google27eaa3905ca3fee3.html

Sú oslavou toho, ktorý prišiel vykúpiť svet. No akosi mimovoľne, súbežne s týmto učením, si vedie svoj vedľajší život aj predkresťanská pohanská tradícia. Štedrák, kapustnica s hubami, šošovicová alebo rybacia polievka, reťaz okolo stola, žiadna hrabavá hydina na stole, aby sa šťastie nerozhrabalo, rozkrojenie jablka, púšťanie škrupiniek po vode, či peniaze pod obrusom. Všetko sú to povery spojené s mágiou a čarovaním, pochádzajúce z pohanských zvykov, ktoré naše rodiny z pokolenia na pokolenie na sviatky príchodu Pána nikdy nevynechajú.

O zvykoch a tradíciách, ktoré sú súčasťou našej histórie, sa som sa pozhozvárala s etnologičkou Mgr. KATARÍNOU NÁDASKOU, PhD.:

Odkedy sa traduje oslava Vianoc na našom území?

Vianoce majú svoj pôvod v predkresťanskom období. Keď si zoberieme stredoeurópsky priestor, teda Germánov, Slovanov alebo ešte dokonca aj Keltov, tak vždy išlo o sviatky zimného slnovratu. Pre našich pohanských predkov to bol jeden z najvýznamnejších sviatkov roka a je celkom prirodzené, že kresťanstvo využilo ten priestor a Vianoce sa slávia práve v období zimného slnovratu. A hoci je 25. december dňom Kristovho narodenia, história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.

 

Ako sa slávili sviatky zimného slnovratu?

V zimnom období mali ľudia strach, lebo dni sa skracovali, životodarné slnko ubúdalo a ľudia mali obavu, aby nezmizlo navždy. Práve preto sa slávili tieto sviatky, ktoré trvali zhruba celý december. Spočiatku ľudia prinášali rôzne obete slnku, aby zase vyšlo.

Aké obete sa prinášali?

U Slovanov sa zarezávala hydina, ale aj kozy, zarezali sa na obetisku, nechali sa vykvapkať a krv bola vlastne obeta zemi, aby sa prebudila a dobre rodila, a tiež obeta slnku. Rituálne jedlo boli okrúhle koláče, ktoré tvarom pripomínajú slnko. Boli veľké asi ako koleso voza a plnené hrozienkami, medom, tvarohom a makom. Sviatky zimného slnovratu boli u našich predkov úzko späté aj so spomienkou na zosnulých predkov. Verilo sa, že zosnulí môžu buď pozitívnym, alebo aj negatívnym spôsobom ovplyvniť náš život. Viera v revenantov, teda upírov, bola u Slovanov dosť silná. A v tomto čase sa chodilo na hroby mŕtvych predkov, popíjala sa medovina, z ktorej sa pár kvapiek odlialo aj na hroby. Toto tiež prešlo do štedrovečernej mágie. Do kresťanských Vianoc. Iný zvyk bol, že nechávala jedna prázdna miska alebo tanier pre zosnulých.

Aj v predkresťanskom období sa chodilo s koledou?

Áno, koledu poznali aj v starom Ríme. Išlo o sviatky calende – slávili sa každý mesiac ako prvé dni nového mesiaca. Koleda boli prezlečené ženy, jedna bola chudobná a druhá bohatá, jedna bola oblečená pekne a druhá v roztrhaných šatách, bola to forma zábavy spojená s veštením, či rodina bude mať úspešný nasledujúci rok. Sviatky zimného slnovratu sa zase slávili v maskách, pálili sa ohne ako symbol slnka a očisty a nosili sa masky bájneho zvieraťa turoňa, ktoré vyzeralo ako kríženec býka a koňa. Čím strašidelnejšie masky, tým si bol nositeľ istejší, že mŕtvi sa zľaknú a nevojdú do človeka alebo do jeho príbytku

Pálili sa aj ohne?

U južných Slovanov Badnij dan bol Štedrý večer. Badnjak bolo poleno, ktoré obliekli do mužských šiat, spievalo sa okolo neho a nakoniec ho vložili do pece a pomaličky prepaľovali niekoľko dní. Každý, kto prišiel na návštevu, tak rituálne doň udrel a čím viac iskier lietalo, tým štedrejší mal byť nasledujúci rok.

Rituálnym jedlom boli okrúhle koláče, čo ešte nechýbalo na stole?

Slovania jedli kaše, napríklad jačmenné, pšeničné, krúpové a prosné, ochucovali sa maslom a medom, zapíjali medovinou, neskôr vínom a pivom.

Mali naši pohanskí predkovia aj nejaké pôstne obdobie, podobne ako je dnes advent?

Slovania nemali pôstne obdobie, jednoducho, keď mali jedlo, tak jedli, a keď nebolo čo jesť, tak sa postili. Kresťansky advent je vlastne vnútorné zrieknutie sa svetských pôžitkov. Hovorilo sa, že Katarína hudcom zapiera muziku, na Katarínu boli posledné zábavy, a to aj preto, aby si ľudia potom viac vychutnali sviatky Božieho narodenia. K tomu sa viaže aj ďalšie prirovnanie, že najedol sa ako sedliak na Vianoce. Počas adventu sa konzumovalo nemastené jedlo alebo mastené len rastlinným olejom, nemastené polievky, takzvané drevené, alebo chudobná kapustnica, z ktorej človek veľmi rýchlo vyhladol. Zajedalo sa chlebom a jedli sa aj ryby, ktoré cirkev v stredoveku určila ako pôstne jedlo.

Ktoré z pohanských zvykov sa preniesli do kresťanských Vianoc?

Vianoce sú sviatky narodenia Ježiša Krista. No takisto sa počas týchto sviatkov dodržiavajú zvyky súdržnosti rodiny, prosperity, zdravia. Počas štedrej večere sa dáva pod stôl sekera, ktorá ako kovový predmet symbolizuje utuženie zdravia. Alebo sa okolo stola obviaže reťaz, čo zase symbolizuje súdržnosť rodiny, aby sa takto zišla aj o rok. Zachoval sa aj zvyk uloženia slamy na podlahu. V predkresťanskom období sa takáto nevymlátená slama a jej zrnká pridávali do osiva a na jar sa zasiali. V kresťanstve už slama symbolizuje to, že Ježiš Kristus sa narodil na slame. Zachoval sa aj predkresťansky zvyk, že je zlé, ak na deň Božieho narodenia príde ako prvá zavinšovať žena. Vraj to prináša nešťastie. Ako prví mali chodiť chlapci. Pod obrus sa dávali peniaze, nechávali sa tam počas celých sviatkov a symbolizovali bohatstvo – aby sa v dome nedržala bieda. Ďalší krásny zvyk je pečenie antropomorfného pečiva – robili sa zvieracie figúrky presne podľa počtu domácich zvierat. Boli z medovníkového cesta, nekonzumovali sa a symbolizovalo sa tým to, aby tie zvieratá nepomreli.

Ktoré vianočné jedlá sú špecifické pre ten – ktorý kraj?

Večera pozostávala z deviatich chodov, ale Slovania boli chudobní, a tak čo sa v dome našlo, to sa dalo na stôl. Rozdiel v hlavných chodoch je veľký, napríklad slovensko-maďarská hranica je tradičná rybacou polievkou, na Záhorí sa jedla kapustnica, do ktorej sa pridávali strukoviny, na Liptove sa pridávala klobása a huby. Na Záhorí sa piekli opekance s medom a makom, na východnom Slovensku sa to volalo bobálky, na Záhorí sa piekol koláč calta, koláč z kysnutého cesta plnený tvarohom, makom, orechmi. Obľúbená bola aj kyslá mliečna polievka s hríbmi, rybacia polievka, šošovicová polievka, koláče z kysnutého cesta. Súčasťou štedrovečernej tabule boli sušené jablká, slivky, hrušky, orechy a ako nápoje sa pili hriatô, víno, pálenka, voda. A aby som nezabudla, z každého jedla sa odnieslo hospodárskym zvieratám.

Deväť jedál, prečo práve toľko?

Deviatka patrí medzi magické čísla, ale, samozrejme, záviselo to aj do toho, že ak rodina bola chudobná, tak bola rada,ak mali aspoň tri jedlá.

Ktoré magické úkony sú vlastné Vianociam?

Na Štedrý večer zobral gazda soľ a trocha z nej hodil do studne, aby bola zdravá voda. Voda je u Slovanov symbol znovuzrodenia. Práve na Štedrý deň sa chodievalo rituálne nabrať z tečúcej vody, dievčatá sa v nej umývali a chorým a starým ľuďom sa doniesla voda, aby sa ňou pretreli. Tým si mali uchovať zdravie. Štedrému dňu sa pripisovala magická moc.

A oplátky?

Tie sú súčasťou stredoveku. Symbolizujú to, že kresťania pristupujú k eucharistii, svätému prijímaniu, telo Ježiša Krista predstavuje oplátka, ktorá sa je s medom a cesnakom. Med je symbol hojnosti, lásky. Medom sa na Štedrý večer robili krížiky dievčatám, aby boli krásne, a deťom, aby boli dobré. Cesnak je prírodné antibiotikum a má svoju prirodzenú arómu a jedol sa ako ochrana proti démonom a upírom. Je to jeden z krásnych zvykov, ktorý sme našli ešte aj v predkresťanskom období a pretrval dodnes, hoci dnes už ľudia možno ani netušia, prečo sa to jedáva. Voľakedy, asi od druhej polovice devätnásteho storočia, mali výsadu piecť tieto oplátky učitelia. Celý december sa piekli a roznášali do rodín.

Prečo sa na Slovensku ujal ako sviatočné jedlo kapor?

Lebo je najdostupnejšia ryba. V minulosti sa jedli zubáče, pstruhy, ktoré sú dnes drahšie. No a ryba je kresťanský symbol, prví kresťania ju používali ako poznávacie znamenie – najmä v časoch prenasledovania. Všimnite si, že niektorí ľudia si na autá lepia znak ryby, to znamená, že osádka auta je kresťanská. Ryby sa konzumovali slané, údené, kyslé, čerstvé, ale pripravovali sa aj varením a pečením. Obligátne vianočné jedlo, ako vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom, je už záležitosť druhej polovice 20. storočia. Jedli sa koláče z kysnutého cesta, štedráky, sušené ovocie. Symbolicky sa rozkrojovalo jabĺčko, ktoré nesmelo byť červivé, lebo niekto mohol umrieť, a nechýbali ani oriešky. Počas Štedrej večere obsluhuje jeden človek, zvyčajne gazdiná, všetci ostatní sedia a nikto nesmie do záverečnej modlitby vstať, lebo by zomrel. Modlitba bola na začiatku a na konci stolovania. Spolustolovníci si mali dať na seba niečo nové, napríklad novú košeľu, čítal sa biblicky príbeh o narodení Ježiška, pomodlili sa a potom sa až jedlo.

V mestách to už nie je zvykom, ale na dedinách sa dodnes ešte spieva koleda…

Koleda mala dva aspekty. Bola ľudová a kňazská. Mládež po večeri chodila z horného konca dediny na dolný koniec, spievalo sa a to trvalo do dvanástej. Potom sa išlo na polnočnú omšu. Na Orave sa dokonca na Štefana chodilo s dreveným hadom podľa biblického príbehu vyhnanie Adama z raja. Kňazská koleda trvala od Štefana až po Troch kráľov, kňaz chodil po domoch a na dvere napísal GMB, teda Gašpar, Melichar, Baltazár, a aktuálny rok. Svätil sa dom proti démonom a znamenal akúsi ochranu a požehnanie pre dom a všetkých, ktorí v ňom bývajú.

Je vianočný stromček len kresťanským symbolom?

Nie, už starí Slovania zdobili svoje príbytky, ale používali len čečinu, respektíve vetvičky z ihličnatých stromov. Toto prešlo aj do kresťanstva. U nás sa ozdobené vianočné stromčeky rozšírili až v devätnástom storočí a vešali sa na drevenú hradu. Zdobili sa slamenými ozdobami, sušeným ovocím. Z predkresťanského obdobia sa zachoval ešte jeden krásny zvyk. Keď sa zberala úroda, tak sa ďakovalo bohu. Veľkňaz upiekol veľký okrúhly koláč. Pri soche boha Perúna ho zodvihol, zakryl si ním tvár a spýtal sa ľudí: Vidíte ma? A oni odpovedali: Nevidíme. A on na to: Bodaj by ste ma nevideli ani o rok. Bolo to vlastne želanie bohatej úrody aj o rok. No ešte začiatkom dvadsiateho storočia bol v niektorých lokalitách Slovenska súčasťou štedrovečernej večere úkon, že gazda zobral koláč a opýtal sa: A či ma vidíte?

Odkedy je súčasťou Vianoc dávanie darčekov?

V predkresťanskom období boli tradičné dobropriania, lebo sa verilo na mágiu slova. Je možné domnievať sa, že aj v predkresťanskom období si Slovania v čase zimného slnovratu dávali drobné dary a pozornosti či žartovné verše. Narodenie Ježiša Krista ako syna Boha bol dar pre ľudí. Spočiatku boli darčeky skôr symbolické. Boom v dávaní darčekov na Slovensku priniesla až druhá polovica dvadsiateho storočia.

zhovárala sa KATARÍNA ŠELESTIAKOVÁ.

Zdroj: http://www.pluska.sk/plus7dni/rozhovor/slovenske-vianoce.html


Súvisiace články:


 

(Prečítané 1 660 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.