi i bez rukávov, akési plachietky cez ramená a často plienka, ktorú si ovinuli okolo hlavy. Archeológia prináša doklady iba výnimočne, predovšetkým o páskoch tkaných na špeciálnych doštičkách a o bohatom vyšívaní a zdobení. Celkový tvar odevov, krátkych kabátcov alebo mužských košiel, je v hlavných rysoch zobrazený na nákončích alebo na kovaniach opaskov, predovšetkým z doby veľkomoravskej alebo slovansko-avarskej.

Obuv bývala kožená, s mäkkou podošvou. Bola vysoká až ku kolenám, nižšie, nad kotníky alebo úplne nízke vo forme črievic alebo polobotiek, či „baleriniek“, často zdobené alebo ozdobne vyrezávané (obr.č.7). K nohe sa pripevňovali pomocou remienkov. Vyrábali sa i slávnostné črievice z látky s vyšívaním a s korálkami. Prostí ľudia nosili obvykle obuv z lyka alebo podobného materiálu a asi aj dreváky. Na lýtka si niekedy priväzovali na ochranu pred mrazom kus kože, kožušiny alebo látky, akési holenice.

OZDOBY A DOPLNKY ODEVU

Ženy nosili ako ozdoby predovšetkým náušnice (obr.č.8-9) a menej sa už v archeologických dokladoch objavujúce prstene, náramky a vzácne aj ihlice. K spínaniu odevu slúžili dvojdielne sponky – tzv. agrafy. Podobne, ako u okrás mužských opaskov prevládali v neskoro avarskom prostredí tiež u žien po obľube tepaných a plechových okrás zhotovovaných často i zo striebra (obr.č.10), liaté bronzové náramky, liaté náušnice zdobené napríklad sklenenými perlami atď.

ÚPRAVA VLASOV A POKRÝVKY HLAVY

Slobodní muži nosili dlhšie nestrihané vlasy a ostrihaná, či vyholená hlava bola dlho odznakom neslobodného človeka. Až neskôr, na prelome 9. a 10. storočia nás písomné pramene informujú, že Moravania si vyholovali lebky na spôsob starých Maďarov a spolu s nimi útočili na Bavorsko. Avari a s nimi prišlí ďalší nomádi sa honosili splietanými copmi. Zvláštne miesto má u najvyššej sociálnej vrstvy v úprave hlavy onen diadém nazývaný niekedy „perovou korunou moravských kráľov“. U Slovanov je tiež predpokladané nosenie fúzov a knírov a rôznych pokrývok hlavy. Všeslovanský názov klobuk pochádza z tureckého kalpak a naopak označenie čiapka, šapka je prevzaté zo stredolatinského termínu cappa. Devy nosili vlasy splietané do copov a ich prostovlasú hlavu mohli zdobiť rôzne čelenky a diadémy. Máme preto okrem poznatkov etnológie tiež náznaky získané v rámci výskumov pohrebísk s liatymi garnitúrami na južnom a juhozápadnom Slovensku. Panovali tu rozdiely v úprave hlavy medzi slobodnými devami a vydatými ženami, ako to naznačujú diadémy a čelenky s kovovými okrasami, ktoré mali nosiť slobodné devy. Vydaté ženy naopak chodili vždy s hlavou pokrytou plachietkou, či čepcom, ktorý úplne zakrýval ostrihané vlasy. Táto pokrývka hlavy podliehala u východných Slovanov silným byzantským a orientálnym vplyvom.

Zdroj: http://www.zones.sk/


russian-family-18


Tip redakcie Eugenika:

Peter Weleslaw Kuzmišín – Bohovia starých Slovanov318-bohovia-starych-slovanov_1442578040_medium

Jedinečné dielo! Slovami autora:
Svarog, Perún, Veles – kto by nepoznal tieto staré slovanské božstvá? To som si myslel pôvodne i ja predtým, než som začal pracovať na tejto knihe. Prišiel som však na to, že väčšina z nás vie o božstvách našich predkov veľmi málo. Poznáme rôzne staroveké  mýty: grécke, rímske… poznáme množstvo božstiev indických či tibetských, ba aj o Ódinovi alebo Thórovi toho vieme viac, ako o našich pôvodných slovanských božstvách. A tak som sa podujal na napísanie tejto knihy, ktorá nemá byť vedeckou publikáciou, ale skôr takou slovanskou Odyseou. Nájdete tu staré, takmer zabudnuté legendy, ako aj opisy bohov a démonov slovanského panteónu. Dozviete sa, ako asi naši predkovia svojich bohov vzývali, ako sa k nim modlili aj čo im obetovali.

Pri písaní som čerpal informácie z rôznych zdrojov. Nielen zo slovenských či českých, ale aj z poľských, a v neposlednom rade ruských a ukrajinských.“

Pôvodná cena: 13.20 EUR, Naša cena: 11.88 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 1.32 EUR


Súvisiace články:


 

(Prečítané 3 169 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.