google27eaa3905ca3fee3.html

IMG_2285_vyber

Žiarislav je môj priateľ, je môj bývalý kolega a skvelý človek. Človek – toto označenie používa, keď hovorí o sebe a hovorí to v tretej osobe. Jednoducho cíti, že to jeho bytosť najlepšie vystihuje. Mnohých to štve, iní sa čudujú a možno si ani neuvedomia, že tak isto malé deti hovoria o sebe v tretej osobe.

Žiarislava som poznala ako dobrého novinára hľadajúceho súvislosti v chode sveta, neskôr som ho stretávala ako hľadajúcu dušu, ktorá túži nájsť svoj stred. Seba samého. Potom sa chvíľu objavoval ako liečiteľ, neskôr žil ako hudobník (autor hudby, textu, aranžmánu a súčasne výrobca hudobných nástrojov a interpret. Na konte má 12 CD). Ja milujem jeho knihu Piesňoslová. Spisovateľ  Daniel Hevier pri jej krste povedal, že je to to najlepšie, čo tento rok u nás vyšlo . A všetci čo jej venovali svoj čas, sú bohatší o Žiarislavovho ducha a jeho pohľad na svet prezentovaný poetickým hlboko ľudským slovníkom.

V jednom texte spievaš: Sám, sám na hore stojí muž. Prečo hora a prečo sám?

Žiarislav– Človek býval dlho v mestách a chodil z času na čas do lesa prebývať. Teraz je to naopak. Ale v lese Človek nie je nikdy celkom sám. Sú tam rastliny, zvieratá a ďalšie bytosti.

A čo sú ďalšie bytosti?

Žiarislav– To si každý predstavuje inak. Duchovný svet. Napríklad len vo vode žije veľmi veľa malých, aj telesných bytostí a preto človek upozorňuje návštevy, aby do jarčeka nevypúšťali šampón a mydlo. To môže bytosti ohroziť alebo dokonca zabíjať. Je to vojna.

No potom by v meste žili zväčša vrahovia.

Žiarislav- Často si tie ženy, ktoré sypú kopce pracieho prášku, podľa reklamy, do pračky, neuvedomujú, že zabíjajú vo veľkom. Vojakov za nevedomé zabíjanie často odsúdia. Medzi zbrane hromadného ničenia patria aj silne jedovaté prášky. Bielizeň nemusí byť žiarivo biela, ak máme žiarivo bielu dušu.

Takže podľa teba sa viac staráme o povrch ako o vnútro?

Žiarislav- Teraz je to tak vo všetkom na svete. Textári robia dokonalé rýmy, ale často sa v tej forme stratí duša. Žijeme v čase kultu formy. V meste navyše majú ľudia otupené zmysly svetlami reklám a bilboardov. Jemné farby prírody ich potom neuchvátia, takisto majú otupený sluch od večného hluku a prestávajú vnímať spev vtákov, cvrčkov, píšťalu, či fujaru. Človek odišiel do lesa, aby našiel spôsob, ako môže táto kultúra prežiť, lebo teraz stojíme pri hranici prežitia.

DSC_0090

Takže nás, čo žijeme vo veľkých mestách, zachráni už iba návrat k prírode, všetci sa vyberieme do lesa?

Žiarislav- To je dobré, že mestskí ľudia žijú v mestách a nie v lesoch. Opak by bol pohromou. Bolo by však dobré, keby mestskí ľudia nechali ruch v mestách, tam patrí a neťahali ho do lesa. Ani turistický ruch. Lesy sú pre pútnikov, nie pre rušiteľov, Človekovými ústami teraz hovoria lesné bytosti. Keď zničíte pokoj lesov, kde ho potom nájdete? Kde si oddýchne vaša duša?

Toto všetko je všeobecné, ale ani les, ani rozjímanie ti nenahradí lásku ženy. Priatelil si sa s s jednou herečkou, napokon sa veľká láska skončila…

Žiarislav- Rôzne živočíšne druhy sú viazané na rôzne prostredia. Človek žil roky v Bratislave na Vysokej ulici, ale teraz je doma v hore. A nie je to len osobná záležitosť. Niekedy musíme niečo obetovať. Nik nemôže mať všetko. Človek sa naučil brať boj aj lásku menej osobne.

To znamená, že ti otupeli city?

Žiarislav- Neznamená. Neotupeli. Človek tak vidí, že nemusíme mať všetko, čo máme radi. Príroda nepozná inštitút vlastníctva. Ľudské právo je civilizačná mágia. Isteže, ľudské právo je užitočné, mimochodom, napodobňuje v mnohom právo prírodno – duchovné. Ale jestvuje aj iné čaro.

Teraz máš ženu aj dieťa a roky žiješ v hore, môžeš povedať, že čo si v hore, si už našiel sám seba?

Žiarislav- Človek našiel sám seba už v meste. To je tak. Máš svoje poslanie a ideš s ním. Človeka zamestnal Všeduch v lese.

Je ťažké nájsť svoju cestu? Treba na to odvahu, ak chce človek kráčať po ceste svojej duše?

Žiarislav- Len statoční ľudia dôjdu svojej slobody. Keď Človek odišiel z miest, aby podľa videní kráčal veľkou cestou, vrhol sa do tvrdých podmienok s cieľom obetovať silu pre obrodu krajiny. Tomu dnešní ľudia ešte nerozumejú, lebo netušia, ako budú už o pár rokov ohrozené naše vody a lesy. Táto cesta ale nie je pre všetkých. Človek vidí, že ak chceme prežiť, mali by sme si posilniť duchovnú aj celkovú odolnosť.

Erika Vincoureková


siel-suhaj---Palo-Mackov


foto: Ladomíra a Paľo Mackov


Súvisiace články:


Tip redakcie Eugenika:

Peter Weleslaw Kuzmišín – Bohovia starých Slovanov318-bohovia-starych-slovanov_1442578040_medium

Jedinečné dielo! Slovami autora:
Svarog, Perún, Veles – kto by nepoznal tieto staré slovanské božstvá? To som si myslel pôvodne i ja predtým, než som začal pracovať na tejto knihe. Prišiel som však na to, že väčšina z nás vie o božstvách našich predkov veľmi málo. Poznáme rôzne staroveké  mýty: grécke, rímske… poznáme množstvo božstiev indických či tibetských, ba aj o Ódinovi alebo Thórovi toho vieme viac, ako o našich pôvodných slovanských božstvách.

A tak som sa podujal na napísanie tejto knihy, ktorá nemá byť vedeckou publikáciou, ale skôr takou slovanskou Odyseou. Nájdete tu staré, takmer zabudnuté legendy, ako aj opisy bohov a démonov slovanského panteónu. Dozviete sa, ako asi naši predkovia svojich bohov vzývali, ako sa k nim modlili aj čo im obetovali.

Pri písaní som čerpal informácie z rôznych zdrojov. Nielen zo slovenských či českých, ale aj z poľských, a v neposlednom rade ruských a ukrajinských.“

Pôvodná cena: 13.20 EUR, Naša cena: 11.88 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 1.32 EUR


 

(Prečítané 2 373 krát, 1 dnes)

Comments are closed.