Súd nad svetom

Úvahy a diskusie okolo roku 2012 sú neoddeliteľne späté s hodnotením stavu nášho sveta. Veľa ľudí považuje súčasný svet za nezdravý, neprirodzený, nespravodlivý, nebezpečne vychýlený z rovnováhy – no prosto za veľmi, veľmi zlý. Z tých, ktorí majú tento názor, to mnohí vidia tak, že sa jedná o chronologický úpadok, čiže že kedysi svet až taký hrozný nebol, že minulé doby boli oveľa lepšie (tu sa názory líšia akurát v tom, ktoré z historických období bolo to „lepšie“; niekto si romantizuje stredovek či 19. storočie, iný pradávne mýtické časy pred oficiálnymi dejinami ľudstva). Ruku v ruke s takýmto nazeraním na svet ide rozhorčovanie sa nad tým, čo máme či naopak nemáme v súčasnosti.

Takéto neľútostné odsudzovanie sveta, v ktorom žijeme, ma už roky zaráža, a to z citového aj racionálneho hľadiska. Z citového preto, lebo mi pripadá vyslovene rúhačské a nevďačné kydať na tento zvláštny rozmer existencie, v ktorom je nám dočasne umožnené pobývať. Ako spieva moja priateľka z Tornáda Lue v dojemne úchvatnej pesničke Milovaný svet: „Kde všetko je, čo inde niet.“

Nuž ale dobre, city a to, či sa niekomu niekde páči, je odjakživa sporná a subjektívna záležitosť (podaktorí by to nenávideli aj v raji). O to viac ma irituje hľadisko racionálne, pretože ako sa vraví, fakty sú fakty a zmysel hodnotenia spočíva v tom, že sa na váhy kladie všetko – na jednu aj druhú stranu. Lenže sudcovia tohto sveta očividne na váhy nekladú všetko, pretože ak by tak robili, jednoducho nie je možné získať výrazne mínusový výsledok!

Pozrime sa na pár príkladov a porovnaní:

Na jednej strane tu máme deprimujúce neustále sa vyskytujúce vojnové konflikty – na druhej strane koľko, na akom percente území a ako často dochádzalo k vojnám v staroveku a stredoveku (to je jedno, či k veľkým alebo „iba“ k lokálnym a krátkodobým, vrátane nájazdov lúpežníkov a rôznych hôrd, ktoré sa nepokladali za vojny v pravom zmysle slova)?

Na jednej strane nechutné machinácie farmaceutického priemyslu, sporné účinky očkovania, zbytočné predpisovanie liekov, zlá alebo predražená, mnohým ľuďom nedostupná zdravotná starostlivosť – na druhej strane, koľko ľudí a malých detí umieralo voľakedy na najbanálnejšie ochorenia či úrazy?! 

Na jednej strane sťažnosti na prehnané predpisovanie psychofarmák, prílišné nálepkovanie ľudí s problémami rôznymi diagnózami či nárast autizmu – na druhej strane, ako sa v minulosti zaobchádzalo s duševne chorými a ako vyzerali ústavy pre choromyseľných? Veď to bol číry horor! Pre príliš citlivé duše bolo donedávna takmer jedinou terapeutickou radou „Nezaoberaj sa toľko sám sebou a hlúposťami!“ – dnes máme na výber množstvo rozmanitých metód, prístupov a terapií.

Ďalej, tí, čo tak nadávajú na súčasnú medicínu a zdravotníctvo, nech sa zamyslia nad tým, aké vymoženosti modernej medicínskej techniky dnes máme: kardiostimulátory, transplantácie orgánov, laserové operácie očí, rutinný cisársky rez (kedysi ženu rozrezali zaživa a keď z nej vybrali dieťa, už si ju prakticky nevšímali, kým nedodýchala v bolestiach, ktoré si ani nechcime predstaviť), inkubátory, umelé oplodnenie a NESPOČET ďalších, pričom výskum stále napreduje. A tí, ktorým sa nezdajú košer práve tieto vymoženosti, nech si skúsia predstaviť, aký prístup by zaujali, keby napríklad bolo treba transplantáciou zachrániť ich najbližšieho človeka, alebo dať do inkubátora predčasne narodené vnúča.

Nasledujú potraviny, hlad, plytvanie zdrojmi, nezdravé jedlá… Mnohé časti sveta stále žijú v strašných podmienkach, pričom tam, kde hlad nie je, sú dostupné potraviny z 90% „nezdravé“ – nuž, donedávna pravidelne trpelo hladom takmer celé ľudstvo. A hoci strava bola oveľa jednoduchšia, prirodzene produkovaná, čiže „zdravšia“, napriek tomu asi všade na svete výrazná časť populácie (najmä detí) trpela podvýživou, zlým stavom chrupu a množstvom iných zdravotných neduhov.

Alebo iná téma: zneužívanie detí a detskej práce. Iste, strašné, nehorázne a hanebné, že také dačo ešte existuje – ale v minulosti dreli všetky deti všade na svete!! A ešte k tomu dostávali brutálne výprasky a iné telesné tresty, doma aj v škole. Výchova bola veľmi drsná – zatiaľčo dnes sa idú mamičky, oteckovia a vo vyspelejších štátoch aj učitelia s prepáčením po….ť pre najmenší psychologický či pedagogický detail.

Po deťoch poďme na zvieratá: množstvo sme ich vyhubili, bezohľadne narúšame ich životné prostredie a ich veľkochov je vrcholne odsúdeniahodná záležitosť – ale čo všetko sa zároveň dnes robí robí pre ich ochranu? Nie je toho málo a mnohé z týchto snáh sú hlboko dojemné a našťastie aj účinné. Na druhej strane, pre porovnanie s minulosťou – čo myslíte, keby mali naši predkovia také prostriedky, aké máme my, niektoré šelmy alebo tzv. škodcov by s nenávistným potešením boli vyhubili už oveľa skôr! A ako brutálne sa bežne zaobchádzalo s koňmi, ťažnými volmi, psami… Veď to len odnedávna nám úplne „šibe“ z domácich maznáčikov!

No a teraz veľmi stručný pohľad na politiku a ekonomiku: Jasné, chamtivosť a obmedzená, krátkozraká sebeckosť súčasných mocných vyvoláva oprávnené znechutenie a obavy a určite má mnohé otrasné dôsledky. Lenže vladári boli predsa bažiaci po moci a chamtiví vždy, a ešte viac ako dnes! Navyše si okrem všeobecného zdierania a utláčania ľudu beztrestne dovoľovali aj ich priame fyzické týranie (ukájanie zvrátených chúťok, vraždenie nepohodlných, či trebárs právo prvej noci stredovekej šľachty…).

Súčasný súdny systém: skorumpovaný a nespravodlivý, najmä pre obyčajného človeka? Žiaľ, v mnohých prípadoch áno. Ale menili by ste za dávne časy, kedy by vás navyše sadistickí sudcovia a kati ešte aj fyzicky mučili tak, že dnes také dačo väčšina z nás nezvládne ani len pozerať vo filme?! Navyše, čo myslíte, keby mal taký rímsky cisár alebo Alexander Veľký dnešné globalizačné možnosti, ako by vyzeral svet už vtedy?

A čo ľudské práva? Otroctvo, nevoľníctvo, tvrdý život robotníkov v období ranej industrializácie, nulové práva detí, žien a menšín… Každý, kto má pocit, že dnes sa o ľudí nedbá a že sa porušujú ľudské práva, by sa mal poriadne prebrať a keby sa dalo, ísť na povinnú exkurziu s pomocou cestovania v čase do minulosti!

Ľudstvo má práve takú techniku a poznanie, na aké je zrelé

Taktiež nie je pravda, že dnes máme k dispozícii techniku, ktorú nezvládame a neeticky zneužívame: naopak, zdá sa, že ľudstvo má práveže takú techniku a poznanie, na aké je zrelé. Dovolím si usudzovať, že keby mali dnešnú techniku stredovekí alebo starovekí ľudia, svet by bol dávno zlikvidovaný! (Samozrejme, že čiastočne sa určité veci zneužívajú, alebo naopak nevyužívajú tak, ako by sa mohli, ale to je skôr vedľajší efekt, ktorý existuje úplne vo všetkom.) A pokiaľ ide o údajné zamorenie sveta škodlivým elektromagnetickým žiarením zo všetkých tých moderných prístrojov, na ktoré sme si zvykli – na jednej strane z toho panikárime, na druhej strane ako radi všetci tú techniku využívame a čo všetko pozitívne či príjemné vďaka nej môžeme! Nuž, všetko má určitý vedľajší efekt – ktorému sa človek aj prostredie napokon vždy vedelo prispôsobiť: taká úžasná je táto naša planéta!

Okrem toho eko-romantici, ktorí idú žiť na lazy, majú tú výsadu, že si takýto životný štýl mohli slobodne zvoliť a kedykoľvek ho môžu zasa zmeniť, nie sú k nemu nútení tak, ako kedysi naši predkovia, ktorí nemali inú možnosť a museli prať po celý rok v ľadovom potoku, obrábať polia, dojiť kravy a žiť ako otroci.

Ale dosť príkladov. Chcela som len stručne a zovšeobecnene poukázať na podstatu objektívnych faktov. Povedať, aby sme sa spamätali, ak máme podaktorí vážne pocit, že so svetom je to čoraz horšie. Pretože je to holý nezmysel! 

Keď sme na túto tému diskutovali s kolegom, namietol, že ako my môžeme vedieť, že tí ľudia vtedy, trebárs nevoľník v stredovekej Európe, nebol šťastný – šťastnejší, ako my teraz? Veru, pokojne to tak mohlo byť. A viete prečo? Pre to isté, prečo sú údajne šťastnejší, ako my, ľudia v chudobnej Indii, Afrike či Mexiku: pretože pokorne žijú zo dňa na deň, plnia si svoje bežné, každodenné povinnosti, zakladajú si rodiny a vychovávajú deti – a nesúdia svet!! Je to paradox, ale práve tí, ktorí majú ťažký život, väčšinou svet neodsudzujú, ale sú vďační za to, čo majú a čo môžu.

Prečo to teda robíme my, ktorí sa máme relatívne veľmi dobre? Len aby sme si naozaj neprivolali skazu tohto sveta, keď sa nám na ňom tak nepáči a toľko naň kydáme! Nie sme snáď takí isté ako tí, ktorí si svet a planétu nevážia a dávajú to najavo svojimi bezohľadnými, egoistickými rozhodnutiami (v dôsledku čoho sa ničí príroda, vykorisťujú sa národy alebo sa dávajú zámienky k vojnovým konfliktom)? Tí majú moc, ale zneužívajú ju, lebo si nevážia celok. My takú vonkajšiu moc nemáme, ale tiež si nevážime celok.

Osobne som presvedčená, že svet na tom nie je čoraz horšie, ale že sa naopak vyvíja a posúva smerom „hore“, či skôr smerom k širšiemu, celistvejšiemu bytiu. Takže stručne a zjednodušene povedané, svet je na tom v skutočnosti čoraz lepšie! (Hoci toto je možno z pohľadu niektorých ľudí politicky – alebo ezotericky? – nekorektná myšlienka.)

Alebo inak: na svete je dobre v každej danej chvíli, na ktoromkoľvek mieste, ak sme schopní a ochotní vidieť v tom, čo prežívame, zmysel, oceniť to – a užívať si to! 

Navyše zatracovať celý svet a rozhorčovať sa nad ním ako nad chorým znamená degradovať a zneuznávať úsilie nespočetného množstva duší a obdivuhodných osobností, z ktorých mnohé obetovali vlastný život a svoje individuálne šťastie preto, aby sme my mohli byť dnes tam, kde sme. (Okrem iného už len to, že máme čas a technické možnosti čítať si tento blog alebo ho tvoriť, je známkou toho, že sa máme dobre a že žijeme na určitej úrovni.) Ľudstvo ako celok už toho dosiahlo nesmierne veľa, pričom každá ďalšia generácia ťaží a čerpá z toho, kam sa dostala tá predchádzajúca. Pritom dobrých počinov ľudstva je oveľa viac, ako je zlého vplyvu niekoľkých nenažrancov či psychopatov, ktorí majú na svedomí negatívne aspekty globalizácie, hospodársku krízu, vojnové konflikty, hazardovanie so zdravím ľudí kvôli osobnému profitu a podobne. Myslime na to a s týmto vedomím prispievajme svojou troškou do mlyna, každý podľa svojich schopností a možností.

Nechápte však tento príspevok zle, pokiaľ ste presvedčení, že na svete sa dejú neakceptovateľné veci, s ktorými treba čoraz naliehavejšie dačo robiť, a že množstvo vecí jednoducho nie je v poriadku. Samozrejme, že tu je čo meniť a zlepšovať, a na niektorých miestach aj bojovať. O tom v tomto článku reč nie je.

Jeho zámerom je len jednoduchá výzva, či priam prosba neodsudzovať svet, nekydať si neférovo „do vlastného hniezda“ a nehodnotiť veci mimo kontext. A vypočujte si tú pesničku! 🙂

—

Tornádo Lue – Milovaný svet (z albumu Nebeskí jazdci (2003))

Odporúčame túto výbornú publikáciu:

Steven Vedro – Technika – součást duchovního vývoje – Autor analyzuje náš technologický rozvoj ako psychospirituálny proces. V moderných komunikačných technológiách vidí potenciálnu múdrosť týkajúcu sa hlbších úrovní ľudskej komunikácie. Východiskom je systém čakier, ku ktorým sa priraďujú odpovedajúce komunikačné technológie. Telegraf, telefón, rádio, televízia, internet, digitálne technológie, videohry, DVD disky a MP3 prehrávače. Pri každej kapitole sú aj cvičenia na preladenie našich komunikačných vysielačov.

Pôvodná cena: 7.60 EUR Naša cena: 6.08 EUR Zľava: 20.00 %