Mokoš, jedna zo slovanských Bohýň matiek, je niekedy považovaná za najstaršie božstvo niektorých slovanských kmeňov, predovšetkým východných. Je ochrankyňou žien, najmä tých v očakávaní.

Naučila slovanské ženy priasť a vyšívať. Odmeňuje tie usilovné a pracovité, trestá lenivé a neporiadne. Z veľmi starých predkresťanských čias pochádza zvyk nechávať kúštik priadze či vlny v kolovrátku alebo pri peci, ako obetu i odmenu za to, že Mokoš pomáha gazdinkám pri domácich a ručných prácach. Týmito svojimi kompetenciami pripomína severskú bohyňu Frigg.

Mokoš, ktorej meno vychádza pravdepodobne zo staroslovanského základu „mok“ (odtiaľ slovo mokrý), tiež riadi osudy mladých dievčin a pomáha ženám otehotnieť, podobne, ako staroslovanské hormonálne a mystické cvičenie našich praprapraprastarých mám.

Mokoš, manželka boha hromu, blesku a búrok Perúna, zobrazovaná často v podobe slnka, bola zároveň Velesovou milenkou. V určitých aspektoch pripomína Persefonu, prípadne Persefonu pripomínajúce božské bytosti, ktoré na zimné obdobie odchádzajú do ríše mŕtvych, prípadne inej obdoby podzemných kráľovstiev, a na leto sa vracajú na zem.

V čase letného slnovratu predstavuje Mokoš po boku Peruna slnko na strome sveta; v období zimného slnovratu v spoločnosti Velesa práve sa rodiace slnko, pričom je každý z božskej mileneckej dvojice zobrazený vo svojom zimnom paláci. K striedaniu svetov i partnerov však dochádza nie pri slnovratoch, lež pri jarnej a jesennej rovnodennosti, keď sa mení aj sama príroda.

Mokoš trávi šesť mesiacov s Perunom a šesť v ríši Velesa, jeho protivníka, boha zvierat, polí i lesov, plodnosti, vegetácie a života v najširšom zmysle slova (symbolické znázornenie pohybu slnka). Dohliadal na dodržovanie sľubov, dohôd a prísah. Toho, kto ich porušil, ukladal prísne tresty. Kresťanstvo z neho neskôr učinilo démona podobného diablovi (podobne ako z antického boha lesov, lúk, zvere a plodnosti Pana) a spojilo ho s podzemným svetom.

Mokoš tak stojí medzi dvomi bohmi, uprostred božského mužského konfliktu. Jeden z bohov predstavuje oheň, sucho, výšiny a nebo, orla, leto, svetlo, boj, vládu; druhý vodu, vlhko, ríšu pod zemou, hada (skôr však draka), zimu, tmu, ochranu a obranu, tých, ktorí slúžia, chovateľstvo dobytka a ich vlnu, ale aj odumieranie a prvotný chaos. Jediné čo ich spája, je – Mokoš (v niektorých verziách severskej mytológie spĺňa túto funkciu veverička, drevokocúr, ako jej žartovne vravia v Čechách a na Morave. Čo vlastne z hľadiska staroslovanskej nie je až taký žart, nakoľko drevo, teda derevo, strom, predstavuje veľmi dôležitú súčasť ich duchovného sveta. Žena sama – a tým pádom prirodzene i niektoré zo slovanských bohýň – zosobňuje ako celý strom života s koreňmi – svet nav, kmeňom – svet jav a korunou – svet prav, tak aj v bežnejšom poňatí kmeň, z ktorého sa vyrúbaním stromu stáva – drevo. Rozprávky o dievčine zakliatej do stromu, z ktorého vyrobí mládenec husle sú zastretou odozvou viery Slovanov vo významné postavenie ženy v ich spirituálnych presvedčeniach).

Mokoš predstavuje mokradiny, močiare, vlhko, vodu, čo ako iste viete, je živel ženského princípu a taktiež aspektu lásky.

Máme tu však aj iné symbolické prepojenie vody so životom, resp. skôr s prechodom z jedného života do druhého. Vo viacerých mytológiách na Zemi sa do sveta mŕtvych, do podzemných ríš vstupuje prekročením rieky. V indoeurópskych jazykoch vlna, ktorú pradie Mokoš na priadzu a patrí i do kompetencií Velesa, znamená – vodu (v našej reči prejav pohybu vody, preto nie je náhoda, že staroslovanskému tajnému cvičeniu určenému len ženám sa niekedy hovorí ženská vlna). Aj tu je viditeľná úloha Mokoš ako sprostredkovateľky medzi dvomi svetmi, ku ktorej sa opäť vraciam. V staroslovanskom poňatí existujú, ako som sa zmienila vyššie, tri svety, nav, jav a prav; korene, kmeň a koruna stromu života. Mokoš, podobne ako všetky slovanské ženy, je kmeňom, zároveň však magickým a mystickým spôsobom i koreňmi a korunou tohto stromu, pričom spája korene a korunu, Velesa vládnuceho svetu, do ktorého vrastajú korene také podobné konárom koruny a Peruna, kraľujúceho nadzemskej ríši, do ktorej prenikajú vetve stromov, pripomínajúce zasa – korene. Ak prevrátite strom, uzriete nápodobu starého tvrdenia „ako hore, tak aj dolu, ako dolu, tak aj hore“.

Medzi Perunom a Velesom stojí teda Mokoš, Matka vlahá Zem i hrejivé slnce, Bohyňa Matka, ktorá stelesňuje prírodu a jej plodnosť. Je pozostatkom kultu Matky Zeme, oveľa staršieho, než siaha pamäť dnešných Slovanov. Uctievali ju najviac kmene, ktoré sa venovali obrábaniu pôdy a pestovaniu plodín, ku ktorým patrili aj mnohé z viac ako 80 pôvodných slovanských kmeňov.

Tajné staroslovanské hormonálne cvičenie pre ženy býva často zasvätené práve bohyni Mokoš (hoci súčasne i Žive, Lade a ďalším, ale to je už téma kurzov tejto staroslovanskej hormonálnej „jógy“). To ona je tou vodou, riekou medzi dvomi z troch svetov Slovanov. Neprekvapí teda, ak zistíme, že sa cvičenie rozdeľuje do troch skupín, troch svetov a niekedy sa nazýva „stojatá voda“!

Oveľa, oveľa viac sa môžete dozvedieť na kurzoch venovaných (nielen) tomuto tajnému systému cvikov, ktorými sa dá zároveň kúzliť, osvojovať priestor a ovládať ho, liečiť, ochraňovať, okrášľovať, omladzovať, plniť želania.

 

Judita Katona Peschlová

Viac tu: https://www.angelcity.cz/products/bohyna-mokos/


Súvisiace články:


Tip redakcie Eugenika:

Peter Weleslaw Kuzmišín – Bohovia starých Slovanov318-bohovia-starych-slovanov_1442578040_medium

Jedinečné dielo! Slovami autora:
Svarog, Perún, Veles – kto by nepoznal tieto staré slovanské božstvá? To som si myslel pôvodne i ja predtým, než som začal pracovať na tejto knihe. Prišiel som však na to, že väčšina z nás vie o božstvách našich predkov veľmi málo. Poznáme rôzne staroveké  mýty: grécke, rímske… poznáme množstvo božstiev indických či tibetských, ba aj o Ódinovi alebo Thórovi toho vieme viac, ako o našich pôvodných slovanských božstvách. A tak som sa podujal na napísanie tejto knihy, ktorá nemá byť vedeckou publikáciou, ale skôr takou slovanskou Odyseou. Nájdete tu staré, takmer zabudnuté legendy, ako aj opisy bohov a démonov slovanského panteónu. Dozviete sa, ako asi naši predkovia svojich bohov vzývali, ako sa k nim modlili aj čo im obetovali.

Pri písaní som čerpal informácie z rôznych zdrojov. Nielen zo slovenských či českých, ale aj z poľských, a v neposlednom rade ruských a ukrajinských.“

Pôvodná cena: 13.20 EUR, Naša cena: 11.88 EUR, Zľava: 10.00 %


 

(Prečítané 133 krát, 1 dnes)
 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *