google27eaa3905ca3fee3.html

dlhší čas sa mi darí byť účastníkom rodnovereckých obradov počas celého roka, no len minulý rok sa mi konečne podarilo zúčastniť sa oslavy Slnovratu organizovaný Žiarislavom a Rodným kruhom. Bolo to jedno z najlepších stretnutí na akých som bol, kde ma okrem mnohého iného zaujala jedna zvláštnosť – čaj ktorý sa tam podával. Bol to totiž jeden z najlepších čajov aké som kedy ochutnal.

Čo je vlastne slnovrat ?

V jednoduchosti sú to dni, kedy je najsilnejšia slnečná aktivita počas celého roka, teda kedy je zemská os (na severnej pologuli) najviac nasmerovaná smerom ku slnku a lúče dopadajú kolmo na zemský povrch. Rovnako z prírodovedeckého hľadiska prebieha v rastlinách najsilnejšia látkové výmena, preto mi ten čaj tak chutil a preto bylinky zbierané v tento deň sú najliečivejšie.

Oslavy slnovratu po svete

Vajano, Kupalo,  Sv. Ján, Midsummer, Fête de la Saint-Jean, Ivanje, Sommersonnenwende a mnohé iné sú pomenovania rôznych národov alebo spoločenstiev na oslavu tohto dňa. Slnovrat bol a je oslavovaný po celom svete.

V dnešnej Veľkej Británii sa pálili na kopcoch ohne aby ochránili účastníkov pred zlými duchmi, ženy okolo nich tancovali – dôraz sa kládol hlavne na zber nechtíka lekárskeho, ktorý mal v noci slnovratu zázračnú magickú schopnosť. Napríklad vo Švédsku zase sa obetovali zemi obetiny z dôvodu zabezpečenia si hojnej úrody. Zaujímavosťou bolo že cestou na obrad ľudia sa mali vyhýbať krížnym cestám lebo sa tam zhromažďovali bosorky.

Oslavy Letného slnovratu na Slovensku

Na rozdiel od zimného slnovratu, ktorý bol synonymom pokoja, letný Slnovrat v rámci toho, že v prírode sú v tomto čase najaktívnejšie regeneračné, liečivé a plodivé sily, tak tieto oslavy boli najviac nabité energiou.

Odkrývali sa skryté komnaty, zemské poklady, chodilo sa vyhárať poklady. Deň pred slnovratom sa pálili Hojany – ohne na poliach, aby vydali riadnu úrodu. Mládež olúpala zo smrekov kôru, z miazgy a smoly urobili fakle a obiehali nimi polia a kravy čo sa pásli. Dobytok sa vyháňal čo najvyššie na pole, predtým po nich gazdiné pogúľali vajíčko a potreli pysky cukrom. Na začiatku stáda šiel muž a sledoval ktoré steblo trávy prvá krava odkusla – potom si (obyčaj z Kysúc)  stiahol gate a sadol na to miesto aby všetky miesta tak krava vypásla ako je jeho holý zadok.

Podvečer sa schyľovalo k najväčšiemu obradu – ľudská reťaz okolo ohňa, chlapci preskakovali tieto ohne, bačovia preháňali ovce a slobodné dievčatá veštili. Dve sa postavili chrbtom k ohňu, chytili sa za ruky a každá vyhĺbila pravou nohou do zeme dieru. Ráno sa tam šli pozrieť – ak v diere našli mravca alebo chrobáka pripadne jej šikovný pracovitý muž, ak slimák alebo hlísta, lenivec. Ak nič ostane slobodná ďalší rok. Ak dievka počas noci uplietla z deviatich dostupných rastlín veniec a počas spánku ho držala v rukách a myslela na svojho milého – do roka mala byť svadba. Rovnako sa zo smrekových šišiek vrcholce, potreli živicou a zapálili a vyhodili vysoko do neba. Ktorej šišky spadli do ohňa tie sa mali do roka vydať.

Deťom sa odporúčalo zbierať  čakanku alebo harmanček na zdravú kožu dieťaťa. Osobitné miesto v tomto mala hlavne ranná rosa. Využívala sa na liečbu kožných chorôb ľudí aj zvierat, na kĺby, a hlavne na oči. Zbierala sa tak že ženy sa vyzliekli do naha a len na nohu si priviazali ľanové pásy a behali nahé ráno po lúkach.  Rovnako sa zbierala aj do maselníc a ňou sa mútila smotana a hrudy masla. Ženy si touto magickou rosou potierali prsia aby mali dostatok materinského mlieka. Všeobecne platilo že všetky úkony, ktoré sa spravili počas noci mali väčšiu silu ako po iné dni.

Z líp sa odlamovali mladé halúzky a dávali sa do okien aby odháňali duchov. Verilo sa, že na túto noc sa ukazovali aj Víly a tieto tancovali a spievali  až od rána na lúkach. Táto noc bola aj úplne najvhodnejšia na zber bylín, malo sa ísť zberať každý sám, bez vydania slovka, a nesmelo sa používať kovové náradie – iba všetko ručne. V niektorých častiach Kysúc bolo pred  slnovratom bolo zakázané piť alebo jest mlieko alebo mliečne výrobky. Rovnako bolo zakázané čokoľvek požičiavať aby sa neodnášala hojnosť z domu.

Autor textu: Jozef Blahosej Andráš

redakčne upravené a krátené



Súvisiace články:


foto: Jaro Pavliga


(Prečítané 287 krát, 1 dnes)

Comments are closed.