google27eaa3905ca3fee3.html

Hromnice  sa  považujú  za  kresťanský sviatok, ale v tomto období sa svätilo ešte dávno pred príchodom Ježiša Krista. Sviatok „Hromníc“ bol  do kresťanstva zavedený až roku 494 a to pápežom Gelasiusom. V starovekom Ríme sviatok „Hromníc“ predchádzalo obdobie Luperkálií, ktoré začínalo asi tak v druhej  polovici  januára a vrcholilo začiatkom februára. Február bol vtedy chápaný ako  mesiac pokánia a očisty, keďže to bol v tom čase posledný mesiac v roku. Počas Luperkálií sa vykonávali obety a rituály na počesť boha Pluta a bohyne Junony.

Zmyslom týchto obiet a rituálov bola očista ľudí od ich hriechov (ferbruátio) a následne zabezpečenie plodnosti v nasledujúcom roku. Už vtedajšie rituálne praktiky využívali napríklad zapaľovanie sviec, ktoré neskôr prešli aj do slovanských a v konečnom dôsledku aj do kresťanských rituálov.

A prečo vlastne sa Hromnice volajú Hromnicami?

U Slovanov bolo obdobie februára zasvätené bohu Perúnovi. A keďže Perún vládne hromu a blesku, tak deň počas ktorého Perún otvára bránu Irie sa nazval Hromnicami.

Rovnako  ako v Ríme,  aj slovanský žreci v tomto období vykonávali obrady očisty a žiadali o plodnosť v nasledujúcom období. Pôvodne to boli dlhšie sviatky, počas ktorých sa – v ľútej zime – v mesiaci „ľuteň“ (malý sečeň, február), schádzali Sloveni v družných rodoch, obciach i mestách a zahrievali sa duchovnými sviatkami i zábavami. Dnes sú tieto sviatky známe skôr pod neskorším menom „fašiangy“. Patria k nim i neodmysliteľné masky (pôvodne obradné). 

Na Hromnice sa (pravdepodobne) taktiež kládli ohne z (dubového) dreva a prinášali zápalné žertvy. Žehnalo sa v mene Perúna a vykonávali sa veštby pre nasledujúce obdobie. Obrady boli spojené aj s preskakovaním týchto ohňov, podobne ako je to v období Letného Slnovratu (jánske ohne). Samotné skákanie cez oheň bola tiež forma očisty. Ten, koho oheň nepopálil, bol duchovne čistý.

Nechýbali ani obradné tance a spevy. Staroslovanské igry (hry) bol v pôvodnej predkresťanskej kultúre názov pre ‘obradné tance so spevmi’. Tance, teda posvätné, obradné pohyby, pri ktorých sa človek dostáva do iného stavu, inak povedané do iného sveta. Tanec bol vnímaný ako hra s vlastným telom, hra pri ktorej srdce plesá. V starej dobe sa tancovať povedalo plęsati. Dodnes tak vravia Chorváti (plesati), u nás sa tento koreň s pôvodným významom zachoval v slove ples – tanečná slávnosť.

V tanci bol od začiatku prítomný obradný rozmer a nie iba zábavný. Potvrdzujú to aj vedecké výskumy kmeňových spoločenstiev po celom svete, kde tanec, rytmus, spev sú osvedčené čarovné postupy. Známe sú zápisy z letopisov o tom, ako sa Slovania pri obradných slávnostiach dostávali do vytrženia (extázy) pomocou tancov. Obradovosť a spätosť s posvätným vadila po príchode kresťanstva aj cirkvi, v 13. storočí sa v Uhorsku zakazujú tance na cintorínoch a v kostoloch, v 16. storočí na Gemeri evanjelickí kňazi zakazujú rusadelné tance a hromničné (fašiangové) tance sa na Liptove zakazovali ešte v 18. storočí. Napriek tomu sa na Slovensku spomína napr. popohrebný tanec ešte v predminulom, deväťnástom storočí.

Taktiež sa na Hromnice konali rituálne sánkovačky a kĺzanie sa po ľade. Každá gazdiná sa mala na Hromnice kĺzať na ľade, aby mala dlhý ľan a konope. Sánkovačka či kĺzanie po ľade bol spôsob veštenia. Čím bola šmýkačka dlhšia, tým sa veštilo, že ľan či konope vyrastie dlhšie a bude ho viac.

Na väčšine nášho územia sa v tento deň varili šúľance alebo rezance, ktoré mali byť čo najdlhšie, aby také bolo aj konope a ľan. Niekde ich posýpali aj tvarohom, aby bolo plátno biele. Na Liptove začiatkom 19.stor. zanikol zvláštny zvyk, ktorý sa tradoval pri varení cestovín. Tento hovoril o tom, že gazdiná prikázala svojim deťom pri varení spievať a tancovať. Pri tanci spievali:

Varte mamko, len šúľance
nech sú tučné ako škorce.
Bryndze hodne obetujte,
a škvarky tiež nešanujte.
Každému nadeľte misku,
nech sa rovná ľan k úžitku.

Najznámejším zvykom na Hromnice bolo (a stále je) zapaľovanie sviečok, ktoré sa volajú hromničkami. Tieto sviečky, podobne ako ohne, boli zasvätené bohu hromu a blesku Perúnovi. A používajú sa až dodnes. Zapaľujú sa v čase búrok na znamenie Perúnovi, že v dome, kde horí taká sviečka, bola vykonaná očista spojená s obetovaním v čase Hromníc. Perún preto neudrie bleskom do tohto domu.

Sviečky hromničky taktiež slúžili a slúžia ako ochrana pred záhrobnými silami a nechávali sa horieť aj pri smrteľnej posteli. Hromnička sa však používala aj ľudovom liečiteľstve ako prostriedok proti boleniu hlavy.

Na základe uchovania predkresťanských rituálov až do dnešných čias je vidno, že aj tento sviatok je prebratý kresťanstvom z prírodných náboženstiev, prípadne náboženstiev spätých s prírodou.

Hromničné pranostiky

Ľudia si na Hromnice viac ako kedykoľvek počas roka všímali počasie, Perún bol predovšetkým hospodárskym božstvom. Neželaný bol teplý ľuteň (február), pretože signalizoval dlhú zimu, zlú úrodu a tým aj chudobu.

Druhý februárový deň patrí k najvýznamnejším zimným pranostickým termínom. Z nich naši predkovia vychádzali nielen pri prognózovaní ďalšieho vývoja v počasí, ale i kvality a kvantity budúcej úrody. Počasie na Hromnice má totiž ďalekosiahly význam a nie div, že ľudia ho na celom európskom kontinente v minulosti aj v súčasnosti veľmi pozorne sledujú. Tento deň sa všeobecne považuje za polčas zimy podľa dávnej skúsenosti Na Hromnice –  zimy polovice. Známy je celý rad rozmanitých pranostík, ktoré sa spájajú s týmto obdobím. Tak napríklad ľudia verili, že ak na Hromnice zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie, ale ak je silný mráz, treba sa ponáhľať so zimnými prácami, lebo jar je predo dvermi. Ak viseli zo striech dlhé ľadové cencúle, znamenalo to, že narastú dlhé konope.

Kým na Nový rok sme sa tešili, že deň je dlhší aspoň o príslovečný slepačí krok, na Hromnice je ho už “o hodinu více” – tak ubezpečuje najznámejšia pranostika, viažuca sa k tomuto dňu. Pozorovatelia počasia na začiatku februára usudzovali, že ak je na Hromnice mráz, príde jar skoro a bude teplá, čo potvrdzuje poznatok – “Keď sú na Hromnice snežné povetrice, objaví jar skoro usmievavé líce” alebo “Ak na Hromnice mrzne, bude dobré leto.“ Jasné Hromnice podľa pranostík znamenali veľmi zlé výhľady budúcej úrody. Napríklad “Keď slnko svieti na Hromničku, zbieraj aj slamu na chodníčku”.

Zaujímavé sú i hromničné snehové súvislosti. “Keď na Hromnice sneží, jar už nie je ďaleko”. K jari a Hromniciam patria aj známe vtáčie pranostiky: “Ako dlho pipíšky pred Hromnicami spievajú, tak dlho po nich budú mlčať” a najmä škovránčie: “Na Hromnice letí škovránok cez hranice” alebo “Na Hromnice musí škovránok vrznúť i keby mal zmrznúť.” Pôvabné sú aj nasledujúce pranostiky: „Prešli Hromnice, koniec sanice. Na Hromnice zadúva ulice. Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na druhú stranu. Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zmrzne. Keľo je na Hromnice odmek, teľo po Hromnici tuhá zima.“ Roľníkov už oddávna teší, ak je na Hromnice poriadne veľká zima a sneh je veľmi vítaný, čo potvrdzuje známa pranostika: „Raduje sa gazda, keď si na Hromnice dve pre zimu  musí obliecť kabanice“ alebo „Ak na Hromnice napadne čo i len toľko snehu, čo na čiernej krave zbadáš, bude úrodný rok“ a tiež „ Mrazivý hromničník veští údajne spoľahlivo aj to, že bude dobrá úroda zemiakov a príjemné teplé počasie v auguste.“

Autori textu: Peter Weleslaw Kuzmišín, Bohdan Dobroslav Ulašin, Jaroslav Pavliga

redakčne upravené


Súvisiace články:


Tip redakcie Eugenika:

Peter Weleslaw Kuzmišín – Bohovia starých Slovanov318-bohovia-starych-slovanov_1442578040_medium

Jedinečné dielo! Slovami autora:
Svarog, Perún, Veles – kto by nepoznal tieto staré slovanské božstvá? To som si myslel pôvodne i ja predtým, než som začal pracovať na tejto knihe. Prišiel som však na to, že väčšina z nás vie o božstvách našich predkov veľmi málo. Poznáme rôzne staroveké  mýty: grécke, rímske… poznáme množstvo božstiev indických či tibetských, ba aj o Ódinovi alebo Thórovi toho vieme viac, ako o našich pôvodných slovanských božstvách. A tak som sa podujal na napísanie tejto knihy, ktorá nemá byť vedeckou publikáciou, ale skôr takou slovanskou Odyseou. Nájdete tu staré, takmer zabudnuté legendy, ako aj opisy bohov a démonov slovanského panteónu. Dozviete sa, ako asi naši predkovia svojich bohov vzývali, ako sa k nim modlili aj čo im obetovali.

Pri písaní som čerpal informácie z rôznych zdrojov. Nielen zo slovenských či českých, ale aj z poľských, a v neposlednom rade ruských a ukrajinských.“

Pôvodná cena: 13.20 EUR, Naša cena: 11.88 EUR, Zľava: 10.00 %


(Prečítané 1 080 krát, 1 dnes)

Comments are closed.