google27eaa3905ca3fee3.html

Úvahy a diskusie okolo roku 2012 sú neoddeliteľne späté s hodnotením stavu nášho sveta. Veľa ľudí považuje súčasný svet za nezdravý, neprirodzený, nespravodlivý, nebezpečne vychýlený z rovnováhy – no prosto za veľmi, veľmi zlý. Z tých, ktorí majú tento názor, to mnohí vidia tak, že sa jedná o chronologický úpadok, čiže že kedysi svet až taký hrozný nebol, že minulé doby boli oveľa lepšie (tu sa názory líšia akurát v tom, ktoré z historických období bolo to „lepšie“; niekto si romantizuje stredovek či 19. storočie, iný pradávne mýtické časy pred oficiálnymi dejinami ľudstva). Ruku v ruke s takýmto nazeraním na svet ide rozhorčovanie sa nad tým, čo máme či naopak nemáme v súčasnosti.

Takéto neľútostné odsudzovanie sveta, v ktorom žijeme, ma už roky zaráža, a to z citového aj racionálneho hľadiska. Z citového preto, lebo mi pripadá vyslovene rúhačské a nevďačné kydať na tento zvláštny rozmer existencie, v ktorom je nám dočasne umožnené pobývať. Ako spieva moja priateľka z Tornáda Lue v dojemne úchvatnej pesničke Milovaný svet: „Kde všetko je, čo inde niet.

Nuž ale dobre, city a to, či sa niekomu niekde páči, je odjakživa sporná a subjektívna záležitosť (podaktorí by to nenávideli aj v raji). O to viac ma irituje hľadisko racionálne, pretože ako sa vraví, fakty sú fakty a zmysel hodnotenia spočíva v tom, že sa na váhy kladie všetko – na jednu aj druhú stranu. Lenže sudcovia tohto sveta očividne na váhy nekladú všetko, pretože ak by tak robili, jednoducho nie je možné získať výrazne mínusový výsledok!

Pozrime sa na pár príkladov a porovnaní:

Na jednej strane tu máme deprimujúce neustále sa vyskytujúce vojnové konflikty – na druhej strane koľko, na akom percente území a ako často dochádzalo k vojnám v staroveku a stredoveku (to je jedno, či k veľkým alebo „iba“ k lokálnym a krátkodobým, vrátane nájazdov lúpežníkov a rôznych hôrd, ktoré sa nepokladali za vojny v pravom zmysle slova)?

Na jednej strane nechutné machinácie farmaceutického priemyslu, sporné účinky očkovania, zbytočné predpisovanie liekov, zlá alebo predražená, mnohým ľuďom nedostupná zdravotná starostlivosť – na druhej strane, koľko ľudí a malých detí umieralo voľakedy na najbanálnejšie ochorenia či úrazy?! 

Na jednej strane sťažnosti na prehnané predpisovanie psychofarmák, prílišné nálepkovanie ľudí s problémami rôznymi diagnózami či nárast autizmu – na druhej strane, ako sa v minulosti zaobchádzalo s duševne chorými a ako vyzerali ústavy pre choromyseľných? Veď to bol číry horor! Pre príliš citlivé duše bolo donedávna takmer jedinou terapeutickou radou „Nezaoberaj sa toľko sám sebou a hlúposťami!“ – dnes máme na výber množstvo rozmanitých metód, prístupov a terapií.

Ďalej, tí, čo tak nadávajú na súčasnú medicínu a zdravotníctvo, nech sa zamyslia nad tým, aké vymoženosti modernej medicínskej techniky dnes máme: kardiostimulátory, transplantácie orgánov, laserové operácie očí, rutinný cisársky rez (kedysi ženu rozrezali zaživa a keď z nej vybrali dieťa, už si ju prakticky nevšímali, kým nedodýchala v bolestiach, ktoré si ani nechcime predstaviť), inkubátory, umelé oplodnenie a NESPOČET ďalších, pričom výskum stále napreduje. A tí, ktorým sa nezdajú košer práve tieto vymoženosti, nech si skúsia predstaviť, aký prístup by zaujali, keby napríklad bolo treba transplantáciou zachrániť ich najbližšieho človeka, alebo dať do inkubátora predčasne narodené vnúča.

Nasledujú potraviny, hlad, plytvanie zdrojmi, nezdravé jedlá… Mnohé časti sveta stále žijú v strašných podmienkach, pričom tam, kde hlad nie je, sú dostupné potraviny z 90% „nezdravé“ – nuž, donedávna pravidelne trpelo hladom takmer celé ľudstvo. A hoci strava bola oveľa jednoduchšia, prirodzene produkovaná, čiže „zdravšia“, napriek tomu asi všade na svete výrazná časť populácie (najmä detí) trpela podvýživou, zlým stavom chrupu a množstvom iných zdravotných neduhov.

Alebo iná téma: zneužívanie detí a detskej práce. Iste, strašné, nehorázne a hanebné, že také dačo ešte existuje – ale v minulosti dreli všetky deti všade na svete!! A ešte k tomu dostávali brutálne výprasky a iné telesné tresty, doma aj v škole. Výchova bola veľmi drsná – zatiaľčo dnes sa idú mamičky, oteckovia a vo vyspelejších štátoch aj učitelia s prepáčením po….ť pre najmenší psychologický či pedagogický detail.

Po deťoch poďme na zvieratá: množstvo sme ich vyhubili, bezohľadne narúšame ich životné prostredie a ich veľkochov je vrcholne odsúdeniahodná záležitosť – ale čo všetko sa zároveň dnes robí robí pre ich ochranu? Nie je toho málo a mnohé z týchto snáh sú hlboko dojemné a našťastie aj účinné. Na druhej strane, pre porovnanie s minulosťou – čo myslíte, keby mali naši predkovia také prostriedky, aké máme my, niektoré šelmy alebo tzv. škodcov by s nenávistným potešením boli vyhubili už oveľa skôr! A ako brutálne sa bežne zaobchádzalo s koňmi, ťažnými volmi, psami… Veď to len odnedávna nám úplne „šibe“ z domácich maznáčikov!

No a teraz veľmi stručný pohľad na politiku a ekonomiku: Jasné, chamtivosť a obmedzená, krátkozraká sebeckosť súčasných mocných vyvoláva oprávnené znechutenie a obavy a určite má mnohé otrasné dôsledky. Lenže vladári boli predsa bažiaci po moci a chamtiví vždy, a ešte viac ako dnes! Navyše si okrem všeobecného zdierania a utláčania ľudu beztrestne dovoľovali aj ich priame fyzické týranie (ukájanie zvrátených chúťok, vraždenie nepohodlných, či trebárs právo prvej noci stredovekej šľachty…).

Súčasný súdny systém: skorumpovaný a nespravodlivý, najmä pre obyčajného človeka? Žiaľ, v mnohých prípadoch áno. Ale menili by ste za dávne časy, kedy by vás navyše sadistickí sudcovia a kati ešte aj fyzicky mučili tak, že dnes také dačo väčšina z nás nezvládne ani len pozerať vo filme?! Navyše, čo myslíte, keby mal taký rímsky cisár alebo Alexander Veľký dnešné globalizačné možnosti, ako by vyzeral svet už vtedy?

A čo ľudské práva? Otroctvo, nevoľníctvo, tvrdý život robotníkov v období ranej industrializácie, nulové práva detí, žien a menšín… Každý, kto má pocit, že dnes sa o ľudí nedbá a že sa porušujú ľudské práva, by sa mal poriadne prebrať a keby sa dalo, ísť na povinnú exkurziu s pomocou cestovania v čase do minulosti!

Ľudstvo má práve takú techniku a poznanie, na aké je zrelé

Taktiež nie je pravda, že dnes máme k dispozícii techniku, ktorú nezvládame a neeticky zneužívame: naopak, zdá sa, že ľudstvo má práveže takú techniku a poznanie, na aké je zrelé. Dovolím si usudzovať, že keby mali dnešnú techniku stredovekí alebo starovekí ľudia, svet by bol dávno zlikvidovaný! (Samozrejme, že čiastočne sa určité veci zneužívajú, alebo naopak nevyužívajú tak, ako by sa mohli, ale to je skôr vedľajší efekt, ktorý existuje úplne vo všetkom.) A pokiaľ ide o údajné zamorenie sveta škodlivým elektromagnetickým žiarením zo všetkých tých moderných prístrojov, na ktoré sme si zvykli – na jednej strane z toho panikárime, na druhej strane ako radi všetci tú techniku využívame a čo všetko pozitívne či príjemné vďaka nej môžeme! Nuž, všetko má určitý vedľajší efekt – ktorému sa človek aj prostredie napokon vždy vedelo prispôsobiť: taká úžasná je táto naša planéta!

Okrem toho eko-romantici, ktorí idú žiť na lazy, majú tú výsadu, že si takýto životný štýl mohli slobodne zvoliť a kedykoľvek ho môžu zasa zmeniť, nie sú k nemu nútení tak, ako kedysi naši predkovia, ktorí nemali inú možnosť a museli prať po celý rok v ľadovom potoku, obrábať polia, dojiť kravy a žiť ako otroci.

Ale dosť príkladov. Chcela som len stručne a zovšeobecnene poukázať na podstatu objektívnych faktov. Povedať, aby sme sa spamätali, ak máme podaktorí vážne pocit, že so svetom je to čoraz horšie. Pretože je to holý nezmysel! 

Keď sme na túto tému diskutovali s kolegom, namietol, že ako my môžeme vedieť, že tí ľudia vtedy, trebárs nevoľník v stredovekej Európe, nebol šťastný – šťastnejší, ako my teraz? Veru, pokojne to tak mohlo byť. A viete prečo? Pre to isté, prečo sú údajne šťastnejší, ako my, ľudia v chudobnej Indii, Afrike či Mexiku: pretože pokorne žijú zo dňa na deň, plnia si svoje bežné, každodenné povinnosti, zakladajú si rodiny a vychovávajú deti – a nesúdia svet!! Je to paradox, ale práve tí, ktorí majú ťažký život, väčšinou svet neodsudzujú, ale sú vďační za to, čo majú a čo môžu.

Prečo to teda robíme my, ktorí sa máme relatívne veľmi dobre? Len aby sme si naozaj neprivolali skazu tohto sveta, keď sa nám na ňom tak nepáči a toľko naň kydáme! Nie sme snáď takí isté ako tí, ktorí si svet a planétu nevážia a dávajú to najavo svojimi bezohľadnými, egoistickými rozhodnutiami (v dôsledku čoho sa ničí príroda, vykorisťujú sa národy alebo sa dávajú zámienky k vojnovým konfliktom)? Tí majú moc, ale zneužívajú ju, lebo si nevážia celok. My takú vonkajšiu moc nemáme, ale tiež si nevážime celok.

Osobne som presvedčená, že svet na tom nie je čoraz horšie, ale že sa naopak vyvíja a posúva smerom „hore“, či skôr smerom k širšiemu, celistvejšiemu bytiu. Takže stručne a zjednodušene povedané, svet je na tom v skutočnosti čoraz lepšie! (Hoci toto je možno z pohľadu niektorých ľudí politicky – alebo ezotericky? – nekorektná myšlienka.)

Alebo inak: na svete je dobre v každej danej chvíli, na ktoromkoľvek mieste, ak sme schopní a ochotní vidieť v tom, čo prežívame, zmysel, oceniť to – a užívať si to! 

Navyše zatracovať celý svet a rozhorčovať sa nad ním ako nad chorým znamená degradovať a zneuznávať úsilie nespočetného množstva duší a obdivuhodných osobností, z ktorých mnohé obetovali vlastný život a svoje individuálne šťastie preto, aby sme my mohli byť dnes tam, kde sme. (Okrem iného už len to, že máme čas a technické možnosti čítať si tento blog alebo ho tvoriť, je známkou toho, že sa máme dobre a že žijeme na určitej úrovni.) Ľudstvo ako celok už toho dosiahlo nesmierne veľa, pričom každá ďalšia generácia ťaží a čerpá z toho, kam sa dostala tá predchádzajúca. Pritom dobrých počinov ľudstva je oveľa viac, ako je zlého vplyvu niekoľkých nenažrancov či psychopatov, ktorí majú na svedomí negatívne aspekty globalizácie, hospodársku krízu, vojnové konflikty, hazardovanie so zdravím ľudí kvôli osobnému profitu a podobne. Myslime na to a s týmto vedomím prispievajme svojou troškou do mlyna, každý podľa svojich schopností a možností.

Nechápte však tento príspevok zle, pokiaľ ste presvedčení, že na svete sa dejú neakceptovateľné veci, s ktorými treba čoraz naliehavejšie dačo robiť, a že množstvo vecí jednoducho nie je v poriadku. Samozrejme, že tu je čo meniť a zlepšovať, a na niektorých miestach aj bojovať. O tom v tomto článku reč nie je.

Jeho zámerom je len jednoduchá výzva, či priam prosba neodsudzovať svet, nekydať si neférovo „do vlastného hniezda“ a nehodnotiť veci mimo kontext. A vypočujte si tú pesničku! 🙂

Tornádo Lue – Milovaný svet (z albumu Nebeskí jazdci (2003))



Odporúčame túto výbornú publikáciu:

Steven Vedro – Technika – součást duchovního vývoje – Autor analyzuje náš technologický rozvoj ako psychospirituálny proces. V moderných komunikačných technológiách vidí potenciálnu múdrosť týkajúcu sa hlbších úrovní ľudskej komunikácie. Východiskom je systém čakier, ku ktorým sa priraďujú odpovedajúce komunikačné technológie. Telegraf, telefón, rádio, televízia, internet, digitálne technológie, videohry, DVD disky a MP3 prehrávače. Pri každej kapitole sú aj cvičenia na preladenie našich komunikačných vysielačov.

Pôvodná cena: 7.60 EUR Naša cena: 6.08 EUR Zľava: 20.00 %




(Prečítané 2 324 krát, 1 dnes)
 

12 Responses to Súd nad svetom

  1. Anonym píše:

    Zaujímavý článok. Už som aj začala súhlasiť. No tá fotka Manhattanu ma dorazila. Z toľkej zelene, čo tam bolo predtým nenechali ani kúsok?!….skúsim sa vyjadriť veľmi mierne – to je nezdravé.

  2. mp píše:

    Obraz sveta je zrkadlením vnútra človeka. Ako povedal Sládkovič: „Keď špatník na krásu sa díva, iba do špatných jej nadáva“. Človek nemôže vidieť krásu ak ju nemiluje. Ak ale človek miluje, vidí krásu vo všetkom, čo sa mu ponúka a tiež všetko i zušľachťuje. Biedou človeka je teda obraz jeho vnútra a v tom spočíva aj rozlišovanie podmienok navonok.

    Ale krásu a lásku k svetu nemožno hodnotiť len rozumom, lebo ako nízko, či vysoko je postavená latka rozumu, také je i jeho milovanie. Nestačí uctievať rozum a jeho výdobytky, hoci akokoľvek ľudstvu uľahčia život.

    Svet sa má stať v skutočnosti rajom, a rajom ho môže učiniť len rozum, ktorý je trvalo osvecovaný duchom (dušou), ktorý žiari vo svetle lásky.
    Áno, nadávať na svet a vychvaľovať minulosť vie iba lenivec a slaboch, ktorý neurobí ani krok k tomu, aby sa zmenil sám vytvoril krásu po akej túži. Zmeniť sa ale môže tiež iba ten, kto po zmene túži. A iba on vie aj veci oceniť potom tak, akými v skutočnosti aj sú.

  3. Sme Jedno píše:

    Náš materiálny svet je duálny a preto tam, kde je prítomné dobro sa bezpochyby nachádza aj jeho opak. Všetko je to o vnímaní a našej interpretácii. Rôzny pohľad na drogy bude mať rodič, ktorý pochoval svoje závislé dieťa a iný rodina, ktorá sa ich podávaním snaží zmierniť bolesti umierajúcemu bratovi. Každá duša si tu plní svoj zámer a zároveň pomáha splniť si ho aj iným. Aby si duša zakúsila rolu obete, musí sa nájsť agresor, ktorý jej to umožní. Vnímaním, ako ho máme nastavené, sa to nedá pochopiť. Pre kresťanov existuje jeden vynikajúci príklad – Ježiš. Keby nebolo Judáša, vojakov, kňazov, nebola by mu umožnená jeho misia. Viem, že veľká časť ľudí to začína chápať.

    • M.S. píše:

      Mozno Vam to este nik nepovedal, no Stvoritelom planovana vrazda vlastneho syna sa neda povazovat za plan misie toho kto je zosobnena LASKA. Vidiet v ucele misie zradu najblizsieho z vlastneho kruhu a odmietnutie jeho posolstva vtedajsimi najvyssimi duchovnymi je zastieranie vlastnej viny, vlastneho ZLYHANIA ludstva.
      K clanku Sud nad svetom ma napada len jedine aby nas neuspal a aby sme sa neuspokojili ze nemame co zlepsovat a vsetko sa ubera spravnym smerom. Potom by sa mohlo lahko stat, ze nas to smrtelne uspi a ani nezistime ze Posledny sud nad ludskym pokolenim je uz v plnom prude

      • jara píše:

        Každý vníma svet cez vlastnú optiku a živí vlastnou kvalitou energie to, s čím sa stotožňuje. Hru na hriechy a pomstychtivého Boha, ktorý pre nás pripravil posledný súd, ja nehrám. Môj boh je bezpodmienečná Láska a z nej pochádza všetko, aj ja.

        • M.S. píše:

          Vlastnou energiou kazdy zivime to s cim sa stotoznujeme, tak ako pisete, a zial uz viac ako 2000 rokov sa stotoznujeme s LASKOU, z ktorej sme vytesnili prisnost a spravodlivost. Doteraz sme zivili a zivime iba zmakcilu lasku, ktora tak dala vzniknut aj predstave ze Jezis sem prisiel aby nas spasil smrtou na krizi, nik nevidi spasenie cez to co kazal, burcoval, prebudzal … cez jeho SLOVO. To ci hrame alebo nehrame hru na spravodlivost – t.j. posledny sud, alebo sa silno drzime SVOJEJ predsavy o Najvyssom, nic nezmeni na tom, ze co sme raz zasiali, ludstvo ako celok aj kazdy jednotlivec, budeme musiet raz aj zozat…

  4. G píše:

    IAO IOI IAO

  5. Anonym píše:

    Zaujimavy clanok,ale uvedom si jedno – Ludia uz nie su ludmi. Tvoja fotka novovekej vyspelosti je sice pekna,ale sused nepozna suseda,ludom chyba ucta a pokora,ako jediny druh na svete devastujeme prirodu,zabudame na podstatne veci,akymi su rodina,laska a zodpovednost nielen voci druhym okolo nas,ale aj voci dalsim generaciam. Konzum opantal spolocnost,televizor nahradza rozhovor,sms,tel ci maily osobne stretnutia,v preplnenych mestach je clovek vlastne sam. Zabijame nie aby sme jedli a zili,ale plytvame,nevieme zit v harmonii ani sami so sebou a nie to s druhymi.Medicina – farmacia nas trovi jedmi a nasledne lieci, gmo sposobuje devastacne poskodenia a nezdrava vyziva x zivotohtozujucich ochoreni atd.Hoci mas techniku,pohodlie,ludia zabudaju zit normalne,prirodzene-ziju bez tak prirodzenej veci ako je pohyb,trapia sa len peniazmi,hrabu aby minali na zbytocnosti a to vsetko na ukor rodiny,deti.Ludia maju pocit,ze nieco nestihaju-prahnu po zazitkoch,zabave,neakceptuju prirodzene starnutie partnera,rozvod a deti z nelompletnych rodin su uplne beznymi v dnesnej dobe a ludia hladaju nieco,co nikdy nenajdu-pretoze nevedia,kto vlastne su..Dalo by sa pisat do nemoty.Podstatne je,ze ludia uz niesu ludmi ani sami voci sebe.

    • SomTenKtorySom píše:

      Presne tak, a tiež je rozdiel posudzovať-odsudzovať a konštatovať bez emócií.
      Čo sa týka porovnávania s minulosťou, vzniká problém keďže história je púhou dezinformáciou slúžiacou na ospravedlnenie či obhajobu toho, čo robia dnes. Škodia.
      A takisto nepochybujem ani na chvíľu o tom, že pred agresívnym vnútením cudzorodého kresťanstva, žili (naši) ľudia spokojnejšie a najmä uvedomelejšie.

  6. Marta píše:

    Veľa vecí, ktoré sa dejú sa mi nepáčia a často mávam pocit, že tento svet je odporný. Ani minulosť sa mi však nezdá lepšia. Jednoducho nevidím zmysel žvota. Čo je zmyslom tohto sveta? Aký význam má pechorenie sa nás – drobných tvorov v tomto vesmíre? Je život dar alebo trest? Alebo ani jedno z toho? Možno som tu „len“ preto, aby som tu bola. Ubíja ma predstava, aký by bol tento svet krásny, keby neboli vojny a hladovania, mučenie a znásilňovanie, unášanie detí, čierny trh s orgánmi… Ubíja ma to, pretože z predstáv sa musím vrátiť do reality. A ubíja ma to, pretože neverím, že zlo je nevyhnutné, aby sme poznali dobro. Neverím, že zlé veci sú nevyhnutné. Verím, že by sme mohli byť všetci šťastní. Ale stále mám pocit, ako keby sme boli nejako zablokovaní, ako čiastočne oslepení, ako keby sme nevideli niečo, čo je priamo pred nami. Ako keby sme mali vypnutú nejakú časť mozgu, alebo čoho. Máte aj vy ostatní takí pocit?

    • mp píše:

      Marta, páči sa mi Vaša úprimnosť, tá tu žiaľ nebýva tak častá. Cítite správne absurdnosť predstavy považovať nutnosť zla pre poznanie dobra, kto už len takú hlúposť kedy vymyslel? Zlo nebolo nikdy dané človeku, spôsobili sme si ho iba my ľudia sami stratou cesty- zneužitím svojej slobodnej vôle- stratili sme cestu k Bohu. Vlastnú vôľu sme postavili pred Jeho vôľu a preto zablúdili. A tu je aj odpoveď: vytrvalo hľadať božiu vôľu v láske a spravodlivosti, a tým ju aj – čo je podmienkou – uskutočňovať v živote samom. Vlastné cítenie je pomocou a oporou, rozum sveta ako aj (väčšinou) cirkevné a ezoterické polopravdy sú k ničomu, neosvietený rozum iba všetko mätie a vedie k depresii. Avšak jediné rozžiarenie ducha a múry tiesnivých predstáv a presvedčení sa zrútia ako domček z karát.
      Cesta obetovať nízke za vysoké je ale cestou pre odvážnych. Je to o rozhodnutí – buď všetko, alebo nič!

    • Beznádejný či nájdený svet píše:

      Nie, ja práveže taký pocit vôbec nemám. Tento svet je svojím spôsobom ako film – sú v ňom rôzne postavy, zápletky a drámy, scény, z ktorých vám príde zle, aj úžasné katarzné momenty, radosť, láska… a krása, ktorá až bolí… to všetko je ale iba uhol pohľadu. Umelci a mystici všetkých čias a kultúr nám ukazujú, v čom všetkom sa dá vidieť krása, alebo čo všetko sa dá „vyťažiť“ z bolesti či smútku… Iste, toto je zvláštny svet, ale práve v tejto zvláštnosti, kde sa mieša drsnosť s ušľachtilosťou a nehou, je jeho čaro. Mne sa veľmi páči aj rozprávka o Snehovej kráľovnej: niektorí ľudia majú v oku črepinu zo zlého zrkadla, ktorá spôsobuje, že všetko, na čo sa pozrú, im pripadá odporné a bezútešné. Tú črepinu možno vyplaviť z oka slzami, a tie sa zasa uvoľnia vtedy, keď sa otvorí srdce – na základe lásky. Lenže „láska“, ten tak sprofanovaný pojem, nie je nejaká sentimentálna, sladká alebo neurotická emócia, ale hlboké, vrúcne a hlavne úplné PRIJATIE: s chybami, so všetkým, čo sa vymyká vašim ideálnym predstavám a domnelým potrebám. Tak ako keď máte naozaj radi nejakého človeka, nadchýnate sa tým, aký je, neiritujú vás jeho rôzne vlastnosti a nemáte potrebu nijako ho meniť ani obmedzovať. Je zaujímavé začať týmto spôsobom vnímať celý svet – myslím skutočne ako celok: so všetkým a všetkými, čo v ňom je. S ostatnými hercami vo filme, s rekvizitami, s prostrediami, s nápadmi aj nepredvídateľnými situáciami, kedy sa niečo pokazí alebo nevyjde tak, ako sme chceli. A túžbu po lepších a krajších veciach, než sú tie, ktoré máme k dispozícii, je možné použiť ako inšpiráciu (robiť a vymýšľať rôzne veci…). Každopádne ak naozaj úprimne túžiš po kráse, zmysle a naplnení, až tak, že to začne byť otázka „života a smrti“ (nie v zmysle uvažovania nad samovraždou, ale v zmysle úplne podstaty) – tá zmena videnia príde. Dokážeš zachrániť samu seba v tomto nebezpečnom svete.