google27eaa3905ca3fee3.html

TDvuI0FJ0lbcYf28Pocity spojené s jedlom, potravou a hladom nás sprevádzajú od nepamäti. Vždy to bola otázka holého prežitia. A preto niet divu, že na ne natrafíme aj v rozprávkach.

Taký hlad je tu často použitý na vykreslenie chudoby, biedy. Spomeňme si na ovčiara z rozprávky Smrť kmotra a zázračný lekár, ktorý mal doma dvadsiatku hladnokrkých deťúreniec a za to, aby sa najedli, bol ochotný urobiť čokoľvek alebo na mladšieho brata z Kráľa času, ktorému jeho starší brat nechcel pomôcť a tento musel od hladu obhrýzať trpké plánky. Počas celej histórie, až na posledných 50 rokov, veľa ľudí na Slovensku poznalo až pridobre z vlastnej skúsenosti obávané pazúry hladu a farbisté rozprávkové popisy o prázdnom žalúdku, ktorý až k chrbtovej kosti prirástol, mali určite väčšiu odozvu pred pár sto rokmi, kedy jedno krupobitie alebo dlhšie trvajúce sucho delilo rozprávku od skutočnosti, ako teraz, keď mnohí za celý život nikdy neboli ani len jeden celý deň bez jedla.

Na zabezpečenie potravy a odohnanie hladu jestvovali od pradávna rôzne postupy. O tom bola lovecká a neskôr hospodárska mágia. Veľmi cenené boli čará, ktoré zaistili dobrý lov alebo dobrú úrodu. Rovnako ako taký mlynček. Slabá úroda a dlhá zima? Nevadí. Stačí povedať: „Mlynček zvrtni sa, stôl vytiahni sa, obrus prestri sa! Daj, čo máš jesť a piť!“ Alebo prútik v rozprávke o Černokňažníkovi, ktorým stačilo raz zaklopať na štvrtú izbu a jedlo bolo na stole. To bolo veru mocné čaro. Len získať ho nebolo až tak jednoduché.

Jedlom neslobodno bolo mrhať. Známe sú príbehy z Trenčianskej župy, ako Perún (hromovládne a dažde zosielajúce božstvo, ktoré teda zohráva významnú úlohu pri zabezpečení priaznivých podmienok pre dobrú úrodu) premenil na kameň toho, kto si chlieb nevážil. Na druhej strane, kto však mal a nepodelil sa, tiež zle dopadol. V rozprávke Sirôtky Boh zaopatroval jednu chudobnú rodinu pstruhmi, ale keď matka začala skrbliť jedlom, na deťoch aj na pocestnom žobrákovi (preoblečený boží posol) zle sa im začalo vodiť. Veľmi zle sa povodilo i lakomej sestre, ktorá sa nechcela so žobrákom podeliť (Laktibrada).

Ďalší rozmer jedla, okrem zahnania hladu, je princíp prenosu sily a žiadaných vlastností. Stačí spomenúť prastarý, na celom svete známy spôsob získania odvahy a moci určitého zvieraťa, ktorý spočíval v tom, že bolo treba zjesť časť jeho tela, poväčšine srdce. Podobnú vec si prečítame o chlapcoch Jankovi a Mackovi z rovnomennej rozprávky. Chlapci zjedia srdce a ľavé krídlo vtáka, čo zlaté vajcia znášal. Prvý sa stane kráľom a druhý si každé ráno pod hlavou mešec so sto dukátmi nájde, tak ako to mal zlatonosný vták pod krídlom napísané. Načim dodať, že hladní chlapci vbehli do kuchyne a zjedli to, čo bolo pripravené pre niekoho úplne iného. Do tohto odstavca hádam patria aj rôzne zázračné jedlá a nápoje. Ako to víno, ktoré sestra svojmu bratovi z čutory nalievala a hneď mal v sebe sily za dvadsať chlapov (O zakliatej sestre). Alebo olovené halušky, ktoré princovi poslúžili ako schody, keď sa chcel vyštverať na sklený vrch (Tri citróny). Olovené a nie bežné halušky, ktoré mu dal obor, sú obrazom, ktorý vyjadruje, že úlohu zdolal za pomoci iných ako len čisto ľudských síl a schopností. Zázračné jedlo či nápoj je tu spojenec. Ak prijmeme to, čo tvrdí rozprávka, že je možné preniesť jedlom želané vlastnosti, tak potom bude možné pomocou jedla aj uškodiť. Rozprávať by o tom vedel kráľovič, ktorý si odtrhol a zjedol plody z figovníka, keď: „… ti mu tu strašnô nosisko ako trúba nahúkne!“ (Dlhý nos). Alebo Svetovládny rytier, ktorý by sa už-už načiahol za voňajúcimi jablkami a hruškami, ale zle by bol pochodil, keďže to boli premenené strigy, ktoré by ho boli otrávili.

Jedlo je aj niečo, čo môže odlišovať. Napr. pri popise rôznych príšer a neľudských stvorení je veľmi výstižné poukázať na ich inakosť aj na príklade toho, čo jedia. Vyššie bol spomenutý dobrý obor a jeho olovené halušky. Táto inakosť môže byť niekedy až hrozivá. Aké to musia len byť obludy takí draci keď sa živia oloveným, železným a oceľovým chlebom (Lomidrevo) a nie naším dobrým a poctivým chlebíkom.

Jedlo je to, čo nás vyživuje. Dakedy je jedlo symbolom pre všetko, čo sa nám dostáva. Aké slová, pocity a myšlienky prijímame. Niekedy je to plnohodnotná výživa a dakedy odpad, ktorý viac uškodí ako pomôže. Výstižný je obraz toho, ako sirote macocha miesto múky popol, miesto kaše piesok, miesto slaniny dosák a miesto chleba skalu do batoha naviazala a tak z domu preč do služby vypravila (Laktibrada). Teda všetko, čo jej odovzdala, bolo „nepoživateľné“. Namiesto pohladkania bitka, namiesto dobrého slova a rady krik a nadávky. Aký to rozdiel oproti mamkiným podplamenníkom či posúchom, ktoré hoci z poslednej múky upečené, predsa sú drahé, ak len boli z láskou a dobrým úmyslom pečené. Dodnes si pamätám ďalšiu rozprávku, aj to ako veľmi na mňa zapôsobila. Pyšná Ľubka v nej, obdivujúc podzemné siene svojho ženícha Kovovlada, až prineskoro zistí, že tam nemá čo jesť. Dokonca ani chlieb tam nemajú, iba kovový. Na to však predtým nemyslela. Až keď na stôl začali nosiť všakovaké nerastné a kovové „dobroty“. S hrôzou si začína uvedomovať, že je teraz v inom svete, kde sa jej nedostáva toho, čo potrebuje a čo bolo doma samozrejmé a preto tým pohŕdala. Obyčajný chlieb, pche! Ako by jej teraz dobre padol. Ale raz darmo, z Kovovladovej ríše odísť nemôže.

Symbolika jedla môže zahŕňať i postupné získavanie vedomosti a skúsenosti, poprípade zmenu stavu vedomia. Princ, ktorý sa rozhodol nájsť Mahulienu zlatú pannu, sa k nej musel na trikrát priblížiť. Prvý raz zjedol z polievky a vypil z vína tretinu, potom polovicu a napokon všetko. Až potom ju mohol uzrieť v plnej kráse a popýtať o ruku. Naraz by to nezvládol.

Ako vidíme, jedlo v rozprávkach zďaleka nie je iba prijímanie živín pre telo. A preto Vám želám dobrú a výživnú „stravu“ v najširšom možnom zmysle a v kapse zopár olovených halušiek, keby bolo treba vyškriabať sa po hladkej, strmej stene životnej prekážky.

Bohdan Dobroslav Ulašin

(uverejnené v mesačníku Karpatský pecúch)


Súvisiace články:


(Prečítané 528 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.