Západná Európa, čo robíš ?

Tento článok som napísal v roku 2013 kedy o migračnej kríze v Európe nebolo ešte ani chýru ani slychu.

Súčasný životný štýl západných Európanov je možné definovať ako nadštandardný, vysoko prevyšujúci svetový priemer.

Na tom by nebolo nič zlé ale sledujem jednu veľmi významnú vec. Ukazuje sa, že Západná Európa nezvláda tieto podmienky, alebo inak povedané nie je zrelá na tento blahobyt do ktorého sa dostala.

Mať blahobyt znamená mať aj povinnosť s ním dobre nakladať.

Dobre nakladať však znamená nepodľahnúť mu! Západná Európa mu však podľahla, vysvetlím prečo. Keď sa stanete otrokom niečoho, prispôsobíte všetko naokolo svojej žiadostivosti. Tak to je aj v západnej Európe. Veci, ktoré sú doslova samovražedné pre národ sa tam stali úplne bežnou vecou a to len preto, že na prvé miesto postavili blahobyt.

Takže poporiadku. Prvotnou príčinou bol odklon od Boha, teda od prirodzeného života a podľahnutie mamonu. Potom nasledovalo prispôsobovanie života tejto žiadosti. Západná Európa zlenivela nie len duchovne, zistila, že za mnoho fyzických prác sa im finančne oplatí najať moslimov, afričanov a Východoeurópanov, lebo na tom ušetria.

Čo sa však stalo. Európu pohltili cudzie kultúry. Nie je to zanedbateľné číslo.

Stali sa významnou menšinou v rámci jednotlivých štátov.

Problémom je, že mnohí prisťahovalci zmenia charakter danej krajiny. Ďalším problémom sú rôzne pouličné rebélie, ktoré sme videli tento rok vo Švédsku. Je dosť pravdepodobné, že tieto aktivity púšťať do Európy cudziu kultúru za účelom stretu civilizácii, potlačenia Európskeho ducha sú cielene niekým chcené a realizované. Žiaľ, radoví Európania pri svojej každodennej lopote za mamonou na to neprišli. Zhnili! A svojim deťom pripravili multikúltúrne dedičstvo. Na odčerpanie prebytočnej energie poslúžili futbalové zápasy, kde Európania ukázali, že sa vedia zjednotiť (všetci poslušne sedia a fandia svojmu mužstvu) ale žiaľ negatívne.

Oni si asi myslia, že tento blahobyt bude trvať večne. Vždy to tak bolo, že keď sa niečo zdá stabilné, majú ľudia tendenciu pripisovať tomu večnosť. Blahobyt však môže skončiť zo dňa na deň.  A je isté, že tomu raz dôjde. Len aby Európanom včas došlo, že už nebudú žiť v tradičnej Európe, ale v prostredí multikultúrnom, v strete civilizácii.

Každý národ si má vážiť vlastnú identitu, zveľaďovať ho a pomáhať slabším národom. Ale pomáhať nie tak, že ho presťahujem k sebe! Že sa iný národ „nasáčkuje“ do druhého národa. To je akoby ste chceli pomôcť bezdomovcom a nasťahujete ich k sebe do domu. Tým si človek len uškodí.

Európania to mali robiť inak. Mali svojim bohatstvom pomáhať ostatným národom ale nie tak, že ho len presunú k sebe. To nie je dobrá pomoc. Skôr ich mali učiť a vytvárať podmienky, aby sa ostatné národy vedeli sami o seba postarať. Mohli u nich postaviť fabriku, kde by zamestnali ľudí za primeranú, spravodlivú plácu, školiace strediská ako obchodovať a pod. Západná Európa, žiaľ, sa viac sústredila na svoj vlastný prospech a dokonca drancovanie tretieho sveta.

Napríklad humanitárna pomoc je síce dobrá vec, ale musíme svojim citom vyciťovať či takáto stála pomoc im aj skutočne prospieva. Poznáme starú múdrosť, že je lepšie naučiť človeka chytať ryby, ako mu ich jednorázovo doniesť desať.

Čo je ďalej zarážajúce tak Európania plytvajú potravinami, supermarkety dobré potraviny tesne pred ukončením dátumu spotreby likviduje. A vo svete trpia milióny ľudí hladom. Európanom je to jedno. Aká bezcitnosť. Viac ich zaujímajú futbalové výsledky ako bieda v treťom svete.

V súvislosti s touto témou vidím pre Slovensko vo svojej ekonomickej situácii jedno veľmi podstatné pozitívum. Nemusíme riešiť nápor cudzích kultúr na naše územie. Už aj tak máme dosť problémov s Rómami, ktorých situáciu nevieme riešiť.

—

Martin Hruštínec

http://www.jupitera.sk/

Súvisiace články:

•  – Môj priateľ utečenec 

•  – STRACH JE OTEC NENÁVISTI

•  – Nová politická paradigma 

Tip vydavateľstva Eugenika:

Valerij Sineľnikov – Život bez strachu – Transformácia negatívnych emócií

Obľúbený autor učí, ako si poradiť so strachom. V prvom rade – ako strach rozpoznať, uvedomiť si ho, pochopiť jeho príčiny aj úlohu, ktorú možno v našom živote zohráva. A ďalej – ako sa ho zbaviť, premeniť zaužívané negatívne pocity a predstavy na nové, ktoré nás už viac nebudú oslabovať, ale posilňovať.

Ukážka: Podvedomie využíva pocit strachu tak, že z neho robí obrannú funkciu. Veď pre každú ľudskú bytosť je veľmi dôležité cítiť sa v bezpečí. Pocit bezpečnosti a ochrany nám zaručuje pocit pokoja. Strach však uskutočňuje tieto pozitívne zámery zlým spôsobom. Prispieva k tomu, že prestávame dôverovať iným ľuďom a okolitému svetu vôbec a izolujeme sa od nich. A tak vzniká uzavretosť, čo v konečnom dôsledku vedie k osamelosti.
Okrem osamelosti má pocit strachu množstvo ďalších škodlivých vedľajších následkov. V skutočnosti strach priťahuje práve to, čoho sa bojíme.
To znamená, že zdroj strachu sa nachádza v samotnom človeku. Je veľmi dôležité pochopiť to. Najprv vyžarujeme do okolitého sveta agresiu, a potom zažívame strach alebo obavy — ako obrannú reakciu. Ale pred kým sa bránime? Ukazuje sa, že pred sebou samým.

Pôvodná cena: 5.90 EUR, Naša cena: 5.31 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 0.59 EUR