google27eaa3905ca3fee3.html

soda can pouring sugar.jpg.838x0_q67_crop-smart„Ako dostaneme viac litrov, do viac tiel a ešte častejšie?“ Todd Putman, bývalý výkonný riaditeľ Coca – Coly

Vážení čitatelia, ako som už v minulom článku spomínala, dostala sa mi do rúk zaujímavá kniha z oblasti investigatívnej literatúry faktu s názvom Cukor, soľ a tuk – Nebezpečná hra s našim zdravím pre väčšie zisky (kniha vychádza 8. 9.). Je to pútavé a napínavé čítanie o tom, aké nezdravé technológie výroby a taktiky predaja sa používajú pri výrobe a distribúcii priemyselne spracovávaných potravín. Autor – Michael Moss dlhé roky sledoval praktiky potravinárskych firiem vo svete, ktoré sa vďaka globalizácii prepracovali aj do našich krajín. Mal možnosť nahliadnuť do tajných materiálov potravinárskych spoločností, o ktorých verejnosť nemá ani tušenia. Zistil ako sa tieto spoločnosti podieľajú na výskumoch vlastných potravín a ako ich chuťovo ovplyvňujú len s jediným zámerom – aby sme si ich podvedome znovu a znovu kupovali. Okrem iného odhalil, ako sú vláda a súkromní inšpektori úzko prepojení s týmito spoločnosťami, čo im umožňuje produkovať stále viac nezdravých, ale chuťovo príťažlivých potravín.

Dnes by som vám chcela povedať niečo viac o jednej z hlavných zložiek priemyselne spracovávaných potravín – o cukre, ktorý má zásadný vplyv na naše zdravie.

Poznáme tri druhy cukru, ktoré sa používajú v potravinárskom priemysle – fruktózu, glukózu a sacharózu, čo je vlastne kombinácia fruktózy a glukózy. Čistá fruktóza je vysoko rozpustná, ale nerozkladá sa tak ľahko, ako ostatné cukry, takže zostáva účinná aj pri dlhom skladovaní v obchode, čo je podstatná vlastnosť vyžadovaná od spracovaných potravín. Netvoria sa v nej kryštáliky, čo zabraňuje potravinám ako sú keksíky, aby stvrdli a pokiaľ sa dáva jedlo zmraziť, zabraňuje tvorbe ľadu. Výsledkom teda bolo, že sa fruktóza stala významnou zložkou celej škály potravín od jogurtov po zmrzlinu, keksíky či chleba. Skutočná moc fruktózy však spočíva v jej sladiacich schopnostiach. Je ďaleko sladšia ako glukóza. Pokiaľ si predstavíme škálu sladkosti, kde cukor má hodnotu 100, potom má glukóza 74 a fruktóza 173. Potravinárske spoločnosti teda našli niečo ako super cukor.

Vynájdenie fruktózy totiž umožnilo znížiť množstvo cukru v nápojoch o desať aj viac percent, čo tiež znamenalo menšie výrobné náklady a vyššie zisky. A za druhé, nižší obsah cukru dáva spoločnostiam možnosť, ako svoje výrobky propagovať ako zdravšie, čo sa ale nezakladá na pravde.

Pri propagovaní sladkých nápojov a cereálií si potravinové spoločnosti berú na mušku najčastejšie deti od 12 rokov a teenagerov, ktorí už dostávajú vreckové. Nejde tu však len o obyčajné reklamné kampane, ktoré vidíme v televízii. Potravinové spoločnosti na deti útočia v školách, pomocou automatov na sladené nápoje a cukríky a dokonca zašli tak ďaleko, že deti kontaktovali osobne, pomocou zoznamov s adresami. Neprechádzali len tak zbežne telefónny zoznam ale využívali presne zamerané zoznamy vytvorené potravinovou spoločnosťou.

„Spotrebitelia v obchodoch reprezentujú prvotnú vyhliadku pre naše značky orientované na hodnotu, ale boli nedosiahnuteľní. Z toho dôvodu sme využili dáta o svojich zákazníkoch, aby sme vytvorili zoznam starostlivo vybraných obchodov, na ktoré sa zamerať prostredníctvom marketingu. Naše počiatočné testy tohto programu v prvej štvrtine roku zarobili v dodatočných predajoch viac ako 25 miliónov eur.“

Veľké množstvo reklám deťom tvrdí, že konzumácia cukru je nutná a je to zábava. Že je normálne, aby ste sladké raňajkovali a aby ste ho jedli medzi jednotlivými jedlami ako pochúťku. Reklamy im tvrdia, že chlapci a dievčatá, ktorí toto robia, sú zdraví, šťastní a sú ,,in“.

V spoločnosti Coca – Cola sa zamerali na to, aby Colu dostali do rúk ľudí, najmä detí, v okamihu, keď sú najcitlivejšie. Vo chvíli keď sú šťastné. Hlavnou myšlienkou marketingu bolo byť na mieste, kde sa odohrávajú všetky mimoriadne okamihy vo vašom živote. Na štadiónoch, v školách, v kinách..

„Keď som bol ešte malý, vzal ma otec na prvý baseballový zápas. A pre mňa neexistovalo nič posvätnejšie, ako ten okamih, keď som bol s otcom. A čo som pil? Mali sme ľadovo vychladenú colu, ktorá sa stala súčasťou tohto posvätného okamihu.“ – Robert W. Woodruff, bývalý prezident Coca-Cola Company

V Coca – Cole sme mali celú marketingovú divíziu na nápojové automaty, ktorá hľadala príležitosti“ hovorí Jeffrey Dunn, bývalý výkonný riaditeľ Coca – Coly. Cola sa vydala ku svojim zákazníkom s myšlienkou na jedlo, ponúkané ako balíček, ktorý bude zahŕňať aj colu. A začala u McDonald’s. V tej dobe reštauračné reťazce nepoužívali menu kombinácie – ako napríklad hamburgery, hranolky a nápoj, ale my sme zistili, že pokiaľ by to urobili, mohli by sme sa dostať ku viac ľuďom, ktorí by nás kupovali. Od roku 1980 až po začiatok 21. storočia bolo dominantnou marketingovou stratégiou Coly vybudovať spotrebu v rámci rýchleho občerstvenia. Nielenže sme zahrnuli Colu do kombinácií jedál. Pridali sme barový pult typu „Vypi koľko vládzeš“, kde si kúpite pitie, ktoré môžete dopĺňať, koľkokrát chcete. A všetko to bolo len o tom vyvolať väčšiu hodnotu zážitku z rýchleho občerstvenia a uistiť sa, že ľudia si pitie po ceste kúpia.“

Bolo by ťažké zveličovať nevraživosť medzi Colou a Pepsi alebo mieru, ako sa jedna na druhú podozrievavo pozerali. Ale v roku 1984 dosiahli veci kritický bod, keď Pepsi dokázala neskutočný kúsok a podpísala zmluvu s najväčšou svetovou hviezdou Michaelom Jacksonom na natočenie reklamy. Vďaka tomuto kroku sa im podarilo získať obrovskú prevahu. Vzťahy sa zhoršovali aj v ďalšom roku, kedy sa Cola pripravovala na predstavenie novej coly New Coke – a bezmocne sledovala, ako PepsiCo vypustila v novinách na celej zemi reklamu, ktorá ukazovala opatrenia Coca – Coly ako víťazstvo Pepsi. Celé roky Pepsi vyhlasovala, že ich nápoj je lepší ako Cola, a potom je to spoločnosť Cola, ktorá prakticky svetu prizná, že s tým súhlasí. Novinka New Coke podľa analýzy PepsiCo bola o 4 percentá sladšia ako obyčajná Cola. Od Wall Street po médiá je toto súperenie medzi dvoma nápojovými gigantmi známe ako Veľká colová vojna. Spoločnosti ale medzi sebou nebojovali toľko, koľko naopak ťahali za jeden povraz, aby zvýšili celkovú spotrebu. Cola rozniesla Pepsi na kopytách v 60-tych rokoch, Pepsi zase vyhrávala v 80-tych rokoch. Ale čo si len málokto z vonku spoločnosti uvedomoval, bolo to, že výhry a prehry sú úplne nepodstatné: v každej z týchto dekád sa predaje oboch spoločností – Coly aj Pepsi – zdvihli. Roger Enrico, výkonný riaditeľ PepsiCo, bol prvý, kto sa preriekol a prehlásil, že Veľká colová vojna nespôsobila žiadnej zo spoločností ujmu. „Pokiaľ by neexistovala Coca – Cola, modlili by sme sa, aby ju niekto vynašiel. Je to o tom, že keď sa verejnosť začne zaujímať o vojnu medzi Pepsi a Colou, nevyhrá Pepsi na náklady Coly a naopak. V obchode vyhrajú všetci. Záujem spotrebiteľov rozširuje trh. Čím viac zábavy poskytujeme, tým viac ľudí kupuje naše výrobky – všetky výrobky.“

Cukor, ukrytý vo výrobkoch, je propagovaný až 4-krát za pol hodiny na každej televíznej stanici. Plus 7-krát za pol hodiny ide reklama na jedlo z rýchleho občerstvenia. Správa tak poukazuje na alarmujúce skutočnosti: potravinárske spoločnosti sa nielen snažia presvedčiť nás, aby sme konzumovali viac sladkých pokrmov, ale snažia sa tiež odviesť našu pozornosť od iných, zdravších potravín, ktoré majú potenciál znížiť spotrebu sladkého u detí i dospelých.

Ďalšou marketingovou stratégiou spoločnosti Coca – Cola bola reklama s americkým hercom Billom Cosbym. V reklame ponúkal Colu ako „tú skutočnú vec“. V Coca – Cole vytvorili balenie po dvanásť kusov, ktoré vyzeralo ako veselo zabalený vianočný darček. Potom, pretože chceli dať príležitosť všetkým, sa zamerali na moslimov tým, že posunuli reklamu vo vysielacom čase, aby bežala uprostred ramadánu v noci, pretože v tomto pôstnom období majú moslimovia zakázané jesť a piť až do západu slnka. ,,Úlohou marketingu je predať veľmi veľa výrobkov a zarobiť hromadu peňazí. Je to o tom, donútiť ľudí, aby kupovali viac vašich výrobkov za často omnoho vyššie ceny. V skutočnosti je prácou marketingu predať so ziskom všetko, čo spoločnosť dokáže vyrobiť.“

Radšej ako by sa mali spoliehať na technikov a vedcov sa potravinová spoločnosť rozhodla preniesť zodpovednosť na oddelenie marketingu. Ľudia z marketingu vytvorili špeciálny tím, ktorý nemusel dodržiavať žiadnu z noriem spoločnosti. Svoje obleky a kravaty nechali v šatni a chodili namiesto toho v rifliach. Keď mali mať poradu, usporiadali večierok alebo grilovačku. Usadili sa v tom najcitlivejšom mieste, v budove, kde sa vyvíjali tajné stroje na výrobu potravín. Miestnosť, v ktorej sídlili pripomínala vojnový priestor a bola neustále zamknutá. Dovnútra sa nanosili krabice s konkurenčnými výrobkami, ktoré sa naskladali ku stene a vytvorili niečo ako obriu mapu. Pozorne tieto výrobky študovali ako generáli, ale samozrejme cieľom nebola konkurencia. Cieľom boli spotrebitelia, ktorí tieto konkurenčné značky kupovali.

„Povedali, že to, čo je na Cole fascinujúce v porovnaní s ostatnými nealkoholickými nápojmi, je popravde to, že je najviac vyvážená. Keď ju pijete, nemá žiadnu hranicu. Obdobne sa popisujú dobré vína, ktoré majú tak vyváženú chuť, že keď ich pijete, nenechávajú za sebou žiadnu doznievajúcu pachuť. Myslím si, že technici v Cole to celú dobu vedeli. Ale z pohľadu marketingu bol práve toto ten moment, keď si poviete – ahaa!“

V povahe potravinárskych spoločností nie je to aby sa empaticky starali o svojich zákazníkov. Musia sa sústrediť na iné záležitosti, ako napríklad boj proti konkurencii. Obchody sú predovšetkým plné výsledkov vojny, v ktorej sa výrobcovia snažia jeden druhého prekonať a sú vyzbrojení svojimi výrobkami, do ktorých pridávajú viac soli, viac cukru a viac tuku.

Vo výživových kruhoch neexistuje žiaden iný výrobok, ktorý by bol považovaný za väčšie zlo a ktorý by bol ešte viac priamo zodpovedný za krízu obezity a celkovo zlého zdravotného stavu spotrebiteľov, ako práve cukor.

Ak sa však pozrieme na ľudí, ktorí tieto spoločnosti vedú, častokrát ostaneme zaskočení.

„V roku 2011 som sa stretol s Geoffreym Biblom, vtedajším výkonným riaditeľom Coca – Coly. Vo svojich 73 rokoch mal o dvadsať viac ako Jeffrey Dunn, bývalý výkonný riaditeľ Coca – Coly, ale obaja títo muži mali silný stisk ruky, boli pekne opálení a vyberali si, čo jedia – vyhýbali sa konzumácii tých druhov potravín a nápojov, ktoré ich vlastné spoločnosti predávali.“

„Posledný deň, ktorý som strávil v Nestlé, som obedoval s prezidentom novej zdravotno-vedeckej divízie spoločnosti Luisom Cantarellom. Začali sme hovoriť o nízkej miere obezity vo Švajčiarsku a dostali sme sa k vlastnej stratégii, ako sa udržať fit: Cantarell sa snaží nejesť veľa cestovín, konzumuje veľa zeleniny, večer neje mäso a ako zdroj bielkovín dáva prednosť rybám. Jediný pôžitok, ktorý si dovolí je pohár vína.“

Alex


Kniha Cukor, soľ, tuk – Nebezpečná hra s našim zdravím pre väčšie zisky! vyšla 8.9. a ak vás zaujala, môžete si ju objednať na stránke www.eugenika.sk aj s mimoriadnou zľavou 5%, ktorú som pre Vás zariadila.

Kedže mi záleží na tom, aby aj ľudia v mojom okolí zažívali pozitívne zmeny vo svojom živote, je v mojom záujme aby knihy pre Vás boli dostupnejšie. Preto som sa s kníhkupectvom Eugenika dohodla na mimoriadnej zľave 5% na každú objednávku z eshopu www.eugenika.sk.

Pozor! Mimoriadna zľava platí LEN pre objednávku v ktorej bude kniha, ktorú som recenzovala.

Táto zľava 5%  na celý nákup sa nezobrazí pri objednávaní a preto je potrebné uviesť do poznámky objednávky môj zľavový kód pre Vás – Alex2015 zľava 5%


Michael Moss – Cukor, soľ, tuk – Nebezpečná hra s našim zdravím pre väčšie zisky!

Pútavé, napínavé a nesmierne zaujímavé čítanie o tom, aké taktiky a nezdravé technologie sa používajú pri výrobe a distribúcii priemyselne spracovávaných potravín, ako sú rôzne sladké tyčinky a keksy, zemiakové lupienky, polotovary, sladené nealko nápoje a iné pochutiny plné cukru, soli a tuku. A to všetko len s jediným zámerom – neustále zvyšovanie ziskov potravinových gigantov na úkor nášho zdravia.

Túto knihu napísal americký investigatívny novinár, ktorý odhaľuje, ako potravinové spoločnosti manipulujú s ľuďmi za účelom zvýšenia svojich ziskov. Dlhé roky sledoval praktiky potravinárskeho priemyslu vo svete, ktoré sa vďaka globalizácii prepracovali aj do našich krajín. Mal možnosť nahliadnuť do tajných materiálov potravinárskych spoločností, o ktorých verejnosť nemá ani tušenia. Zistil ako sa tieto spoločnosti podieľajú na výskumoch vlastných potravín a ako ich chuťovo ovplyvňujú, aby sme si ich podvedome znovu a znovu kupovali.

Tiež odhalil, ako sú vláda a súkromní inšpektori úzko prepojení s týmito spoločnosťami.

Pôvodná cena: 11.20 EUR, Naša cena: 10.08 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 1.12 EUR


Súvisiace články:


sugar-in-soda


(Prečítané 1 059 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.