google27eaa3905ca3fee3.html

tumblr_static_wallpaper_space-wallpaper-021-1280x688Počas Vianoc sa naša zem, v rámci svojho obehu okolo Slnka, nachádza fyzicky najbližšie k stredu našej Galaxie, a teda najbližšie k domovu ľudských duchov, keďže cesta tam ide cez tento stred. Cítime dotyk domova, ktorý nikdy nebude tu na zemi ale v svetlých  úrovniach, ktoré nazývame Rajom.

Od nepamäti obdobie Vianoc je sviatkom spojenia sa práve s týmto Rajom, sviatkom precítenia Božej sily, ktorú máme pre dobro blížnych sprostredkovávať, sviatkom čistej lásky a sviatkom pripomienky si Slova Božieho zanechaného Ježišom Kristom. Vianoce sú teda obdobím vnútorného stíšenia a precítenia svetla v sebe, kedy túžba po domove, po opravdivom človečenstve, po uskutočňovaní Kráľovstva Nebeského na zemi je viac ako po iné obdobia v roku naliehavejšia. Takto to vždy bolo, je a bude! Ľudská nedokonalosť na tom nič nezmení.

Obdarovanie darčekom blížneho je peknou, aj keď najnepodstatnejšou ,,čerešničkou na torte“. Práve z lásky k ľuďom vznikol tento pekný Vianočný zvyk.

Kapitalizmus, ako rýdzo bezbožná ideológia, sa šikovne votrela do tohto obdobia a parazitujúc chce hromadiť zisky. Tento druh ideológie (zarobiť na všetkom) si veľmi dobre uvedomuje atmosféru sviatkov a ľudskú psychiku ale i slabosti v nej. Je až komické sledovať ako títo navonok seriózni ,,financmajstri“ berú do huby vznešený pojem ,,Vianoce“ s jediným cieľom ,,vytrieskať“ z nich najväčší kapitál.  Nenechajme sa nalákať na ich hru, držme sa nášho cieľa, ktorým je prežiť Vianoce tak, ako sa v skutočnosti má. Teda s túžbou po Svetle, Pravde a Čistote. Toto sú naše sviatky a z reklám revúci paraziti sú len votrelci. Nemajú a nikdy nebudú mať miesta a pravú účasť na tomto vznešenom období.

Aký len úžitok môže mať dieťa z najnovšieho plazmatického televízora, z najnovšieho mobilu, keď nedostalo lásku? Dieťa, ktoré by dostalo aj celý svet a lásku od rodičov by nedostalo, v skutočnosti nedostalo nič. A dieťa, ktoré je ochudobnené o darček, lebo rodičia na to proste nemajú, ale dostalo od nich lásku, úctu, pocit spoluúčasti dostalo všetko! Lebo láska je všetko. Človek bez lásky je ten najchudobnejší bedár pod slnkom.

Hmotné veci nie sú vôbec zlé alebo neužitočné, práve naopak, len nám nesmú vládnuť. Len nesmieme byť otrokmi hmoty. Dnes je to celé naopak. Paraziti parazitujú. Ľudia sa nechajú oklamať. Buďme silní! Práve v tomto období máme možnosť spojenia s takou ohromnou silou, ktorá nám umožní aj zázraky.

vianoce-anjelikJeden parazit sa nám pokúša vsugerovať, že Vianoce sú o tej jeho žbrnde, teda o tom sladkom nápoji. Druhý parazit sa vtiera do nášho sviatku s najnovším notebookom, tretí s najvýkonnejším mobilom a najvýhodnejšími volaniami. Ďalšia pijavica nám hodí do schránky leták s najlacnejšími mandarínkami, banánmi a kurencami. A ďalšia, aby toho nebolo málo to začne bľačať z rádia, že človeka až strasie. Naozaj, buďme skutočnými hrdinami a choďme po ulici slobodne uvedomujúc si svoju cestu k Bohu. Buďme veľkými v tomto malom svete, v ktorom za vrchol sa považuje plné brucho. O to väčšia radosť zažiari v našom vnútri, pri uvedomení si našej túžby po Bohu, v práve tak, na plné bruchá orientovanom svete. No nie je to šťastím, keď  odmietneme ten zaručene dobrý šampón z reklamy, keď sa odmietneme pretekať o tie najlacnejšie pomaranče v nejakom bezvýznamnom supermarkete, keď odmietneme ten mobil za korunu s výhodným paušálom, keď prestanem rozmýšľať len nad hmotou s uvedomením si svojej ceny ako ľudského ducha? Je to šťastím.  A o to väčším, keď je svet hore nohami, lebo vtedy viem, že som silný, a že ma ani tá najprefíkanejšia „vtierka“ neodradí od túžby po Svetle.

Martin Hruštínec, www.jupitera.sk


Súvisiace články:


Novinka vydavateľstva Eugenika:

Michael Laitman – Sobectví, nebo altruismus? – Michael Laitman zasvätil svoj život výuke kabaly a zrozumiteľnému výkladu tohto duchovného učenia čo najširšiemu okruhu ľudí. Jeho cieľom je kabalu zbaviť záhadnosti; radikálny je aj v tom, že demýtizuje chúlostivé pojmy ako židia, Izrael či „vyvolený národ“. Podľa neho sa nejedná a nikdy nemalo jednať o nejaké genetické alebo geografické vymedzenie; uvedené názvy majú označovať tých, ktorí hľadajú boha a usilujú o poznanie Jeho zákonov a život v súlade s nimi – bez ohľadu na to, aký majú pôvod, kto sú a kde žijú. V tejto knihe podáva základné idey kabaly tak, aby im porozumel každý čitateľ a aby ukázal, aké základné popudy a túžby hýbu ľudskou psychikou a vôbec všetkým stvorením. Pútavo, a pritom len v niekoľkých stručných bodoch popisuje, ako vznikol vesmír aj naša Zem so svojimi rozmanitými formami života. Všetko smeruje k presvedčivým dôkazom, že vyšším prejavom ľudskej bytosti je túžba dávať a že nesebecká, láskavá koexistencia je prirodzeným cieľom, ku ktorému má ľudstvo smerovať. V tom tiež Laitman vidí riešenie súčasných kríz či nerovnováh a naznačuje praktické východiská, ako veci postupne zlepšovať.

Pôvodná cena: 8.60 EUR, Naša cena: 6.88 EUR, Zľava: 20.00 %, Ušetríte: 1.72 EUR


85bog0mx35


 

(Prečítané 1 761 krát, 1 dnes)
Tagged with:
 

3 Responses to Vtieraví príživníci vianočného obdobia

  1. Monika píše:

    Rada by som k tomuto článku ešte niečo napísala… bohužiaľ mi moc neevokuje lásku a svetlo o ktorom autor píše.Nezdravo sa dá pripútať aj k “duchovným hodnotám” a potom zostanú z nás lakomí a
    zlostní ľudia, nahnevaní na tento svet. Pôst aj štedrosť má v tomto
    období svoje miesto ! Len nájsť tú strednú, zlatú cestu. Samozrejme sa nenechať oklamať o svoje peniaze, ale nemať ani výčitky, keď si niečoho viac doprajeme. Prajem všetkým bohaté a krásne Vianoce . Bohatý štedrovečerný stôl, plné brucho , radosť a lásku v srdci a svetlo v mysli a všetkým deťom, aby si našli darček pod stromčekom. Aby nikto nezostal “hladný”. Mať radosť z nákupov a možno aj s radosťou si kúpiť ten predražený punč na vianočných trhoch. Urobiť sebe aj druhým radosť, že si kúpime napr: aj blbosť pre niekoho od niekoho ! Urobiť radosť obidvom, však aj o tom sú Vianoce. Aj ja som si kúpila od XY centra koberček, aj keď som ho nepotrebovala. Sú Vianoce. Tradične – netradične, každý nech si to vianočné obdobie prežuje ako sa jemu páči. Najdôležitejšie posolstvo Vianoc je, byť k sebe dobrí ! Tak buďme dobrí aj k ľudom, ktorí si akurát teraz privyrábajú tým, že nám hádžu plagáty so zľavami do schránok… že sú to možne tie „chudobné deti“ našich susedov.

  2. milanpu píše:

    Keďže ľudia stratili túžbu po vnútornej čistote a slobode ducha, nemôža sa ich pravá láska dotknúť a ľudská láska závislá na slabostiach je príliš slabá na to, aby ducha dokázala rozžiariť. Preto sa usilujú rozžiariť aspoň hmotu. Keďže vo vnútri je tma, všetko musí svietiť navonok, blýskať sa, trblietať pozlátkami ako náhražkami za stratený dar svetla, ktorý Vianoce pripomínajú. I to málo citového a vznešeného, čo by sa ešte ako tak dalo snáď uplatniť pre vyšší cieľ ľudského snaženia, si nechajú obrať tými, ktorým už na Zemi nie je sväté vôbec nič. Výraz paraziti je dobre vystihnutý obraz tohto diania. Paraziti sa objavujú všade, kde je čo vziať a ukoristiť iba pre vlastný sebecký cieľ. Lovia na nezvládnutom, ochabnutom citovom poli ľudí.

    Je však otázkou, koho možno viniť viac. Veď ten, kto si nedokáže uchovať to najcennejšie, čo človeka ešte robí človekom, nie je hoden toho, aby sa mu z akejkoľvek strany pomáhalo. Kto stratil cit pre pravdu, ktorá otvára dvere do večnosti, nebude kráčať nikdy sám z vlastného presvedčenia, lebo nedovolil láske aby mu otvorila oči. Vianoce sú o láske a o pravde, o láske k blížnemu, ktorá chce prospieť jeho duši, nielen jeho telu a rozumu. Kto odmietol pravý zmysel Vianoc a chopil sa náhražky svetla, ktoré je v skutočnosti tmou, nech pokojne svoje city prenechá handrárom. Veď vyberať je stále z čoho.

  3. Monika píše:

    Bola som vychovaná v milujúcej rodine, v kresťanstve. Tam ma učili milovať svojho bližného ako seba samého. Nesúdiť a nezavrhovať človeka, ktorý stratil svoj smer, poučiť ho s trpezlivosťou a pochopením pre jeho slabosť a chyby. Autor článku má vo veľa veciach pravdu, ale nadávať na ľudí, ktorých osudy ani nepozná, nazývať ich parazitmi a toľko hnevu pre veci tak ľudské… Hlavne v takýto vianočný čas je potrebné odpúšťať. Keď chce veriaci človek, kresťan spočinúť vo svetle a pravde božej a mať účasť na jeho sláve, tak by nemal zabúdať na lásku a súcit. Ako sa hovorí:“Odmietaného chleba, najväčší krajec.“ Možno raz, mu niekto „nehodný“ pomôže, keď to bude najviac potrebovať. Ja už ináč neviem ako sa tu naučiť láske, asi nestačí len uveriť. Život nás učí byť aj múdrym a „boží prst“ nás varuje pred našou pýchou.