google27eaa3905ca3fee3.html

Usilujeme sa žiť tak, ako najlepšie vieme a v presvedčení, že konáme správne, pokračujeme naďalej v maľovaní na plátno, kde používame stále rovnaké odtiene. Neuvedomujeme si, čo všetko sa skrýva za záclonou našich predstáv, pretože venujeme pozornosť iba tomu, čo dôkladne poznáme a o čom vieme, teda aspoň si to myslíme. Čas plynie svojim vlastným životom a my sa ani nenazdáme a začneme prežívať v obrovskom stereotype. Nepoznáme inú trasu, len túto nami osvedčenú, overenú a pre nás tak známu. Ani nám nenapadne, že by mohla existovať iná kapitola, ako tá, v ktorej žijeme, odkedy sme prišli na tento svet. V tejto línií ďalej pokračujeme a nemáme dôvod sa zamýšľať nad obrátením strany.

Až jedného dňa sa v našom živote nečakane udeje niečo, čo nás od samých základov zmení. Môže to byť znamenie, predtucha či len na zemi spadnutá vizitka, kvôli ktorej sa začneme zamýšľať viac než predtým. Už nám nestačí vnímať len to, čo sme mali pred očami doteraz, zatúžime našu myseľ ponoriť hlbšie do oceánu neprebádaných pokladov a popritom zmeníme aj svoj vlastný pohľad. Budeme to stále my, ale napriek tomu sa naša osobnosť transformuje a my sa budeme pretvárať na základe nášho poznania. Naše vedomie bude rásť a my budeme súmerne s ním postupovať na vyššiu úroveň uvedomenia. Bude to pre nás celkom nové, nebudeme na to dostatočne pripravení a úplne nás to pohltí neznámou pravdou a skutočnosťami z nej plynúcimi.

Je to tak lákavé a toľko ľudí sa túži naozaj prebudiť a vidieť tú paletu, ktorá sa im stráca pred očami, kedykoľvek zaostria. Zahliadnu ju len v obrysoch, no do jej skutočnej hĺbky nemôžu preniknúť. A tak začnú spochybňovať tých, ktorí dostali takú možnosť a ktorí sa otvorili novým myšlienkam a poznatkom. Zožiera ich strach z toho nepoznaného a súčasne hnev, že oni tam ešte nie sú. Myslia si, dokonca to často tvrdia, že by to zmenilo ich život a oni by dokázali byť vedomí a tým pádom spokojní.

Lenže toto poznanie žiada viac, ako len sa otvoriť a čakať, čo príde. Treba byť pripravený na tie zmeny, ktoré budú nasledovať a na ten zámer, pri ktorom sa už náš rozum nebude vedieť tak obhájiť a tvrdošijne zastávať, že len on jediný má pravdu. Ako náhle sa nám otvorí táto možnosť, tak my sa už nikdy nebudeme vedieť dokázať pozerať na okúsené miesto rovnakými očami. Zmení nás to kompletne celých a na chvíľu sa budeme cítiť, ako keby sme už neboli vo svojom vlastnom tele.

Vedieť viac znamená, oveľa viac trpieť

Koľkí z nás majú radi fantastické filmy a tie, ktoré v sebe zahŕňajú galaktické tajomstvá. Myslíme si, že život po odhalení pravdy býva presne taký, ako ktorý sledujeme na obrazovkách. Veríme, že je to jednoduché a že sa s tým dokáže každý vysporiadať ako hlavní hrdinovia v dobrodružných príbehoch. Žiaľ, skutočnosť je celkom iná a nedá sa ani len porovnať s tou vymyslenou zápletkou od režisérov. Realita je v tomto prípade oveľa zdrvujúcejšia a ak už raz vkročíme do brány, ktorá si pre nás pripravila fascinujúce, no zároveň šokujúce odhalenia, už nemôžeme viac cúvnuť. V opačnom prípade by sme niesli následky, pretože my sme sa rozhodli prijať zodpovednosť za to, že vieme.

Ak prijímame informácie, musíme ich vedieť spracovať

Človek je zvedavý tvor, ktorý stále niečo hľadá, po niečom pátra a večne o niečo žiada. Lenže, ak sa ku nemu dostanú určité nadpozemské schémy, tak sa v nich nedokáže orientovať, nie je schopný v nich čítať a ba čo viac, nedokáže ich v sebe spracovať. Sú to pre neho podivné hieroglyfy, ktorých jazyk sa mu zdá veľmi náročný a nepochopiteľný. Vidí ich pred sebou a je ich obrovské množstvo, no on ich odmieta a túži po tom, aby ich nikdy nenašiel. Avšak na to je už príliš neskoro. Boli poodhalené jeho rukou a očakáva sa, že budú prijaté aj ním samým. Nemôže ich odložiť do šuplíka a ani sa tváriť, že ich nikdy neobjavil. Skôr či neskôr by sa mu to vypomstilo a on by mohol ešte viac trpieť za to, že odmietol prijať to, čo si pritiahol do života.

Treba naslúchať svojim pocitom a veriť srdcu

Nedá sa nikdy určiť, čo ku nám príde a v akej podobe. Je to podobné, ako keď vkročíme do obchodu s pestrofarebnými a rôznorodými cukríkmi a pre jeden balíček sa rozhodneme. Netušíme, aké tvary, farby či chute na nás vo vnútri čakajú. A tak je to aj so znameniami, signálmi alebo dokonca snami. Nemáme tu moc si vybrať to, čo je pre nás najprijateľnejšie a najmenej strašidelnejšie. Môže sa nám zjaviť, ukázať alebo nám prísť odkaz v akejkoľvek forme či vlastnosti. Našou úlohou je byť pripravení na všetko to, čo ku nám môže prísť a čo nám môže nejakým spôsobom otvoriť oči. Či už je to v podobe ekologickej osvety alebo apokalyptického scenáru našej planéty.

Tí, čo to nevidia, nebudú nikdy veriť, že to my vidíme

Vždy sa nájdu okolo nás ľudia, ktorí budú neustále spochybňovať naše rozhodnutia, cítenie a voľby. Keďže nedokážu dovidieť tak ďaleko, nevedia si vysvetliť a ani predstaviť, aké bremeno nosíme a aký nákladný balíček sme si z vesmíru prevzali tým, že sme sa ho odhodlali otvoriť. Je to pre nich nepochopiteľné, pretože ich evolúcia je na inej úrovni a nie sú ešte pripravení vkročiť na skutočnú cestu. A hoci nás často označujú nepeknými výrazmi a nevedia nájsť pre nás pochopenie, my by sme nemali za žiadnych okolností napodobňovať ich príklad. Vedzme, že držíme v rukách dôležité známky osudu, za ktoré zodpovedáme. My nepriamo nesieme zodpovednosť aj za tých, ktorí toho vedia menej alebo vôbec nič. Preto im nemôžeme vracať údery a ani ich viniť za to, že nie sú tam, kde sme my a nepoznajú dôvody nášho konania. Nie sme tu od toho, aby sme ich kritizovali, ale viedli k rovnakému porozumeniu a k rovnakej túžbe sa zmeniť k lepšiemu.


Súvisiace články:

(Prečítané 498 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.