google27eaa3905ca3fee3.html

Čo je to vlastne sloboda? Koreňoslovci to vysvetľujú ako praslovanskú odvodeninu od svojskosti, a to buď ako „svoj pán“, alebo „slobodní“(ľudia).

Sloboda je vec osobného pocitu. Keď je niekto sám sebe pánom, je slobodný. Náprotivok bol otrok alebo nevoľník. Teda – nie svoj, ale niečí. Vieme, že v dobách slobody prírodného duchovna boli občania slobodní a dočasnými otrokmi boli spravidla len vojnoví zajatci. V rodovom zriadení boli snemy – veče. Ľudia boli slobodní. Neskôr, s kniežacím, kráľovským zriadením, prišlo poddanstvo, otroctvo a nevoľníctvo. Ľudia stratili občianske slobody a stali sa majetkom feudálneho štátu. Nevoľníci nemali žiadne práva. Dnes to už tak ale nie je. Občania majú práva. Z nevoľníckeho spôsobu sú už len slovné pripomienky. Napríklad ústavne zakotvené „povinnosti“. Povinnosť pochádza z väzenského prostredia, zo slova „vina“. Správne slovo pre občana by mala byť  „zodpovednosť“. V zodpovednosti je koreň „ved“, teda  vedomie, veda. Zodpovedný je čosi celkom iné ako povinný. Povinní by mali byť len väzni. Treba im to tam povedať, v tej národnej rade, nech už tie povinnosti zrušia a nech tam ustanovia 206 zodpovednosti. Uvidíte, že bude lepšie. Keď budú nie povinní, ale – zodpovední.

V skutočnosti je toho viac, od čoho sa môžeme oslobodzovať. A mnohé veci nie sú spoločenského rázu, ale osobného. Naše zlozvyky, od ktorých sa môžeme oslobodiť. Naše neduhy. Možno aj nemoci, slabosti… Koľkí sú otrokmi svojich predstáv či upätých túžob? Čo je nepriaznivé, čo vás gniavi, od toho sa môžete  oslobodzovať. Lenže slobodu nám nikto nedá. Nik nám ju nedaruje. Skutočnú slobodu si treba zaslúžiť. Skutočná sloboda je predovšetkým v duši. Buď je, alebo nie je.

Keď nie je v duši, nik vás zvonku neoslobodí. Oslobodiť sa musíme zvnútra. Ak tú slobodu nemáte, treba si ju vypestovať. Áno. Slobodne dýchať. Slobodne vnímať. Slobodne cítiť. Slobodne vedieť. Slobodne spievať. Slobodne chodiť. Slobodne hrúžiť. A slobodne rozjímať. Sloboda je stav ducha. Tak na tom môžeme popracovať.

Živa!

Ukážka zo Žiarislavovej knihy Čaro prírody (2016), časť Cesta.


Súvisiace články:


Tip redakcie Eugenika:

Peter Weleslaw Kuzmišín – Bohovia starých Slovanov318-bohovia-starych-slovanov_1442578040_medium

Jedinečné dielo! Slovami autora:
Svarog, Perún, Veles – kto by nepoznal tieto staré slovanské božstvá? To som si myslel pôvodne i ja predtým, než som začal pracovať na tejto knihe. Prišiel som však na to, že väčšina z nás vie o božstvách našich predkov veľmi málo. Poznáme rôzne staroveké  mýty: grécke, rímske… poznáme množstvo božstiev indických či tibetských, ba aj o Ódinovi alebo Thórovi toho vieme viac, ako o našich pôvodných slovanských božstvách. A tak som sa podujal na napísanie tejto knihy, ktorá nemá byť vedeckou publikáciou, ale skôr takou slovanskou Odyseou. Nájdete tu staré, takmer zabudnuté legendy, ako aj opisy bohov a démonov slovanského panteónu. Dozviete sa, ako asi naši predkovia svojich bohov vzývali, ako sa k nim modlili aj čo im obetovali.

Pri písaní som čerpal informácie z rôznych zdrojov. Nielen zo slovenských či českých, ale aj z poľských, a v neposlednom rade ruských a ukrajinských.“

Pôvodná cena: 13.20 EUR, Naša cena: 11.88 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 1.32 EUR


foto: https://pixabay.com/


 

(Prečítané 161 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.